Cez pandémiu si menej pripúšťame zlé správy, je to naša prirodzená obrana proti stresu, tvrdí psychologička

Už viac ako rok zažívame bezprecedentnú situáciu, na ktorú zrejme len tak ľahko nezabudneme. Pandémia nás zasiahla v mnohých ohľadoch a podľa psychologičky z Centra kariérneho poradenstva a poradenskej psychológie Mgr. Kristíny Hroncovej, PhD., je jasne badať aj zmenu nášho správania.

„Čo som v čase pandémie vnímala ako najvýraznejšie, bolo to, že ľudia boli prchkí, miestami až agresívni, neakceptovali názor druhého človeka. Nevidela som snahu byť chápavý voči druhému človeku. Mnoho ľudí si mazalo kontakty zo sociálnych sietí, nerozprávali sa s kamarátmi či príbuznými, lebo mali iný názor,“ povedala pre Startitup Kristína Hroncová.

Jozef sa vozí na smetiarskom aute. Ľudia si chcú prácu v tomto odvetví udržať, je to ako robiť pre políciu, tvrdí

Vníma, že v čase pandémie sa výrazne prejavovala polarita a zavládlo akési „čierno-biele“ videnie sveta okolo nás. Ľudia si vytvárali vlastné názory, pričom bolo náročné alebo nemožné akceptovať názor druhého človeka.

Pripomína, že pandémia je pre každého náročné obdobie a každý človek sa snažil nájsť v tejto novej a neistej situácii pre seba nejaké riešenie, oporný bod a snažil sa jej porozumieť. 

„Na druhej strane som si všimla vyššiu mieru prosociálneho správania a snahy pomôcť druhým ľuďom. Išlo napríklad o obetavé správanie našich zdravotníkov, zakladanie rôznych zbierok a pomoci pre ľudí, ktorí sa dostali do náročnej životnej situácie.“

Podľa Hroncovej sme sa ako ľudia viac zomkli. Každý kto chcel a mohol, bol ochotný pomáhať, a to aj bez finančnej odmeny.

Zlé správy a naša psychika

Aj v súčasnosti na dennej báze počúvame o stále pribúdajúcich úmrtiach, či už doma alebo v zahraničí. V tomto smere psychologička konštatuje, že nie je možné, aby sa človek každý deň do hĺbky svojho prežívania venoval negatívnym témam a negatívnym emóciám.

„Možno aj preto sa javí, že pre ľudí je smrť ľahostajná, lebo vo väčšej miere upustili od toho, aby si negatívne témy a informácie pripúšťali a ‚pustili si ich pod kožu’. Vnímam, že je to prirodzený ľudský obranný mechanizmus, aby sa u človeka nespustilo negatívne prežívanie, zvýšená miera úzkosti či stresu.“

Poukazuje tiež na viaceré štúdie, podľa ktorých sa pandémia značne podpísala na psychike jednotlivcov. Zvýšil sa počet ľudí s depresiami a úzkosťami, k čomu sa viažu aj rôzne iné psychosomatické ochorenia, nespavosť a vyhorenie.

Hroncová pripomína, že je v poriadku, ak sa jednotlivci snažia vyhnúť dennému kontaktu s negatívnymi informáciami. Je to aj kvôli tomu, že ak si ich človek nevie vhodne zarámcovať a spracovať, môžu viesť k zhoršenému psychickému stavu.  

Navyše, mnohým už veľmi chýba spoločnosť priateľov či dovolenky. Odborníčka však upozorňuje, že nedostatok konkrétnych aktivít, nie je dôvodom, prečo človek prežíva obdobie pandémie tak náročne.

Sú to práve naše potreby, ktoré si pomocou rôznych aktivít, ktoré sú pre nás dôležité, napĺňame. Ak u jednotlivca dôjde k tomu, že dlhodobo nenapĺňa, potláča, podceňuje, či nevenuje pozornosť svojim pocitom a potrebám, väčšinou to má na neho negatívny dopad, aj z dlhodobého hľadiska.

U ľudí bolo podľa nej možné jasne pozorovať, že mali počas pandémie viac času a priestoru na to, aby sa venovali svojmu prežívaniu. Pre niektorých bola sebareflexia, zahĺbenie sa do seba, pozitívna skúsenosť.

Je však dôležité spomenúť, že sú aj takí, ktorí v sebe objavili prežívanie, ktoré sami nevedia alebo nevedeli spracovať. Pre týchto ľudí má pandemická situácia tiež dlhodobé dôsledky, ktoré často riešia aj u odborníka.

Veľa sa hovorí aj o očkovaní, ktoré nám má dať slobodu. Na druhej strane sa objavujú stále nové mutácie a pochybnosti, či nepríde ďalšia a ďalšia vlna. Mnoho ľudí sa preto legitímne pýta, čo robiť, aby sa neocitli na pomyselnej hojdačke medzi optimizmom a pesimizmom.

zdroj: Unsplash/Maksym Kaharlytskyi

„Ak človek nechce prechádzať z jedného pólu prežívania k druhému, vnímam ako vhodné, aby mal ujasnené, ako na situáciu nahliada on. Pre mňa je dôležité, aby človek vedel, laicky povedané, ‚kde sa v celej tej situácii nachádza on’. V pandémii sme prežili už dostatočne dlhé časové obdobie, aby sme si k tejto situácii vedeli vyjasniť náš postoj.“

Podľa expertky je užitočné, aby sme sa zamysleli nad tým, čo nám škodí, ktoré informácie alebo vonkajšie podnety sú tie, ktoré nám neprospievajú. Je tiež vhodné, aby sme mali vlastný postoj a názor na situáciu. Tento názor môžeme korigovať podľa nových informácii, ktoré k nám prichádzajú a považujeme ich za relevantné. 

„Čo je pre mňa ako človeka, aj ako psychológa dôležité, je to, aby sme mali úctu jeden k druhému a aby sme si druhého vážili za to, že je človekom, nie za to, aký je jeho názor. Ak by sme boli ochotní a schopní akceptovať druhých takých, akí sú, bez ohľadu na to, ako hodnotíme ich názor či postoj. Aj nám by sa uľavilo a nevnímali by sme tlak na to, že je dôležité druhého človeka presvedčiť o našej pravde.“

zdroj: Unsplash/semen zhuravlev

Konštatuje, že všetci chceme mať možnosť cítiť sa a byť v tomto svete slobodní. Je pre nás dôležité, aby nás druhí akceptovali a prijali. Podľa psychologičky preto nie je dobré takéto cítenie upierať aj iným ľuďom.

Počas roka sa ľudia snažili aj čo najlepšie si zarámcovať svoj priestor tak, aby pre nich bol v čo najmenšej miere zaťažujúci. Hroncová hovorí aj o využívaní rôznych obranných mechanizmov. Mnohým z nás však sťažovali adaptovanie sa náročnú situáciu aj objektívne faktory, ako napríklad finančné problémy, smrť blízkeho človeka či následky ochorenia.

„Čo je pre človeka v každej situácii veľmi podstatné je to, aby mal pocit, že niekam mieri a že vidí, laicky povedané, ‚svetlo na konci tunela’. Pre ľudí je dôležitá istota, potrebujú mať pocit bezpečia. Čím je pre človeka situácia jasnejšia, prehľadnejšia, má jasnejšie pravidlá a požiadavky, tým lepšie sa v nej človek dokáže pohybovať.“

Myslí si preto, že ľudia, ktorí mali tú možnosť, sa snažili nastaviť sebe a blízkym jasné pravidlá a podmienky, aby boli vôbec schopní prežiť v pandémii prvý rok. 

„Ja často vravím, že nech je ‚objektívny svet’ akýkoľvek, my pre seba si ten ‚svoj svet’ môžeme spraviť taký, aký ho chceme mať a potrebujeme mať. Čo je pre mnohých veľmi náročné, avšak veľmi efektívne pre pozitívne prežívanie jednotlivca, je to, ak dokážeme žiť ,tu a teraz’.“