Známemu slovenskému extrémistovi hrozí 8 rokov v base, prokurátor podal obžalobu

V piatok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na Mariána Magáta pre rozsiahlu a dlhodobo páchanú závažnú extrémistickú činnosť. Ak sa vina preukáže, hrozí mu až osemročný trest odňatia slobody, informoval o tom Úrad špeciálnej prokuratúry na svojom Facebooku.

Ako prokuratúra ďalej informuje, v tomto prípade extrémistická trestná činnosť súvisí aj s knižnou publikáciou obvineného Magáta, ktorá má názov „ŽIDOKRACIA“, a jej rozširovaním.

„Obžaloba bola v danom prípade podaná pre pokračujúci zločin rozširovania extrémistického materiálu, pokračujúci zločin výroby extrémistického materiálu, pokračujúci prečin popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, pokračujúci prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd a pre prečin prechovávania extrémistického materiálu,“ uviedol Úrad špeciálnej prokuratúry vo svojom príspevku.

Kto je Marián Magát?

Je to verejne známy slovenský neonacista, ktorý bol stíhaný pre 37 skutkov rôznorodej extrémistickej trestnej činnosti zameranej najmä na popieranie holokaustu. Trestných činov sa mal dopustiť v rokoch 2017 až 2021.

Z extrémizmu obvineného Magáta vzali do väzby ešte počas januára tohto roka. 

Národná kriminálna agentúra zadržala a obvinila 24. januára Mariána Magáta po skončení pojednávania na súde v Žiline a predviedla ho pred vyšetrovateľa. „Prevažne ide o výrobu a rozširovanie extrémistického materiálu, ako aj popieranie holokaustu na internete a tiež v súvislosti s knihou Židokracia, ktorej je autorom,“ uviedla polícia.

Magát chcel v roku 2016 kandidovať do parlamentu za Kotlebovu stranu ĽSNS, a to z 88. miesta. Číslo nebolo náhodné – ide o známu neonacistickú šifru, ktorá znamená pozdrav „Heil Hitler“.

Vo volebnej kampani obžalovaný sľuboval, že zatočí so všetkými „asociálmi a politickými zlodejmi“, mal v pláne posielať ich aj do pracovných táborov. V publikácii „Židokracia“ sa snažil dokázať tvrdenie, že nacisti Židov nevyhladzovali.