Znečistené ovzdušie podľa nového výskumu škodí mužom. Má deformovať ich pohlavné ústrojenstvo aj myslenie

Nový výskum naznačuje, že aj dočasné znečistenie ovzdušia môže u starších mužov zhoršiť pamäť, myslenie či komunikáciu. 

O zistení vedcov informoval The Guardian. Ďalej uvádza, že kognitívne funkcie mužov klesli po zvýšení znečistenia ovzdušia v priebehu mesiaca, aj keď najvyššie hodnoty zostali pod bezpečnostnými limitmi toxicity stanovenými Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a národnými regulačnými orgánmi. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Nature.

Ochránia ťa výživové doplnky pred koronavírusom? Ženy majú podľa novej štúdie v tomto výhodu

Zhoršené kognitívne výkony 

Vedci z Kolumbijskej univerzity študovali kognitívne výkony takmer u 1 000 belochov z Veľkého Bostonu s priemerným vekom 69 rokov. Výsledky porovnali s ich miestnou úrovňou častíc PM2,5s – vzdušných častíc menších ako 2,5 mikrometra. Častice pochádzajú z dopravy, spaľovaním paliva, lesných požiarov, vykurovania či priemyslu.

Tí, ktorí boli vystavení vyšším úrovniam PM2,5s, mali znížené kognitívne výkony. Hovoríme o slovnej plynulosti, slovnej pamäti a vybavovaní si čísel.

Zhoršené výsledky vedci zaznamenali dokonca aj vtedy, keď úrovne znečistenia zostali pod bezpečnostnou hranicou stanovenou Svetovou zdravotníckou organizáciou na 10 mikrogramov na meter kubický.

Štúdia tiež zistila, že u mužov, ktorí užívali aspirín alebo iné nesteroidné protizápalové lieky známe ako NSAID, zaznamenali menšie ovplyvnenie testov ako muži, ktorí ich neužívali.

„Naša štúdia naznačuje, že krátkodobá expozícia znečisteniu ovzdušia môže súvisieť s krátkodobými zmenami kognitívnych funkcií, a že NSAID môžu tento vzťah modifikovať,“ píšu autori v štúdii. Podľa nich môžu častice spôsobiť zápal a lieky ho môžu znížiť. 

Znečistenie môže ovplyvniť demenciu aj plodnosť 

Zistenia podporujú dôkazy, že vystavenie jemným časticiam vo vzduchu, prevažne z cestných vozidiel a priemyslu, je škodlivé pre viaceré orgány nášho tela ako srdce a pľúca, ale aj nervové tkanivá v mozgu.

Ďalšie štúdie spájajú znečistenie ovzdušia so zníženou inteligenciou a demenciou. Vo februári štúdia vedená profesorom Jamie Pearceom z Edinburghskej univerzity zistila, že vystavenie sa znečisteniu ovzdušia v detstve súviselo s horšími schopnosťami myslenia v neskoršom živote.

Greta opäť trolluje. Tentokrát si štúdiou o penisoch uťahuje z popieračov klimatickej krízy

V posledných mesiacoch vzbudila záujem aj štúdia Dr. Shanny Swan, ktorá tvrdí, že znečistenie ovzdušia má za následok deformáciu mužských pohlavných orgánov ako aj ich zmenšovanie.

Odborníčka tiež uviedla, že rýchlo klesá počet spermií u mužov. V dôsledku toho bude klesať aj plodnosť. Odborníčka varuje, že väčšina mužov nebude schopná produkovať životaschopné spermie do roku 2045.

Na zníženie zápalových hodnôt odporúčajú zdravú výživu 

„Dôležitosť tejto štúdie spočíva v tom, že zistenia sú v súlade s potenciálnou príčinnou znečistenia ovzdušia v súvislosti s funkciou mozgu. Naznačuje, že nejde len o veľmi vysokú úroveň dlhodobého znečistenia. Štúdia zistila, že aj relatívne nízka úroveň znečistenia ovzdušia môže mať negatívny vplyv na kognitívne funkcie, a to pravdepodobne aj počas krátkeho časového obdobia,“ uviedla Dr. Joanne Ryan, vedúca výskumu biologickej neuropsychiatrie a demencie na Monash University v Melbourne pre The Guardian. 

zdroj: Unsplash/ETA+

„Táto práca potvrdzuje, že existuje súvislosť medzi znečistením ovzdušia a tým, ako dobre funguje starnúci mozog,“ uviedla Andrea Baccarelli, hlavná autorka štúdie a profesorka vied o zdraví v oblasti životného prostredia na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Dodala, že mozog má schopnosť sa „vyčisť“, ak sa zmení aj prostredie, ktoré nebude znečistené.

Starším ľudom ale neodporúča, aby preventívne užívali protizápalové lieky, pretože majú množstvo vedľajších účinkov. „Zníženie zápalových hodnôt prostredníctvom zdravej výživy, ako je viac ovocia, zeleniny a vlákniny, alebo pravidelné fyzické cvičenie, môžu viesť nielen k tomu, aby sme boli všeobecne zdravší, ale aj aby sme boli odolnejší voči environmentálnym hrozbám, ako je napríklad znečistenie ovzdušia,“ dodala vedkyňa pre The Guardian.