„Zobudili sme sa a kone boli preč,“ hovorí slovenské duo. Na cesty Patagóniou sa vybrali strmhlav

„Cestujeme dosť pankáčsky, nepripravení. Ideme väčšinou na veciach, ktoré nevieme ovládať alebo nepoznáme, do krajín, ktoré nemáme úplne naštudované. A práve to nás na tom baví,“ hovoria o svojom cestovaní Joži a Pali. 

Obaja sú na voľnej nohe a zistili, že na cestách dokážu spolu fungovať, a tak sa už od vysokej vydávajú zhruba každé tri roky na nové dobrodružstvo.

Keď im nejaká šialenosť napadne, vôbec nad ňou nepremýšľajú, nikomu o tom nehovoria, len sa zbalia a idú. Takto splavili Dunaj na nafukovacom člne, hoci jeden z nich nevie plávať, či prešli bez skúseností Vietnam na motorke.

Minulý rok sa rozhodli pokoriť Patagóniu na koňoch. Hoci tentoraz to nebolo úplne bez prípravy, pretože mali sponzorov a chceli natočiť film, šialenosť to bola poriadna. Aj preto, že na koni nikdy predtým nesedeli. O tom, ako to oni a kone prežili, nám priblížili v rozhovore. 

• Pôvodne chceli prejsť naprieč Patagóniou, kam až sa nakoniec dostali? 
• Ako sa im podarilo v Argentíne zohnať kone? 
• Ako si poradili s neľahkou úlohou naučiť sa jazdiť? 
• Do akých úsmevných aj nebezpečných situácií sa dostali? 

Prečo ste si vybrali kone? Mali ste k nim nejaký vzťah alebo jazdecké skúsenosti?

Ešte kedysi sme chceli dať Čínu na oslíkovi. To nevyšlo, ale chceli sme nejakým spôsobom zostať pri tomto zvierati, alebo vyraziť na niečom podobnom, čo by bolo reálne, a vzišiel z toho kôň.

Skúsenosti sme nemali žiadne, jazdiť sme sa učili len kvôli expedícii. Pripravovali sme sa už na Slovensku. Joži stihol 10 až 15 lekcií, ja asi 3. K ďalším som sa nedostal, lebo som sa dolámal na bicykli a mesiac a pol som ani nechodil. Extra vzťah ku koňom som tiež nemal, akurát som ich rešpektoval ako zvieratá, čo majú nejakú silu či veľkosť.

Prečo ste si zvolili práve Argentínu?

Mali sme viac dôvodov a keď sme ich porovnali, Argentína z toho vyšla ako najlepšia možnosť. Jožiho expriateľka je Španielka, už spolu v Južnej Amerike boli, páči sa mu lokálna kultúra a tiež sa učil po španielsky. Hľadali sme preto miesto, kde sa hovorí týmto jazykom a kde sa viac dostaneme ku kultúre.

Zvažovali sme napríklad aj Čile, ktoré sa nám ale zdalo turistickejšie ako Argentína. Patagónia má k tomu krásnu prírodu. Tiež sme hľadali krajinu, kde by sme sa čo najvýhodnejšie dostali ku koňom. Tou Argentína, ktorá je celkovo lacnejšia, určite bola. 

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Jozi a Pali na cestach (@jozi_a_pali)

Čo ste plánovali prejsť? 

Mali sme, minimálne ja, Joži, veľmi romantickú predstavu. Plánovali sme prejsť 2 000 kilometrov cez celú Patagóniu. Trasa by viedla popri Andách z Bariloche do Río Gallegos, odkiaľ by sme šli aj s koňmi trajektom.

To preto, lebo je tam hranica medzi Čile a Argentínou a keby sme ju chceli prekročiť, riešili by sme veľa byrokracie a testov pre kone. Z trajektu sme plánovali vystúpiť v Tierra del Fuego a skončiť expedíciu v Ushuaia, čo je taký najjužnejší bod krajiny.

Ako ste zohnali kone? Museli ste ich kúpiť alebo ste si ich prenajali?

Na expedíciu sme šli s cieľom natočiť film a mali sme sponzorov. „Museli“ sme teda mať serióznejší prístup, než to bolo pri minulých cestách. Preto sme dopredu hľadali kontakty, cez ktoré by sme teoreticky mohli kone zohnať.

Našli sme človeka v Bariloche, čo je mestečko, odkiaľ sme chceli vyraziť. Oslovili sme ho, a týpek nám povedal, že sa máme ozvať, keď budeme tam, a rád sa s nami stretne a potenciálne nám poradí. S týmto jediným kontaktom sme vyrazili. Dúfali sme, že prídeme do Bariloche, napíšeme mu, on nám dá kone a hneď pôjdeme.

V prvom rade nám ale zrušil plán prejsť celou Patagóniu. V tom období boli extrémne suchá a požiare, pre ktoré by sme museli prejsť veľa dlhých úsekov na jeden záťah. A ani by sme to nezvládli bez sprievodcu.

Náš kontakt nám nedal ani kone, len ďalšie kontakty, s ktorými sme sa stretli, a dostali zase k ďalším. Väčšinou totiž chceli veľa peňazí, čo sme nemali, tak sme chodili od jedného k druhému a hľadali najlepší deal. Vždy totiž ideme po najlepšej cene, veď aj do Argentíny sme leteli cez Etiópiu.

zdroj: Joži a Pali na cestách, fotografka: Lujza Marečková

Zároveň sme ale postupne spoznávali celú komunitu a ľudí, ktorí majú okolo Bariloche niečo dočinenia s koňmi. Nakoniec sme sa k správnemu človeku dopátrali, ale kone nám nepredal, len prenajal. Došlo nám, že sa budeme musieť vrátiť na miesto, kde sme si ich požičali, a teda naprieč Patagóniou neprejdeme.

Keď si požičiavate skúter, často chcú vidieť, že viete jazdiť. Nemali ste podobný problém s koňmi?

Podľa mňa bol problém, že nás testovať nechceli. Ja som dúfal, že uvidí, že neviem jazdiť, a poradí mi. Aj sme mu vraveli, že ja jazdiť neviem, Joži trochu a Lujza, ktorá nás točila a fotila, vie, našťastie, veľmi dobre. Mne sa ale zdalo, že jemu je to jedno, len osedlal koňa, posadil ma naň a choď si.

Ako dlho ste kone zháňali a učili sa jazdiť? 

V Argentíne sme boli dokopy 3 mesiace. Prvý mesiac sme iba zháňali kone, čo bol extrém. Všetci chceli veľa peňazí, a keď nechceli, zase nemali kone. Dlho trvalo, kým sme sa tým prehrýzli.

Ďalší čas sme strávili v el campe, čo je niečo ako koliba, také táborisko, kde sme sa s koňmi a prostredím trochu zoznamovali. Učili sme sa ich osedlať, ako na ne, zbližovali sme sa s nimi. 

Aké boli začiatky, ako ste sa učili jazdiť? Padali ste veľa?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako zoženieš v Argentíne koňa?
• O aký drsný zážitok sa im postarali domáci kovboji aj kone? 
• Ako si poradili s útekom koní? 
• Parkovali kone pred hotelmi alebo bývali pod hviezdami? 
• Čo všetko sa im podarilo prejsť? Boli s koňmi aj na trajekte?
• Prežili všetci ľudskí i zvierací účastníci expedíciu v zdraví?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom