Zomrel na AIDS. Orientácia Ondreja Nepelu bola u nás úspešne tabuizovaná

  • Legendárny krasokorčuliar Ondrej Nepela bol olympijský víťaz a niekoľkonásobný majster sveta
  • V Bratislave je po ňom pomenovaný zimný štadión a každoročne sa uskutoční Memoriál Ondreja Nepelu
  • O jeho homosexualite sa v Československu nehovorilo, rovnako ako o príčine smrti
Nepela584685
TASR/Štefan Petráš, J. Kruliš,
  • Legendárny krasokorčuliar Ondrej Nepela bol olympijský víťaz a niekoľkonásobný majster sveta
  • V Bratislave je po ňom pomenovaný zimný štadión a každoročne sa uskutoční Memoriál Ondreja Nepelu
  • O jeho homosexualite sa v Československu nehovorilo, rovnako ako o príčine smrti

Dal by sa označiť za slovenského Freddie Mercuryho. Ich oblasť pôsobenia bola iná a porovnávať ich slávu by taktiež nebolo adekvátne. Keď sa ale pozrieme na život Ondreja Nepelu, našli by sme mnoho podobností s rockovou hviezdou. S tým rozdielom, že Freddie Mercury nemusel svoju orientáciu skrývať a o príčine jeho smrti sa písalo a hovorilo otvorene. Narodil sa totiž na lepšej strane železnej opony a do otvorenejšej spoločnosti.

Olympijský víťaz a trojnásobný majster sveta

Stal sa najúspešnejším športovcom 20. storočia a na jeho počesť si nesie názov aj zimný štadión v Bratislave. Krasokorčuliar Ondrej Nepela bol olympijský víťaz, trojnásobný majster sveta a päťnásobný majster Európy. Ako o ňom hovoria jeho súčasníci, nemal až taký talent ako odhodlanie a ctižiadostivosť. Práve to z neho spravila jedného z najobľúbenejších tvári druhej polovice 20. storočia v Československu.

zdroj: Š. Petráš/TASR

Za celú svoju kariéru ostal verný svojej trénerke z detstva, rodenej Viedenčanke a bývalej krasokorčuliarke, Hilde Múdrej. ,,Prišla za mnou jedna pani, predstavila sa ako Nepelová, že vraj jej syn korčuľuje v klube už dva týždne, ale žiadny tréner sa mu nevenuje. Dávala mi stokorunáčku, tú som si nevzala, ukázala mi Ondríka a ja som sa rozhodla, že sa mu budem venovať. Bol to najlepší krok, aký som mohla urobiť,“ spomína trénerka na začiatky pätnásťročnej spolupráce pre Hospodárske Noviny.

Za dlhé roky si Nepela vytvoril s trénerkou silné puto a stala sa jeho druhou matkou. Spolu precestovali celý svet, letá trávili na tréningoch v Taliansku. Počas komunistického režimu nebol pobyt na západe samozrejmosťou ani pre olympijských víťazov, preto býval aj on niekoľko týždňovú pred vycestovaním sledovaný.

Kariéru bol prinútený si predĺžiť

Nepelovou silnou kartou neboli voľné jazdy, ale poctivo natrénované povinné cviky, v ktorých nemal konkurenciu. „Keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval. Tak to bolo aj na olympiáde. On nepatril k tým trémistom, čo sú v tréningu vynikajúci a potom, keď príde súťaž vybuchnú. Pretože sú nervózni a nevedia odovzdať čo natrénovali. Preto som mohla byť za tými mantinelmi vždy pokojná,“ spomínala v rozhovore pre TASR trénerka.

Za jeho životnú jazdu sa považuje jeho výkon na majstrovstvách sveta v Bratislave v roku 1973. Nepela chcel už predtým skočiť so súťažnou kariérou a venovať sa profesionálnemu krasokorčuľovaniu – ľadovému revue v zahraničí. To mu ale nebolo dovolené. Kvôli tlaku zo strany komunistických predstaviteľov na majstrovstvách sveta ešte posledný krát vystúpil a vyhral. Ako 22-ročný tak súťažnú kariéru zavesil na klinec a po dohode odišiel do Nemecka, kde vystupoval v šou Holiday on Ice. Odvtedy sa o neho doma nezaujímali. Ako v Nemecku žije nevedel okrem jeho blízkych nikto.

Na západe mohol priznať svoju orientáciu

“Snažil sa odísť, lebo videl, že tam by sa mohol priznať k svojej orientácii,” hovorí v dokumente Českej  televízie Jozef Židek, bývalý československý reprezentant v krasokorčuľovaní. ,,Mohol sa zamilovať a mohol snáď tú lásku aj realizovať.“

Napriek svojej orientácii si v Nemecku vzal svoju venezuelskú kolegyňu. ,,Myslím si, že to bolo dosť vydarené manželstvo, keďže sa moc nevideli, iba v tej revue.“ hodnotí v dokumente Nepelova niekdajšia najlepšia priateľka, speváčka Eva Pilarová. Ako ďalej dodáva, pravdepodobne to bol krok k tomu, aby mohol ostať v zahraničí a vyhol sa tak vyhosteniu.

Vysnívaný život v Nemecku však netrval dlho. Vo februári 1989 Ondrej Nepela zomrel vo veku 38 rokov v Mannheimskej nemocnici. O pravej príčine smrti sa nikde nehovorilo. Pôvodne bola diagnóza označovaná ako rakovina lymfatických uzlín, ako sa ale neskôr ukázalo, išlo o ochorenie AIDS, ktoré bolo v 80. rokoch v homosexuálnej komunite veľmi rozšírené. Takáto informácia sa však do československých médií nikdy nedostala.

AIDS bolo v Československu tabu

“Bol oficiálny pokyn, aby sa nehovorilo, že Nepela zomrel na následky AIDS, jeho skon sa komentoval ako normálne úmrtie. Síce v mladom veku, ale zomrel na zákernú chorobu.” spomína v dokumente „O co tančil Ondrej Nepela“ komentátor Karol Polák.

O Nepelovej orientácii sa v Československu nikdy nehovorilo. Predsa len, do 60. rokov bola homosexualita trestný čin a hrozilo za ňu väzenie, nehovoriac o psychiatrickej liečbe. Podľa analýzy dobovej tlače Denníka N v denníku Práca v roku 1972 sa písalo okrem iného aj takto: „Homosexualita je vo všeobecnosti spoločensky neúnosná. Nežiaduca z hľadiska bytia, žitia človeka na zemi.“ V tom roku bol legendárny krasokorčuliar na vrchole svojej kariéry.

zdroj: Š. Petráš/TASR

Na ľade nebol jediný inej orientácie

Pritom homosexualita u svetoznámych športovcov vtedy nebola ničím výnimočná. Nepelovi obaja kolegovia, a zároveň súperi, John Curry a Toller Cranston zažili v tom období coming-out. Angličan Curry tak urobil v roku 1976 pred majstrovstvami sveta. To spočiatku spôsobilo v Európe škandál, no spoločnosť sa s tým pomerne rýchlo vyrovnala a sústredila sa skôr na jeho krasokorčuliarsku kariéru. Kanaďan Cranston sa k inej orientácii priznal vo viacerých svojich bibliografiách, v tej poslednej dokonca opisuje aj vzťah s Ondrejom Nepelom.

Nepela svoj coming-out v Československu nikdy nezažil. Dnes už sa dá ťažko polemizovať, či to pramenilo z jeho uzavretej povahy alebo spoločenskej situácie. Pravdepodobne to bolo oboje. LGBTI komunita naň ale nezabúda a pripomenula si ho aj v roku 2011, keď premietli na festivale „Inakosť“ oba dokumenty o legendárnom korčuliarovi.

Zdroj: TASR, Hospodárske Noviny, Denník N, Česká televize

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech