Zuzana pomáha osiroteným deťom na Ukrajine. „Malý Andrjuša chcel autíčko, aby sa nemusel báť mín“

Keď vo februári 2022 začala vojna, Zuzana Cascino cítila, že potrebuje pomôcť. Odísť na front však nebolo jednoduché. Zuzka sa v tom čase na Slovensku živila ako detský fyzioterapeut pre hendikepované deti, ktoré potrebujú pravidelné rehabilitácie.

Rozhodla sa preto neutekať bezhlavo pomáhať na hranice, ale zotrvať doma. Jej bodom zlomu bola televízna reportáž z detského domova na Ukrajine.

Harmonogram si nakoniec prispôsobila tak, aby bola štyri týždne doma a dva týždne trávila ako dobrovoľník v detskom domove v Svaľave na Ukrajine. Podľa Zuzky je Zakarpatsko pomerne bezpečná časť Ukrajiny, no je v nej množstvo utečencov z frontových a okupovaných oblastí.

Minulý rok vycestovala s pomocou a potravinami do vojnovej línie. „Život vo vojnovej krajine je veľmi ťažký, no zároveň nám dáva možnosť oddeliť to dôležité od pozlátka povrchnosti. Vo vojnovej krajine, najmä v blízkosti frontu, v ohrození života, vtedy sa prejavuje skutočná povaha, charakter človeka,“ priznala pre Startitup.

V Svaľave vytvorili systém rehabilitácii pre deti

Zuzka spolupracuje predovšetkým s detským domovom v Svaľave. Spoločnými silami s viacerými organizáciami vytvorili kvalitný systém pomoci pre deti. Nejde len o siroty, do Svaľavy prichádzajú aj rodičia s hendikepovanými deťmi z celej Ukrajiny, keďže im vojna znemožnila chodiť na rehabilitácie do miest, kam chodili pred vojnou.

Deti, ktoré v týchto sirotincoch nájdete, sú zo Zuzkinej skúsenosti väčšinou deti od novorodencov do piatich rokov. Počet detí v detskom domove v Svaľave sa od začiatku vojny zvýšil.

Pri otázke, ako vyvážiť emocionálnu záťaž tejto práce s potrebou poskytnúť deťom čo najlepšiu starostlivosť, Zuzka krčí plecami: „Ani neviem. Cítim, ako veľmi tieto deti ľúbim, každé jedno, a deti to cítia, tak sú pri mne pokojné. Aj ja som pokojná. Nebojím sa. Mám niekde v sebe pocit istoty, že som na správnom mieste, tam, kde mám byť, a všetko je akoby podriadené tomuto pocitu istoty, že robím správnu vec.“ 

Túto iniciatívu podporuje množstvo organizácií, jednou z nich je Úsmev ako dar. Bez tejto finančnej pomoci by poskytovanie starostlivosti na takejto škále nebolo možné. 

zdroj: Zuzana Cascino

„Prosím“ sa na Ukrajine povie „buď láska“

Za najvďačnejšie momenty Zuzka označuje pocit spolupatričnosti. Na Ukrajinu vozia potraviny, hygienu, elektrocentrály a množstvo inej materiálnej pomoci. Do vojnových oblastí aj barly a vozíky, no viezli už aj protézy na nohy po amputácii. A ľudia sú vďační, rozumejú tomu, že pomoc prichádza z diaľky, že dobrovoľníci prejdú tisíce kilometrov, aby mohli ponúknuť svoju podporu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska