Kaliňák pre nemecký denník: „Ukrajina je súčasťou východnej Európy. Nemá to s nami nič spoločné“

Bývalý minister vnútra za stranu Smer-SD Robert Kaliňák poskytol po voľbách exkluzívny rozhovor pre medzinárodné médiá. Hovoril o Slovensku, jeho postoji k Európskej únii a susediacim krajinám, najmä voči Ukrajine.

Kaliňák jasne vyjadril svoj postoj k situácii na Ukrajine. Pre denník Die Welt povedal: „Zastavíme dodávku zbraní na Ukrajinu, ale budeme ju stále podporovať humanitárnou pomocou.“

Kaliňák o postoji Slovenska k Európe a vojne

„Nie sme proti Európe,“ vyhlásil pre Die Welt Robert Kaliňák. „Nie sme proruskí, sme proslovenskí,“ pokračoval.

O vstupe Ukrajiny do NATO a Európskej únie sa vyjadril nasledovne. „So vstupom Ukrajiny do EÚ by sme boli veľmi spokojní. Do NATO však nie, ide o otázku bezpečnosti. Je nebezpečné ju prijímať do NATO. My sme proti. Myslím si však, že ide aj o otázku dialógu a zbližovania. Musíme sa snažiť dosiahnuť mier na Ukrajine. A je to možné.“

Tieto výroky Roberta Kaliňáka vzbudili pozornosť, keďže odzrkadľujú jeho postoj k aktuálnym medzinárodným otázkam a budúcemu smerovaniu Slovenska v rámci európskeho kontinentu.

Kaliňák podal demisiu pod tlakom, keď investigatívny novinár Ján Kuciak odhalil spojenie Ficovej administratívy s talianskym mafiánskym klanom ‚Ndrangheta. Spolu s Ficom ich v tom čase podozrievali z pripojenia sa k zločineckej skupine, ktorá ovládla najvyššie posty v slovenskej vláde.

Výhra strany Smer-SD

Úspech strany Smer-SD v predčasných parlamentných voľbách možno vysvetliť tým, že časť voličov po období pandémie nového koronavírusu a vojny na Ukrajine hľadá istotu, stabilitu a silného lídra.

To pre nich podľa výsledku volieb reprezentuje bývalý premiér Robert Fico. Pre TASR to povedala sociálna psychologička z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied Barbara Lášticová.

Veľká akcia NAKA: Policajti vstúpili do Kollárovho Fun rádia aj firmy blízkej Borguľovi

Ako uviedla, jeho strane sa zároveň v predvolebnej kampani podarilo silno mobilizovať emócie, ako je hnev na aktuálnu vládu. Týkalo sa to napríklad jej pozície voči vojne na Ukrajine, pocitu ohrozenia spojeného s migráciou alebo s mimovládnym sektorom. Súčasťou bola aj mobilizácia nedôvery voči prezidentke Zuzane Čaputovej.

Dodala, že výsledok predčasných parlamentných volieb nevyjadruje len podporu strany Smer-SD alebo protest voči vláde Igora Matoviča či Eduarda Hegera. „Silný zisk doteraz mimoparlamentného Progresívneho Slovenska zároveň naznačuje, že na Slovensku je veľké množstvo ľudí, ktorí chcú zmenu a úplne novú slovenskú politiku,“ zdôraznila psychologička.

Zároveň podotkla, že výsledok strany ukazuje, že časť slovenských voličov zabudla na udalosti, pre ktoré sa v minulosti vláda Roberta Fica skončila.

Psychologička v tom má jasno

„Naša pamäť funguje selektívne a to platí aj v prípade politického správania. Niektorí mu dali hlas preto, že majú pozitívne spomienky na jeho vládu ako na obdobie relatívnej politickej a ekonomickej stability,“ spomenula.

„Nepíšte o tej firme.“ Povedal reportérovi Startitup záhadný muž. Do hry potom vstúpila NAKA

Povedala, že spomienky na negatívne aspekty a udalosti, ako sú napríklad korupcia či vražda novinára Jána Kuciaka, už pre voličov strany Smer-SD nie sú až natoľko výrazné a dostupné.

Možno to vraj vysvetliť tým, že ľudia majú v čerstvej pamäti konfliktné a chaotické vládnutie počas pandémie nového koronavírusu. Sú to aj ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine, ktoré si spájajú s vládami Matoviča či Hegera.

„Napriek tomu, že obaja vládli v objektívne ťažkej spoločenskej situácii a že na Slovensku boli aj mnohé pozitíve zmeny, máme tendenciu skôr si pamätať negatíva,“ potvrdila. Práve negatívne udalosti podľa nej majú aj významnejší vplyv na naše prežívanie ako tie pozitívne.