11 spo­loč­ných čŕt vysoko inte­li­gent­ných ľudí

Simona Hanzelová / 25. november 2016 / Tools a produktivita

Inte­li­gentní ľudia sa vyzna­čujú urči­tými cha­rak­te­ris­ti­kami, ktoré ich odli­šujú od zvyšku sveta. Vieš, ktoré to sú?

Sú veľmi pris­pô­so­biví

Spo­loč­nou črtou inte­li­gent­ných ľudí je, že sú veľmi fle­xi­bilní. Túto myš­lienku pod­po­ruje aj nedávny psy­cho­lo­gický výskum, podľa kto­rého je pre­ja­vom inte­li­gen­cie aj schop­nosti zme­niť vlastné sprá­va­nie za úče­lom efek­tív­nej­šieho vyspo­ria­da­nia sa so svo­jím oko­lím. Takíto ľudia sa vedia šikovne pris­pô­so­biť zme­nám v pro­stredí, v kto­rom sa nachá­dzajú, a sú schopní dosiah­nuť čokoľ­vek bez ohľadu na to, aké kom­pli­ká­cie a pre­kážky im prídu do cesty.

Sú si vedomí toho, že neve­dia všetko

Na roz­diel od väč­šiny sa inte­li­gentní ľudia neboja pove­dať “neviem”, pre­tože vedia, že nikto nemôže vedieť všetko, a to, čo neve­dia, sa môžu naučiť. Naopak — štú­dia usku­toč­nená Jus­ti­nom Kru­ge­rom a Davi­dom Dun­nin­gom zis­tila, že menej inte­li­gentní ľudia majú ten­den­ciu svoje kog­ni­tívne schop­nosti pre­ce­ňo­vať.

tumblr_n0nuekuqs41sz5o1to1_500zdroj: 66.media.tumblr.com

Sú neko­nečne zve­daví

Albert Eins­tein údajne pove­dal: „Nemám žiadne zvláštne nada­nie, som iba váš­nivo zve­davý.” Inte­li­gentní ľudia sú často fas­ci­no­vaní tým, čo ostatní pokla­dajú za samoz­rej­mosť. Aj výskum pub­li­ko­vaný v roku 2016 naz­na­čuje, že exis­tuje určitá spo­ji­tosť medzi det­skou inte­li­gen­ciou a otvo­re­nos­ťou novým skú­se­nos­tiam, ktorá zahŕňa aj inte­lek­tu­álnu zve­da­vosť v dospe­losti. Vedci vo Veľ­kej Bri­tá­nii počas 50-tich rokov pozo­ro­vali tisíce ľudí a zis­tili, že 11 roční, ktorí dosa­ho­vali lep­šie výsledky v IQ tes­toch, sú aj v päť­de­siatke otvo­re­nejší novým skú­se­nos­tiam.

Sú vní­maví

Ďal­šou cha­rak­te­ris­ti­kou inte­li­gent­ných ľudí je, že sa neuzat­vá­rajú pred novými myš­lien­kami alebo prí­le­ži­tos­ťami, a sú ochotní akcep­to­vať a zvá­žiť aj iné názory, ako tie svoje. Rov­nako sú otvo­rení alter­na­tív­nym rie­še­niam. Túto teóriu pod­po­rujú aj psy­cho­ló­go­via, ktorí tvr­dia, že ľudia, ktorí sú otvo­rení novým veciam, dosa­hujú v IQ tes­toch vyš­šie skóre. Záro­veň sa inte­li­gentní ľudia vyzna­čujú aj zvý­še­nou opatr­nos­ťou, ak ide o to, aké názory a myš­lienky zastá­vajú, pre­tože inte­li­gentná myseľ jed­no­du­cho neuverí len tak nie­čomu, ak nemá k dis­po­zí­cií dosta­tok dôka­zov.

Majú radi svoju spo­loč­nosť

Vysoko inte­li­gentní ľudia majú vyš­šie sklony k indi­vi­du­alizmu, a nerobí im prob­lém trá­viť čas osa­mote, zatiaľ čo menej inte­li­gentní ľudia sú viac navia­zaní na spo­loč­nosť dru­hých. Aj nedávny výskum potvr­dil, že inte­li­gentní ľudia v porov­naní s ostat­nými nedo­sa­hujú až takú mieru uspo­ko­je­nia zo socia­li­zá­cie s pria­teľmi.

creative_wallpaper_girl_on_a_dirt_road_081037_zdroj: zastavki.com

Majú seba­dis­cip­línu

Vedci zis­tili, že medzi inte­li­gen­ciou a seba­o­vlá­da­ním exis­tuje určitá spo­ji­tosť. Účast­níci jed­nej štú­die, ktorá sa usku­toč­nila v roku 2009, dostali na výber buď okam­žitú, no men­šiu výplatu, alebo väč­šiu výplatu k neskor­šiemu dátumu. Výsledky výskumu uká­zali, že tí, ktorí sa roz­hodli pre väč­šie výplaty k neskor­šiemu dátumu, čiže tí, ktorí dis­po­no­vali väč­šou dáv­kou seba­o­vlá­da­nia, mali vo vše­obec­nosti lep­šie výsledky v IQ tes­toch.

Majú zmy­sel pre humor

Inte­li­gentní ľudia berú život s urči­tým nad­hľa­dom, a majú kul­ti­vo­vaný zmy­sel pre humor. V tomto sa zho­dujú aj vedci, podľa kto­rých naprí­klad pro­fe­si­onálni komici dosa­hujú vyš­šiu úro­veň ver­bál­nej inte­li­gen­cie.

tumblr_mzi84ppczb1t0uffxo1_500zdroj: 67.media.tumblr.com

Sú empa­tic­kejší

Inte­li­gentní ľudia nie­kedy dokážu až tak­mer cítiť, čo si si nie­kto iný myslí, alebo čo cíti. Nie­ktorí psy­cho­ló­go­via tvr­dia, že empa­tia, čiže nala­de­nie na potreby a pocity iných, je súčas­ťou emo­ci­onál­nej inte­li­gen­cie. Pre jedin­cov s vyso­kou emo­ci­onál­nou inte­li­gen­ciou je zväčša zau­jí­mavé hovo­riť s dru­hými ľuďmi a dozve­dať sa o nich viac.

Dokážu spo­jiť aj zdan­livo nesú­vi­siace pojmy

Inte­li­gentní ľudia sú schopní vidieť súvis­losti aj tam, kde iní nie. Vidia para­lely medzi na prvý pohľad nesú­vi­sia­cimi myš­lien­kami. Vieš, čo má spo­ločné sushi s meló­nom? Oba sa zvy­čajne jedia surové a stu­dené. Novi­nár Char­les Duhigg tvrdí že takéto spá­ja­nie súvis­lostí je cha­rak­te­ris­tic­kým zna­kom kre­a­ti­vity, ktorá môže súvi­sieť s inte­li­gen­ciou. Duhigg, ktorý štu­do­val pro­ces výroby filmu Fro­zen (Ľadové krá­ľov­stvo) od spo­loč­nosti Dis­ney, dospel k záveru, že film je ori­gi­nálny a dômy­selný najmä vďaka tomu, že pre­berá staré myš­lienky a nápady, ktoré následne pro­pa­guje ino­vým spô­so­bom.

istock_000016794660smallzdroj: blog.creativelive.com

Prok­ras­ti­nujú

Šikovní ľudia majú zvyk nie­ktoré veci odkla­dať, pre­tože sa sústre­ďujú na to naj­dô­le­ži­tej­šie. Nie­ktorí vedci však tvr­dia, že inte­li­gentní ľudia odkla­dajú dokonca aj prácu, ktorú pova­žujú za zmys­lu­plnú. Psy­cho­lóg Adam Grant naz­na­čuje, že prok­ras­ti­ná­cia, kto­rou bol známy aj Steve Jobs, je kľú­čom k ino­vá­ciám.

Roz­mýš­ľajú nad otáz­kami, na ktoré neexis­tuje odpo­veď

Inte­li­gentní jedinci sa veľa­krát zamýš­ľajú nad celým ves­mí­rom a zmys­lom života. Veľa­krát sa sami seba pýtajú, aký je vlastne zmy­sel všet­kého. Exis­tenčný zmä­tok môže byť jed­ným z dôvo­dov, prečo majú inte­li­gentní ľudia väč­šie sklony k úzkosti. Inte­li­gentní ľudia totiž zva­žujú situ­ácie z rôz­nych uhlov, čo zna­mená, že sú si vždy vedomí mož­nosti, že sa niečo nepo­darí.

zdroj článku: businessinsider.com zdroj titul­nej foto­gra­fie: koláž static4.businessinsider.com/pbs.twimg.com

Pridať komentár (0)