Oto Kóňa: Bez správ­nych ľudí je váš biz­nis prázdna bub­lina

1. Jún, Matúš Sedlák, wopss.sk / 1. september 2015 / Tools a produktivita

Štu­do­val poli­to­ló­giu a neskôr poli­tický mar­ke­ting. Odišiel do Ame­riky, aby nado­bu­dol skú­se­nosti v pod­ni­kaní. Zažil tam obdo­bie, keď mal vo vrecku 100 dolá­rov, ale vedel, že tam chce ešte ostať tri mesiace. 

Prácu si našiel, nako­niec dve a všetko išlo podľa plánu. Po návrate z Ame­riky ste ho mohli spolu s ďal­šími pod hla­vič­kou Bra­ti­slav­ský regál v roku 2013 vidieť na Pohode, kde pre­dá­vali kva­litné a poc­tivé ham­bur­gery. Skon­čili síce v mínuse, no aj napriek tomu sa roz­hodli otvo­riť pre­vádzku v cen­tre Bra­ti­slavy a neskôr aj druhú v obchod­nom cen­tre. Ako sám hovorí, dobré pod­ni­ka­nie je zalo­žené hlavne na poc­ti­vosti a dob­rom tíme. O tom, prečo si Oto myslí, že mladí vedia toho viac než dosť a mnoho iného si pre­čí­tate v roz­ho­vore so zakla­da­te­ľom Regal Bur­ger Otom Kóňom.

Štu­dent poli­to­ló­gie a poli­tic­kého mar­ke­tingu. Ako si začal svoju kari­érnu cestu?

Pochá­dzam z Prie­vi­dze, svoju prvú vysokú školu som štu­do­val v Ban­skej Bys­trici a neskôr na magis­ter­ské štú­dium som sa roz­ho­dol odisť do Brna na poli­tický mar­ke­ting. Počas školy a let­ných práz­dnin som svy­ces­to­val do New Yorku.

Prečo práve New York?

Chcel som niečo nové a New York bol vždy môj sen. Vyces­to­val som tam za prá­cou a dob­ro­druž­stvom. Začiatky boli ťažké, ale aspoň som sa veľa naučil. Moja prvá práca bola v super­mar­kete v Bro­ok­lyne, kde som gri­lo­val kur­čatá, pri­pra­vo­val send­viče, krá­jal šunky či syry. Potom som si našiel ešte jednu prácu, pre­tože som si potre­bo­val zaro­biť. A tak som pra­co­val po nociach v domi­ni­kán­skej reštau­rá­cii.

Super na tom bolo to, že tá reštau­rá­cia bola nová, ešte pred jej samot­ným otvo­re­ním sme tam boli už týž­deň dopredu, aby sme ochut­ná­vali jedlá, učili sa komu­ni­ko­vať s hos­ťami či obslu­ho­vať. To bola zásadná pra­covná skú­se­nosť a vlastne prvý kon­takt s gas­tro biz­ni­som.

Po lete si sa vrá­til späť do Bra­ti­slavy?

Áno, leto ubehlo rýchlo. Napriek tomu, že som sa veľa naučil, poci­ťo­val som, že sa musím vrá­tiť a roz­ví­jať sa tu. Po návrate som pra­co­val v PR agen­túre, kde som mal veľ­kých kli­en­tov z kor­po­rá­cii ako Dell, Orange či Union. Neskôr som sa zame­ral na tretí sek­tor a pomá­hal mno­hým nezis­kov­kám v Stred­nej Európe.

Spolu s brat­ran­com a jeho pria­teľ­kou sme zalo­žili Bra­ti­slav­ský regál, v kto­rom sme písali o tom, čo dobré môžu ľudia nájsť na Mile­tičke (bra­ti­slav­ské trho­visko, pozn. red.), aká je tam sezónna suro­vina či ako ju najep­šie pri­pra­viť. Vydali sme aj pár čísel ori­gi­nál­neho maga­zínu Správy z Regálu.

A čo nasle­do­valo potom?

Dostal som tip od kama­rátky, že exis­tuje krásny voľný pries­tor vedľa Reduty v Bra­ti­slave. To bol posledný krok k tomu, aby som sa roz­ho­dol, že si spl­ním sen. Pre­ná­jom som zapla­til z úspor a našiel som inves­tora. Neskôr sa k tomuto pro­jektu pri­dal aj môj brat­ra­nec a začali sme na ňom dovedna pra­co­vať. Cítili sme, že tu chýba niečo dobré, zdravé a rýchle. Ako je úplne bežné na západe či v NYC. Tak sme otvo­rili Regal Bur­ger v janu­rári 2014.

Ak niečo nejde, tak treba zme­niť stra­té­giu. To nám veľmi pomohlo.

Vráťme sa ešte k New Yorku. Prečo práve gas­tro­nó­mia? Alebo to bolo prvé, čo si našiel?

Celé to bolo zvláštne. Počas môjho štú­dia poli­tic­kého mar­ke­tingu v Brne som sa roz­išiel s pria­teľ­kou. Hovo­ril som si, že potre­bu­jem ísť preč a vyvet­rať si hlavu. Roz­mýš­ľal som nad kra­ji­nou za veľ­kou mlá­kou a oslo­vil som svoju veľmi dobrú kama­rátku Sil­viu, či by mala záu­jem sa pri­dať.

Do New Yorku sme išli na „holo“, nemali sme prácu ani uby­to­va­nie. Po prí­lete do cieľa sme len dva týždne hľa­dali uby­to­va­nie a tri týždne prácu. Skoro každý jeden deň nás nie­koľ­ko­krát na Man­hat­tene odmietli. Odmietli nás s tým, že nevieme dobre po anglicky, dokonca ľudia, ktorí umý­vali riad, vedeli „spí­ko­vať“ lep­šie. Bolo to náročne, ale zvládli sme to.

A jed­no­du­cho chcel som vyskú­šať, čo je v pozadí gas­tro­nó­mie. Dosť často som sa cho­die­val najesť do reštau­rá­cií, ale nikdy som netu­šil, čo je dve­rami kuchyne, ako sa jedlo pri­pra­vuje a pod. No cel­kovo som chcel vedieť, ako vzniká prí­beh novej gas­tro pre­vádzky. A táto skú­se­nosť, táto mož­nosť za tie dvere nahliad­nuť, mi dala veľký roz­hľad v rôz­nych oblas­tiach. Ame­rika je tá naj­lep­šia škola na pod­ni­ka­nie.

Ako ste si teda našli nako­niec prácu?

Zme­nili sme stra­té­giu. Odišli sme si hľa­dať prácu do Bro­ok­lynu a Que­ensu. A poda­rilo sa. Počas dvoch dní som si našiel dve práce. V gas­tro­nó­mii to bola asi jediná mož­nosť pre neskú­se­ného štu­denta, ako si zaro­biť. Síce sme mohli ísť robiť ešte do zábav­ného parku, ale to sme nech­celi. Ale chceli sme zažiť naplno New York.

Po návrate na Slo­ven­sko si sa roz­ho­dol ísť na Fes­ti­val Bažant Pohoda, prečo práve tam?

Pôvodne sme chceli ako Bra­ti­slav­ský regál tvo­riť domáci chlieb z domá­cej pece. Chceli sme pou­ží­vať čerstvý kvá­sok a čerstvé suro­viny. Na základe pra­vi­diel hygieny nám to však celé zru­šili, že to sa nedá a že to nepôjde. Nako­niec sme vytvo­rili pries­tor, ktorý zdru­žo­val via­ce­rých poc­ti­vých pre­daj­cov. Vege­tá­rian­ske jedlá, čerstvé ryby, slo­ven­ský saj­der, dobrá káva.

My sme sa roz­hodli, že budeme tvo­riť poc­tivé ham­bur­gery, a tak sme si objed­nali čerstvé pečivo z Báno­viec, čerstvé mäso a dobrú zele­ninu. Verili sme, tieto ham­bur­gery budú chu­tiť ostat­ným rov­nako, ako chu­tili nám. Tak sa aj stalo. A to nás naštar­to­valo do otvo­re­nia Regal Bur­ger.

Nebál si sa neús­pe­chu? Naprí­klad toho, že budeš opäť stra­tový…

Pochá­dzam z pod­ni­ka­teľ­skej rodiny. Mama s otcom majú obchod na dedine, a starí rodi­čia tiež pod­ni­kali. Veril som, že to pôjde. V Bra­ti­slave som žil a pra­co­val. Pamä­tám si, ako sme s kole­gami mno­ho­krát rie­šili prob­lém, kam ísť na obed či večer na jed­no­du­ché jedlo a pivo. Jed­no­du­cho som cítil, že také niečo v meste chýba.

S naj­väč­ším mož­ným pre­sved­če­ním som oslo­vil inves­tora, aby do toho vlo­žil svoje finan­cie, čo sa aj stalo a malo to úspech. Pri­ro­dzene, mal som obavy, ale chcel som to skú­siť a veril som tomu.

Ria­dime sa hes­lom, že všetko musí byť čerstvé.

Regal

Ako vzni­kal váš bur­ger?

Chý­bala nám čerstvosť. My sme chceli vytvo­riť „bur­grá­reň“ s čerstvými žem­ľami, ktoré sú vyro­bené z čerstvých vajec, mlieka či masla, kva­lit­ného mäso z domá­ceho chovu a zdra­vej zele­niny. Už od začiatku sme sa ria­dili hes­lom, že všetko musí byť čerstvé, žiadna mraz­nička a žiadna ché­mia. To sa nám aj poda­rilo.

Zme­nilo sa niečo po istom čase od otvo­re­nia?

Neus­tále sme sa roz­ví­jali, ľudia nás spoz­ná­vali a rástla naša zod­po­ved­nosť voči zákaz­ní­kovi. Všetky finan­cie sa vra­cali späť do firmy, kupo­vali sme nový gril, nové zaria­de­nie, reno­vo­vali. Je to o tom, že chceme byť kva­litní a dobrí hlavne pre ľudí. Na začiatku sme boli sku­pina pria­te­ľov. Aktu­álne nás v Regali pra­cuje vyše trid­sať.

Na začiatku sme ponú­kali len dva ham­bur­gery – jeden kla­sický a jeden vege­ta­rián­sky. Teraz máme na výber štyri. Možno to pre nie­koho nie je veľa, ale pro­ces okolo ich výroby je dosť zlo­žitý. Dôle­žité je, aby každý ham­bur­ger, ktorý pre­dáme, bol 100% kva­litný, a to je základ dob­rého pod­ni­ka­nia.

Máte dve pre­vádzky. Kedy sa vám poda­rilo otvo­riť tú ďal­šiu?

Pre­vádzku v cen­tre mesta sme otvá­rali začiat­kom roka 2014. Mesiace ply­nuli a nie­kedy sme si ani neuve­do­mili, ako ďaleko sme. Poda­rilo sa nám nájsť ďal­šieho inves­tora, s kto­rým sme kon­com minu­lého roka roz­behli druhu pre­vádzku, tú pre zmenu v obchod­nom cen­tre.

Dobré pod­ni­ka­nie stojí na dob­rom tíme.

Čo je pre teba dôle­žite v pod­ni­kaní?

V posled­nom čase som si naj­viac uve­do­mo­val to, že dobré pod­ni­ka­nie stojí na dob­rom tíme. A to je to naj­dô­le­ži­tej­šie. Ľudia sú tí, ktorí pre­dajú zákaz­ní­kovi ham­bur­ger, ale ho aj poc­tivo a poriadne pri­pra­via. Ak je zlý per­so­nál, tak aj pro­dukt a pocit hosťa je nanič. Mne osobne sa naj­viac páči to, že všetci naši ľudia sa neus­tále posú­vajú vyš­šie a vidieť ten prog­res je krásne. Aj keď nás nie­kedy po čase opus­tia, aby vyskú­šali niečo iné. Držím im palce.

Dôle­žité je pre nás počú­vať svo­jich ľudí a počú­vať ich potreby. Nikdy sme neod­mietli nie­koho, kto za nami pri­šiel s nápa­dom, pros­bou alebo sťaž­nos­ťou. Zakaž­dým sme ho vypo­čuli a sna­žili sme sa všetko vyrie­šiť.

Ak nie­kto nemo­hol prísť do práce, zru­šil som obchodné stret­nu­tia, zobral zás­teru a pomá­hal v kuchyni.

Prečo si potom odišiel z Regalu?

Po inten­zív­nych rokoch nons­top práce si člo­vek potre­buje oddých­nuť a v pokoji sa obzrieť dozadu. Všetci sme len ľudia a mali by sme si vedieť určiť, kedy je dosť, a zasta­viť sa. Aj napriek tomu, že som odišiel z pre­vádzky, stále zostá­vam s tými ľuďmi, ktorí tam robia. Nie sú pre mňa len zamest­nan­cami, ale hlavne pria­teľmi. Regal Bur­ger je moja prvá výraz­nej­šia pod­ni­ka­teľ­ská skú­se­nosť a vždy budem držať palce, aby sa roz­ví­jal viac a viac.

Čo bola pre teba naj­väč­šia škola života v pod­ni­kaní?

Ako som už pove­dal tak hlavne dobrý tím. A potom hlavne atmo­sféra. Atmo­sféra, ktorá pod­ne­cuje spo­lu­prácu a dobrú náladu. Biz­nis nevy­bu­du­jete v strese a s bičom v ruke. Ak sa cítia dobre zamest­nanci, sú spo­kojní, tak biz­nis môže rásť. A udr­žia­vať túto atmo­sféru je vaša naj­väč­šia zod­po­ved­nosť pri pod­ni­kaní.

Dôle­žité je to, aby sa kole­go­via vedeli na seba spo­ľa­hnúť. Nie raz sa stalo, že ráno o sied­mej mi zvo­nil tele­fón, že nám vypa­dol člo­vek a je potrebne prísť natie­rať žemle.

Naučil som sa, že ak chcem s nie­kým spo­lu­pra­co­vať, tak ho musím veľmi dobre počú­vať a pocho­piť. Až potom môžeme koope­ro­vať. Zod­po­ved­nosť za ľudí nie je len zavä­zu­júca, ale aj veľmi moti­vu­júca.

Čo by si odpo­ru­čil ľuďom, ak by sa chceli pus­tiť do pod­ni­ka­nia?

Keď ma nedávno oslo­vili, aby som pri­šiel ako reč­ník na kon­fe­ren­ciu, uve­do­mil som si koľko máme zamest­nan­cov a aké bolo vybu­do­vať to, čo máme. Osobne by som odpo­ru­čil skú­šať, hľa­dať a veriť – hlavne samému sebe. Veľa­krát som padol na dno, či to bolo v Ame­rike, alebo tu na Slo­ven­sku. V Ame­rike som mal 100 dolá­rov vo vrecku, ale som vedel, že tam chcem zostať ešte tri mesiace. Bolo to ťažké, ale poda­rilo sa. To isté platí aj o dvoch pre­vádz­kach Regal Bur­gera – ak si veríš a makáš, tak to pôjde.

Nie je dobré začať pod­ni­kať hneď, ako ti v hlave skr­sne nápad. Je dobré nájsť ľudí, s kto­rými to chceš robiť a nemať prí­liš velký stres z nedos­tatku peňazí, lebo ťa to bude para­ly­zo­vať. Možno to nevyjde na prvý­krát, ale dôle­žité je sa nevzdá­vať. Regal Bur­ger vzni­kol hlavne vďaka nad­še­niu ľudí, ktorí túžili poc­tivo pod­ni­kať a ktorí majú radi dobré jedlo. A teraz dáva pries­tor desiat­kam ľudí s podob­nou filo­zo­fiou.

A na záver otázka. Aké je tvoje Slo­ven­sko?

V našich pre­vádz­kach je prie­merný vek ľudí 22 – 23 rokov. Mne sa veľmi dobre pra­cuje s mla­dými, aj keď všetci na nich nadá­vajú. Vraj je každý na mobile a inter­nete namiesto práce a sú nezod­po­vední.

Ak sme im dali zod­po­ved­nosť a prácu, ale hlavne ich počú­vali, tak pocho­pili, že sa dá vypra­co­vať veľmi vysoko. Táto mladá gene­rá­cia si veľmi cení dôveru a nechce ju skla­mať. Radi berú odvážne veci do svo­jich rúk.

Slo­ven­sko čaká dobrá budúc­nosť, ale treba dať mla­dým viac zod­po­ved­nosti v práci. Netreba ich súdiť podľa prvej nega­tív­nej skú­se­nosti. Neradi nasle­dujú staré pra­vidlá, ale radi tvo­ria ener­gicky nové a posú­vajú pod­ni­ka­nie dopredu.

Pridať komentár (0)