paralax1
EUruky-mobil

15 dôvodov, prečo máš vďaka EÚ lepší život: Diaľnice, vakcíny, supermoderná MHD či zrušený roaming

Už 9. mája bude Európska únia oslavovať narodeniny od svojho vzniku – pripomenieme si totiž 71. výročie Schumanovej deklarácie – prejavu francúzskeho ministra, v ktorom navrhol vytvoriť Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré sa vyformovalo až na dnešnú EÚ. 

Slovensko sa k zoskupeniu štátov pridalo v roku 2004 a odvtedy sa Európska únia rozrástla na 27 štátov, ktoré spolu majú možnosť obchodovať, spolupracovať a chrániť piliere demokracie tak, ako nikde inde vo svete. Práve 9. mája preto slávime Deň Európy a oslavy budú prebiehať aj doma, online, 6. mája na deneuropy.eu.

Európska únia a všetky jej orgány majú mnoho chýb – vyčítať sa im dá prílišná byrokracia, mimoriadne opatrný geopolitický prístup či prílišná solidarita vo vakcinačnej stratégii na úkor členských krajín, no aj napriek tomu nám prináša nespočetne veľa benefitov.

PRIESKUM: Slováci veria viac Európskemu parlamentu ako tomu vlastnému. Čísla hovoria jasnou rečou

Aj to bude zrejme dôvod, prečo Slováci podľa Eurobarometra dôverujú dvakrát viac Európskemu parlamentu, než vlastnej Národnej rade SR. Mnoho z nás si však na benefity Európskej únie zvyklo natoľko, že nad nimi už ani nepremýšľa, no ide o veľké posuny v európskej spoločnosti a stojí za to si ich zrekapitulovať.

 

„Dnešný deň je príležitosťou zastaviť sa a uvedomiť si hodnotu mieru a jednoty v Európe. Pred 71 rokmi bola Európska únia len dobrým nápadom francúzskeho ministra zahraničných vecí a vďaka nemu a ľuďom, ktorí túto ideu rozvíjali a realizovali, žijeme v mieri, vzájomnej spolupráci a máme sa lepšie ako kedykoľvek predtým, zatiaľ čo náš najväčší sused Ukrajina čelí otvorenej ruskej vojenskej agresii.

Je na nás, aby Európska únia fungovala naďalej v prospech ľudí a spolupráce medzi štátmi. Nie je to žiadna samozrejmosť. Vážme si a využívajme príležitosti, ktoré nám EÚ ponúka.

– Vladimír Bilčík (EĽS)

1) Cestuješ, kam len chceš

Milióny ľudí vďaka Európskej únii spoznávajú svet a využívajú svoje právo na slobodný pohyb medzi krajinami Európskej únie. Či už ide o obyčajnú dovolenku v Chorvátsku či Taliansku, spoznávanie starovekých kultúr v Grécku alebo objavovanie Malty či Cyprusu. Európska únia ti garantuje voľný pohyb vo všetkých členských štátoch – a to dokonca bez pasu. A ak krajina nie je v schengenskom priestore, vystačí obyčajný občiansky preukaz.

2) Bez hraníc

Schengenský priestor bol ratifikovaný ešte v roku 1995 a pridáva sa doň čoraz viac krajín. Voľný pohyb posúva na úplne novú úroveň, keďže práve vďaka nemu zmizli akékoľvek hranice. Ísť z Bratislavy do Viedne je tak rovnako jednoduché, ako napríklad do Trnavy. Bez jedinej hraničnej kontroly môžeš precestovať celú Európu – zo Slovenska až do ďalekého Portugalska či Švédska.

Samozrejme, na hraniciach schengenského priestoru musia byť hraničné kontroly o to prísnejšie – takú hranicu má Slovensko napríklad s Ukrajinou. Akonáhle sa totiž ktokoľvek dostane do schengenského priestoru, k dispozícii mu je 26 krajín, kde je hranica len na mape.

3) Jednotná mena

Pre väčšinu Slovákov euro znamená, že nemusia navštevovať zmenárne a že ho akceptujú aj v krajinách, ktoré majú vlastné menu. Na každom mieste v Česku, Chorvátsku či v Poľsku, kde majú vlastné meny, zvyknú akceptovať aj eurá.

Euro je navyše jednou z najsilnejších globálnych mien a robí európsku ekonomiku jednotnejšiu a silnejšiu. Nespočetné benefity z eura čerpá aj finančný sektor, jednotná mena riadená Európskou centrálnou bankou pomáha znižovať úroky či transakčné poplatky.

4) Študuješ, kde chceš

Na kontinente bez hraníc máš už teraz garantované právo študovať, kde len chceš. Európska únia to však posúva na nový level. Vďaka výmenným študijným programom Erasmus a Erasmus+ je možné študovať v Európskej únii aj mimo nej. Úrady EÚ sa o všetky papierovačky postarajú, ty len dostaneš na výber z viacero vysokých škôl.

EÚ si uvedomuje, že štúdium v zahraničí pomáha budovať otvorenú a vzdelanú spoločnosť, ktorú Európa potrebuje viac než kedykoľvek predtým. Program Erasmus+ preto navyše ponúka granty, ktoré celé štúdium aj s bežnými výdavkami (ubytovanie, strava) zaplatí EÚ.

Vyjadri svoj názor v ankete:

Dôveruješ viac Európskemu parlamentu alebo parlamentu SR?

5) Pracuješ, kde chceš

„Voľnú Európu“ cítiť najviac na jej pracovnom trhu. Je bežné, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia a užívajú si tak násobne väčší európsky pracovný trh, než aký by dokázalo ponúknuť malé Slovensko. Voľný pracovný trh prináša obrovské kariérne príležitosti od veľkého množstva potenciálnych zamestnávateľov.

A to isté platí aj pri podnikaní – rýchlejšia je expanzia na zahraničný trh a ak si myslíš, že tvoj startup by neuspel na Slovensku, kedykoľvek ho môžeš skúsiť naštartovať v ktorejkoľvek z ostatných 26 krajín.

6) Správne množstvo byrokracie

Európska komisia, Európsky parlament a ich výbory dôkladne dohliadajú na kvalitu každého produktu, ktorý sa v Európskej únii predáva. Každý elektrospotrebič, každé auto či každá potravina (od zeleniny cez mäso až po vodu) sú regulované desiatkami noriem, ktoré dávajú pozor na kvalitu výrobkov.

EÚ sa navyše snaží producentov a výrobcov pozitívne motivovať špeciálnymi certifikátmi, napríklad ukazovateľom energetickej šetrnosti či BIO alebo Ecolabel certifikátmi, ktoré sú medzinárodne uznávané. Prakticky všetky označenia potravín, ktorými sa dnes riadia Slováci, ktorí chcú žiť zdravo či šetrne, vydávajú orgány Európskej únie.

7) Zákazník má vždy pravdu

Nie sú to len certifikáty, ktoré pomáhajú zákazníkovi pri nákupoch. Európska únia sa napríklad nebabre s výrobcami elektroniky, ktorým nariadila povinnosť ponúkať minimálne 2-ročnú záruku. Ak sa ti napríklad pokazí telefón po 12 mesiacoch, výrobca ti ho musí kdekoľvek v EÚ vymeniť alebo opraviť, a to úplne zadarmo.

A od roku 2015 už EÚ dohliada aj na e-shopy. Rôzne vyhlášky napríklad zákazníkovi dávajú možnosť bezdôvodne vrátiť tovar z e-shopu do 14 dní. Iné zákony zase regulujú skryté poplatky či sugestívny predaj produktov navyše (tzv. uspell) – napríklad predzaškrtnuté možnosti prikúpiť si k letenke aj cestovné poistenie, o ktoré vlastne nemáš vôbec záujem.

8) Diaľnice

Takmer každý investičný a infraštruktúrny projekt Slovensko stavia cez eurofondy. Medzi rokmi 2004 a 2020 sme na to využívali operačné programy Základná infraštruktúra, Doprava a Integrovaná infraštruktúra, z ktorých do Národnej diaľničnej spoločnosti natiekli takmer 3 miliardy eur.

Vďaka eurofondom sa stavajú napríklad problémové úseky D1 na severe, D3 do Svrčinovca, predĺženie R1, obchvat Prešova a vyše 30 ďalších diaľničných úsekov, ktorých zoznam aj s cenami je dostupný na webe NDS. Keď politické slogany hovoria o diaľnici do Košíc či rýchlostnej ceste na Gemeri či v Hornej Nitre, myslia tým financovanie z eurofondov, nie zo štátneho rozpočtu.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

9) Hromadná doprava

Pozrime sa len na Bratislavu. Prakticky na všetkých nových vozidlách, ktoré do hlavného mesta „prišli“ za posledné roky, sa podieľala Európska únia. Či už ide o ikonické obojsmerné električky alebo stovky klimatizovaných vozidiel.

Podpora hromadnej dopravy je však dôležitá z viacerých dôvodov, nie len preto, že nové autobusy sú pohodlnejšie. Dostať ľudí z áut do MHD bude pre Bratislavu v najbližších rokoch kľúčové, keďže zápchy začínajú byť neúnosné. A s podobnými problémami sa stretávajú aj iné európske mestá.

zdroj: DPB – 60 električiek Škoda 29T a 30T sú dnes ikonou Bratislavy. 85 % z nich platila Európska únia cez Operačný program Doprava – približne 130 miliónov eur. A nielen električky, ale aj Starý most, po ktorom jazdia, platila z 85 % EÚ – vyšlo ju to na 51 miliónov eur.

10) Plán obnovy

Desiatky rôznych operačných programov, prostredníctvom ktorých môže Slovensko čerpať miliardy eur z eurofondov každý rok, sú síce nezanedbateľné, no nedokážu sa vyrovnať 6,3-miliardovej injekcii v rámci Plánu obnovy, ktorou chce Európska únia nielen naštartovať ekonomiku po pandémii, no tiež bojovať proti klimatickej zmene.

Slováci sa z injekcie 6,3 miliárd eur môžu tešiť na zelenú ekonomiku, investície do vzdelávania, výskumu, vývoja i zdravotníctva a dopredu sa posunie aj štátna digitalizácia a e-government.

 

11) Korporáty majú pred EÚ veľký rešpekt

Na svetovom ekonomickom trhu je dnes Európska únia vnímaná ako jedna entita, nie ako 27 rôznych štátov. Superveľmoc s HDP 18,3 bilióna dolárov sa na rozdiel od malého Slovenska dokáže postaviť napríklad aj big tech firmám. Po prstoch napríklad každý rok klepne Googlu, ktorého prešľapy do európskej pokladnice priniesli už nemalých 8,25 miliardy eur.

  • v roku 2017 Google platil 2,42 miliardy eur za zneužívanie služby Google Shopping
  • v roku 2018 platil rekordných 4,34 miliardy eur za blokovanie reklám konkurencie na operačnom systéme Android, ktorý Google vyvíja
  • v roku 2019 platil 1,49 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia na trhu s reklamnou službou AdSense

EÚ podobne zatočila aj s koncernami a kartelmi aeroliniek či napríklad dílermi Volkswagen áut, ktorí umelo navyšovali trhové ceny.

12) Lacné telefonovanie a internet

Mobilné dáta či telefonovanie sú dnes také rozšírené, že len v USA tento trh dosahuje hodnotu 1,7 bilióna dolárov. Slováci si budú určite pamätať, ako pred 10 rokmi neradi z dovoleniek volali rodinám na Slovensku, keďže platili vyše 1 € za minútu.

Viacero vyhlášok a zákonov EÚ však teraz garantuje maximálne ceny za hovor a predovšetkým sa zrušil roaming – teda zvýšené platby pri volaní z a do zahraničia. Volať zo Španielska tak od júna 2017 stojí rovnako, ako napríklad z Bratislavy. Od roku 2007 tak klesli ceny za telefonovanie v zahraničí o viac než 90 %.

V balíku je aj niekoľko ďalších výhod – operátori sú napríklad povinní umožniť zmenu operátora do jedného pracovného dňa, bez zbytočných papierovačiek a naťahovačiek.

13) Európa drží spolu

Či už ide o náročnú geopolitickú situáciu alebo problémy s pandémiou, Európa drží spolu. V najťažších časoch 2. vlny nám Francúzi posielali vakcíny, Poliaci zasa prijímali slovenských pacientov do svojich nemocníc a Rumunsko k nám poslalo na pomoc lekárov aj zdravotné sestričky.

Svet sa čoraz viac polarizuje a otáča sa k odlišným svetovým veľmociam, štáty Európskej únie sa však aj napriek vzájomným rozdielom vždy podržia, akoby išlo o jednu krajinu s jedným spoločným cieľom.

EÚ chce byť aj čoraz viac sebestačnejšia – napríklad, aby sme v prípade pandémie nemuseli dovážať zdravotnícke potreby zo zahraničia.

„Pandémia nám dôrazne pripomenula, že je nevyhnutné, aby sme posilnili sebestatočnosť a nezávislosť EÚ vo viacerých oblastiach – predovšetkým v zdravotníctve (…) Na európskej úrovni sme schválili 5,1 miliardy eur na posilnenie výskumu, vývoja a výroby farmaceutirckých látok, surovín, liekov, ochranných prostriedkov a zdravotníckych pomôcok, čo je jedným z dôkazov toho, že sme si vzali ponaučenie.“

– Miriam Lexmann (EPP)

14) Demokracia nadovšetko

Demokracia nie je dokonalá, no nič lepšie ľudia zatiaľ nevymysleli, zhodujú sa svetoví lídri i známe osobnosti. Európska únia je vystavaná na demokratických princípoch a už viackrát ukázala, že sa nebojí prečistiť aj vlastné rady.

Európsky parlament a Európska komisia aktuálne zdvihli varovný prst v súvislosti s udalosťami v Poľsku a Maďarsku – zatiaľ čo prvá krajina obmedzuje ľudské práva a kompletne ovláda „nezávislý“ justičný systém, druhá sa už otvorene mení na polodiktatúru, ničí slobodné médiá a otvorene sa od EÚ odvracia na východ.

EÚ najprv začala riešiť Poľsko, keď vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) začala ovládať justíciu. V decembri 2017 sa členské štáty zhodli na tom, že Poľsko porušuje ľudské práva a zásady právneho štátu – a cez tzv. Článok 7 chceli Poľsko zbaviť hlasovacích práv – po prvýkrát v histórii Európskej únie. Na to by však ostatné štáty museli hlasovať jednohlasne. Bol tu však problém – práve Maďarsko, ďalšia zlyhávajúca demokracia, Poľsku prisľúbilo, že ich režim podrží.

Poľsko a Maďarsko aktuálne nedodržiavajú pravidlá, ktoré vznikli, aby sa autoritarizmus do Európy nikdy nevrátil – a sami majú znaky autoritariánskeho štátu. EÚ to však tolerovať odmieta a neustále prichádza s novými nápadmi – čerpanie eurofondov chceli napríklad napojiť na dodržiavanie zásad právneho štátu.

Akokoľvek situácia s dvomi slovenskými susedmi dopadne, je osviežujúce vidieť, že Európska únia situáciu rieši diplomaticky a zásadovo.

15) Solidarita s vakcínami

Na sociálnych sieťach sa občas objaví názor, že Európska únia nezvládla očkovaciu stratégiu a dodávanie vakcín pre vlastných obyvateľov. Aj keď by sa dalo nájsť nespočetne veľa pochybení, gro zostáva rovnaké – nikto nepredpokladal ani netvrdil, že na jar 2021 bude celý kontinent zaočkovaný. Ako je ale potom možné, že USA a Spojené kráľovstvo sú v očkovaní rýchlejšie aj o 250 %?

Odpoveďou je Covax – akýsi vakcínový fond, ktorý vakcíny zabezpečuje chudobnejším krajinám. Tieto krajiny nemajú finančné možnosti bojovať o vakcíny priamo s výrobcami a cez Covax majú prístup k pravidelným dávkam. Práve EÚ je najväčším donorom vakcín do Covaxu a okrem členských krajín pomáha očkovať aj rozvojové krajiny a krajiny, ktoré môžu mať problém s objednávkami vakcín.

To, že dnes 25-ročný Slovák ešte nedostal vakcínu, neznamená, že sa vyhodila do koša. Znamená to, že bola pichnutá napríklad 65-ročnému pánovi z chudobnej štvrti v Senegale, ktorý ju potrebuje omnoho viac. O tom je solidarita.

A princíp solidarity Európska únia podporuje viac, ako akákoľvek iná superveľmoc na svete. EÚ bola navyše prvá, ktorá pred pár dňami zareagovala na nedostatky kyslíka v Indii a okamžite ponúkla pomoc. V humanitárnych misiách pomáha po celom svete a pre Slovensko je privilégiom, že môže byť členom takejto organizácie už 17 rokov.

Blíži sa Deň Európy

Kancelária Európskeho parlamentu a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku budú pri príležitosti Dňa Európy (9. mája) oslavovať 71. narodeniny Európskej únie. Začnú však už v predstihu, a to 6. mája s témou Európa prepojení, ktorá má poukazovať najmä na posolstvo solidarity a spoločný cieľ naprieč kontinentom – zdolať epidémiu koronavírusu.

Názov zároveň odkazuje na spoločnú túžbu všetkých Európanov k obnoveniu bezpečia a oživeniu vzťahov vzájomnej pomoci. Podujatie každoročne prepája tisíce ľudí, ktorých spája nadšenie pre myšlienku spoločnej Európy, bez hraníc a bez konfliktov.

Symbolom 71. narodenín Európy sa stalo logo Wi-Fi pripojenia, vďaka ktorému sme si blízki aj cez pandémiu. Symbolizuje navyše skutočnosť, že Deň Európy bude prebiehať online, s hlavnými štúdiami v Košiciach a Bratislave.

Diskusie, súťaže, filmy aj koncert

Na slovenskom podujatí sa bude diskutovať o pandémii i očkovaní, Európskej zelenej dohode alebo ľudských právach, v spolupráci s neziskovou organizáciou Človek v ohrození. Zapoja sa aj europoslanci a súčasťou budú aj interaktívne vedomostné kvízy.

K príležitosti Dňa Európy vyjde aj nový diel Ťažkého týždňa s Jánom Gorduličom a celý deň bude plný kvízov a diskusií. Nasledujúce dva dni zasa budú oslavy pokračovať filmovou prehliadkou Lux Film Days.

Celým dňom ťa bude hudobne sprevádzať košická kapela Kaschauer Klezmer Band a program o 20.10 hod. zavŕši koncert kapely Billy Barman.

„Európska únia potrebuje viac spolupráce, a to nielen v oblasti zdravotníctva. Populisti a demagógovia síce využili pandémiu na to, aby EÚ kritizovali, my sa však musíme pozrieť na realitu a fakty, pokúsiť sa poučiť a do budúcna pripraviť na ďalšie výzvy, akou je aj klimatická kríza. Tá sa nás týka všetkých, a na jej dopady sa dokážeme pripraviť len spoločne.

Vďaka obrovským balíkom financií z EÚ máme šancu nielen nanovo rozbehnúť ekonomiku po korone, no tiež zo Slovenska vybudovať spravodlivú a planéte priateľskú krajinu – a ja verím, že túto príležitosť nenpremeškáme.“

– Martin Hojsík (Obnovme Európu)

Zmeň smerovanie Európy

Konferencia o budúcnosti Európy je sériou debát a diskusií vedených občanmi, ktoré ľuďom z celej Európy umožnia podeliť sa o nápady a pomôcť formovať našu spoločnú budúcnosť.

Konferencia je prvou svojho druhu – ako významná celoeurópska demokratická akcia ponúka nové verejné fórum pre otvorenú, inkluzívnu a transparentnú debatu s občanmi o viacerých kľúčových prioritách a výzvach.

Cieľom konferencie je odzrkadliť našu rozmanitosť a vnímať Európu aj nad rámec jej hlavných miest, s dosahom do všetkých kútov EÚ, posilňujúc tak prepojenie medzi Európanmi a inštitúciami, ktoré im slúžia.

Tento cieľ dosahuje prostredníctvom množstva súvisiacich podujatí a debát organizovaných v rámci celej EÚ, ako aj prostredníctvom interaktívnej viacjazyčnej digitálnej platformy. Zapojiť a podeliť sa o nápady by sa mali najmä mladí ľudia – organizovať podujatia, a tým zapojiť čo najviac ľudí môžu aj európske, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, občianska spoločnosť a ďalšie organizácie. Deň Európy si tak rozhodne nenechaj ujsť.

Najnovšie