21-roč­ný Holan­ďan, kto­rý chce moria zba­viť plas­tov, už má svoj prvý pro­to­typ!

Linda Cebrová / 3. júla 2016 / Business

Pod­ľa vedec­kých odha­dov je dnes v oce­ánoch viac ako 7 mili­ó­nov ton plas­tov. Toľ­ko by váži­lo naprí­klad 1000 Eif­fe­lo­vých veží. Avšak pro­jekt The Oce­an Cle­a­nup, kto­rý vyhral cenu Kater­va Awards, ponú­ka rie­še­nie, ako oce­ány zba­viť plas­to­vej invá­zie. A už má svoj prvý pro­to­typ.

Minu­lý týž­deň bol v Sever­nom mori umiest­ne­ný dopo­siaľ naj­dl­h­ší plá­va­jú­ci objekt v ľud­skej his­tó­rií. Dob­ro­voľ­ní­ci z ini­cia­tí­vy The Oce­an Cle­a­nup, kto­rú zalo­žil 21-roč­ný Holan­ďan Boy­an Slat, vytvo­ri­li dvoj­ki­lo­met­ro­vú ukot­vo­va­ciu ste­nu. Tá má jed­no­du­cho a efek­tív­ne čis­tiť oce­ány od plas­to­vých odpad­kov, kto­ré budú násled­ne recyk­lo­va­né a zno­va využi­té.

Boy­an posled­né šty­ri roky svoj­ho živo­ta zasvä­til odváž­nej, ale ino­va­tív­nej myš­lien­ke, kto­rá by moh­la oce­án odbre­me­niť od plas­to­vej invá­zie:
„Veľ­ký paci­fic­ký odpa­do­vý pás doká­že­me odstrá­niť za 10 rokov a to 33-krát lac­nej­šie a 7900-krát rých­lej­šie, než ako by to bolo mož­né bež­ným kon­več­ným spô­so­bom,“ hovo­rí.

a1
Na nápad raz a navž­dy vyčis­tiť oce­ány pri­šiel Boy­an keď mal len 16 rokov. Počas potá­pa­nia v Gréc­ku si začal vší­mať, že čas­tej­šie ako na ryby, natra­fí na ige­li­to­vé vrec­ká. Zau­ja­lo ho, že odpad­ky pod hla­di­nou nie sú nehyb­né ale naopak, pohrá­va a pohy­bu­je nimi mor­ský prúd. Pre­to nie je vôbec potreb­né pla­viť sa za nimi na mori a zbe­rať ich kúsok po kús­ku. Sta­čí si po ne prí­sť tam, kam ich zane­sie vie­tor.

Mla­dý štu­dent doká­zal o prav­di­vos­ti svo­jej myš­lien­ky pre­sved­čiť stov­ky špič­ko­vých ved­cov, mor­ských bio­ló­gov, ale aj odbor­ní­kov tech­nic­ké­ho zame­ra­nia. Poda­ri­lo sa mu zohnať for­mou verej­ných darov 2,2 mili­ó­na dolá­rov, kto­ré pou­žil na rea­li­zá­ciu svoj­ho sme­lé­ho plá­nu. Celý pro­jekt je navy­še pod­po­ro­va­ný aj Holand­skou vlá­dou.

a2
Momen­tál­ne je na oce­áne umiest­ne­ný dvoj­ki­lo­met­ro­vý skú­šob­ný pro­to­typ, kto­rý sa nepoh­ne ani o meter. Hýbať sa však budú odpad­ky uná­ša­né mor­ským prú­dom, kto­ré sa zasek­nú o bari­é­ru v tva­re pís­me­na „V“. Vďa­ka tomu­to tva­ru sa budú všet­ky odpad­ky kon­cen­tro­vať v stre­de zábra­ny. Potom už sta­čí len dora­ziť na mies­to a plas­ty zozbie­rať.

Pri tom­to pro­ce­se nebu­de nut­ná spot­re­be ener­gie, keď­že odpad­ky uná­ša vie­tor, vlny ale­bo prúd a všet­ky prí­stro­je potreb­né na zbie­ra­nie dát fun­gu­jú vďa­ka solár­nym pane­lom.

a3

Tím z Oce­an Cle­a­nup tvr­dí, že taká­to plá­va­jú­ca ste­na nepred­sta­vu­je pre­káž­ku ani pre mor­ské živo­čí­chy, kto­ré zábra­nu jed­no­du­cho pod­plá­va­jú. Znie to dob­re, ale je mož­né, aby to naozaj aj fun­go­va­lo? Dopo­siaľ vyko­na­né tes­ty a pre­ve­de­né štú­die dáva­jú Sla­to­vi za prav­du. Tes­ty s men­šou ver­zi­ou plá­va­jú­cej ste­ny, kto­ré pre­beh­li medzi Japon­skom a Juž­nou Kóre­ou dopad­li na výbor­nú.

Ste­na Oce­an Cle­a­nup je kon­ci­po­va­ná ako pros­trie­dok k vyrie­še­niu glo­bál­ne­ho problému.Stokilometrová ste­na zvlád­ne to isté, čo jej men­šia ver­zia, ale, pocho­pi­teľ­ne, omno­ho rých­lej­šie. A čo so zozbie­ra­ný­mi plas­tmi? Je to ako zabiť dve muchy jed­nou ranou, počí­ta­me s ich recyk­lá­ci­ou ale­bo ďal­ším ener­ge­tic­kým zhod­no­te­ním,” popi­su­je Slat

zdroj:inhabitat.com zdroj obrázkov:inhabitat.com

Pridať komentár (0)