2,5-krát vyššie riziko: Vedci varujú pred potravinami, ktoré zvyšujú riziko skorých príznakov Parkinsona

Dlhodobá konzumácia ultraspracovaných potravín môže významne zvyšovať riziko vzniku Parkinsonovej choroby. Potvrdzuje to nová štúdia publikovaná v prestížnom lekárskom časopise Neurology, o ktorej informoval aj portál CNN.

Vedci zistili súvislosť medzi vysokou spotrebou týchto potravín a skorými, tzv. prodromálnymi príznakmi ochorenia, ktoré sa objavujú roky pred samotnou diagnózou.

Štúdia sa opiera o dlhodobú analýzu zdravotných a stravovacích návykov takmer 43-tisíc ľudí, ktorí boli sledovaní v rámci projektov Nurses’ Health Study a Health Professionals Follow-Up Study. Účastníci na začiatku štúdie Parkinsonovu chorobu nemali, no v priebehu rokov sami zaznamenávali, čo konzumujú a aké zdravotné zmeny pozorujú.

„Náš výskum ukazuje, že konzumácia príliš veľkého množstva spracovaných potravín, ako sú sladké limonády a balené produkty rýchleho občerstvenia, môže urýchľovať výskyt skorých príznakov Parkinsonovej choroby,“ uviedol hlavný autor štúdie Dr. Xiang Gao z Fudanskej univerzity v Šanghaji.

Ultra spracované potraviny a ich zloženie

Ultraspracované potraviny (UPF – ultraprocessed foods) sú výrobky s vysokým obsahom pridaného cukru, soli, nasýtených tukov a umelých prísad, no s nízkym obsahom vlákniny, bielkovín a mikroživín. Do tejto skupiny patria napríklad sladené nápoje, balené dezerty, instantné omáčky, mliečne pochutiny či slané snacky.

Vedci upozorňujú, že tieto potraviny môžu narušovať črevný mikrobióm, zvyšovať zápaly v organizme a prispievať k odumieraniu mozgových buniek. Tieto faktory môžu následne urýchľovať neurodegeneratívne procesy.

„Prevencia neurodegeneratívnych ochorení sa začína na jedálenskom stole. Nadmerná konzumácia UPF je nielen rizikovým faktorom metabolických ochorení, ale môže tiež urýchliť neurodegeneratívne procesy a s nimi spojené príznaky,“ uvádzajú autori štúdie.

Nové nástroje v diagnostike

Dôležitým pokrokom v oblasti Parkinsonovej choroby je aj nedávno vyvinutý krvný test, ktorý dokáže identifikovať ochorenie už v počiatočnom štádiu. Podľa výskumníkov z Duke University a National Institutes of Health sa test zameriava na detekciu špecifických biomarkerov v krvi, ktoré sú spojené s tvorbou abnormálneho proteínu alfa-synukleínu – kľúčového prvku pri rozvoji Parkinsonovej choroby, píše portál Netky.

Ako ďalej píše portál, test môže byť zlomovým bodom v diagnostike. Unikátny krvný test pomôže identifikovať Parkinsonovu chorobu v počiatočnom štádiu – koniec neistoty. Odborníci veria, že včasné odhalenie ochorenia by mohlo umožniť rýchlejší zásah a efektívnejšiu liečbu ešte predtým, než sa prejavia nezvratné príznaky.

Kombinácia modernej diagnostiky a prevencie prostredníctvom zdravšej životosprávy tak predstavuje novú nádej pre pacientov aj lekársku komunitu.

Ďalšou zaujímavosťou, ktorá pozitívne vplýva práve na túto chorobu a na ktorú nedávno prišli vedci, sú aj účinky psilocybínu (aktívnej látky v psychedelických hubách). Ako sme ťa nedávno informovali, po jedinom vysoko dávkovanom terapeutickom sedení účastníci zaznamenali výrazné zlepšenia, ktoré pretrvali niekoľko týždňov. 

Vedci veria, že účinky tejto látky môžu zvlášť pomôcť ľuďom s Parkinsonovou chorobou, ktorí trpia narušenou sérotonínovou signalizáciou, zápalom a stratou nervových spojení. Všetky tieto faktory prispievajú k psychickým aj pohybovým príznakom.

Skoré príznaky sa objavujú roky pred diagnózou

Štúdia sa zamerala najmä na prodromálne – teda predbežné – príznaky Parkinsonovej choroby, ktoré sa môžu objavovať až desaťročie pred klinickou diagnózou. Patria medzi ne bolesť tela, depresívne symptómy, problémy so spánkom, znížená schopnosť vnímať farby, zápcha či nadmerná denná ospalosť.

Zvlášť dôležitým ukazovateľom je porucha správania v REM fáze spánku (pRBD), keď sa postihnutý počas spánku pohybuje, čo je v zdravom stave neobvyklé. Táto porucha je jedným z kľúčových prediktorov rozvoja Parkinsonovej choroby.

Výsledky ukázali, že účastníci s najvyššou spotrebou UPF – približne 11 porcií denne – mali 2,5-násobne vyššiu pravdepodobnosť, že u nich vzniknú minimálne tri z týchto prodromálnych príznakov, v porovnaní s osobami, ktoré konzumovali len tri porcie denne. Táto asociácia zostala silná aj po zohľadnení veku, pohlavia či ďalších rizikových faktorov.

Potenciálna cesta k prevencii

Podľa autorov štúdie sú ich zistenia dôkazom toho, že strava môže zohrávať významnú úlohu nielen pri metabolických ochoreniach ako cukrovka alebo obezita, ale aj pri neurodegeneratívnych poruchách.

„Náš výskum je súčasťou rastúceho počtu dôkazov o tom, že strava môže ovplyvniť vývoj Parkinsonovej choroby,“ dodáva Dr. Gao.

Výskumníci zároveň upozorňujú, že ich štúdia bola observačná, čo znamená, že hoci bola súvislosť medzi UPF a príznakmi Parkinsonovej choroby potvrdená, nemožno zatiaľ s istotou tvrdiť, že ide o priamu príčinu. Vyzývajú preto na ďalší výskum, ktorý by sa zameral na zmenu stravovacích návykov ako možný nástroj prevencie.

Zatiaľ čo liek na Parkinsonovu chorobu neexistuje, štúdia prináša nádej, že úprava životného štýlu a dôraz na kvalitnú výživu môže pomôcť oddialiť alebo zmierniť jej začiatky. Pre vedcov, lekárov i bežných ľudí ide o dôležitý impulz zamyslieť sa nad tým, čo každý deň konzumujeme.

Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy