39 % dnešných pracovných zručností bude o 4 roky zbytočných. Toto rozhodne, kto uspeje

Svet práce, do ktorého dnes vstupujú mladí ľudia, môže už o niekoľko rokov vyzerať výrazne inak. Umelá inteligencia preniká do ďalších profesií, firmy zavádzajú nové technológie a spolu s nimi sa menia aj požiadavky na zamestnancov.

Ako sme už informovali, výber povolania je dnes náročnejší, keďže umelá inteligencia čoraz výraznejšie zasahuje do pracovného trhu. Nová štúdia výskumníčok Jennifer L. Steele a Isabelly Cruz ukazuje, že vysoký plat automaticky nezaručuje bezpečnosť pred AI, keďže zasahuje aj vysokokvalifikované odbory ako IT, financie, právo či manažment.

Namiesto zániku týchto profesií však skôr nastane zmena ich náplne, kde technológia prevezme časť úloh a človeku zostane odborný dohľad. Najväčšiemu tlaku čelia administratívne a kancelárske pozície. Budúcnosť preto patrí ľuďom, ktorí dokážu nástroje AI efektívne využívať a spájať ich výstupy s vlastnými schopnosťami.

Do 4 rokov sa zmení takmer 40 % dnešných zručností  

Čísla ukazujú rozsah zmien pomerne jasne. Podľa Future of Jobs Report 2025 Svetového ekonomického fóra sa má do roku 2030 zmeniť alebo zastarať až 39 % zručností, ktoré pracovníci využívajú v súčasnosti.

Zároveň platí, že ak by svetovú pracovnú silu tvorilo 100 ľudí, až 59 z nich bude do roku 2030 potrebovať ďalšie vzdelávanie alebo rekvalifikáciu. Mohlo by sa zdať, že v ére umelej inteligencie bude odpoveďou predovšetkým naučiť mladých ľudí čo najlepšie pracovať s novými technológiami.

Požiadavky zamestnávateľov však ukazujú zložitejší obraz. Popri AI či dátach získavajú na hodnote schopnosti, ktoré technológie samy nenahradia – analytické a kreatívne myslenie, flexibilita, odolnosť, spolupráca či schopnosť prispôsobiť sa zmene. Aliancia inovátorov vo vzdelávaní Eduvalue preto upozorňuje na otázku, či mladých ľudí pripravujeme na svet, v ktorom budú skutočne žiť a pracovať.

AI patrí medzi najrýchlejšie rastúce oblasti

Technologické schopnosti budú v nasledujúcich rokoch zohrávať čoraz významnejšiu úlohu. Najrýchlejšie má rásť dopyt po znalostiach v oblasti umelej inteligencie a dát, kybernetickej bezpečnosti a technologickej gramotnosti. Samotné zvládnutie technológií však podľa údajov nestačí. Toto budú najžiadanejšie vlastnosti zamestnancov: 

• Analytické myslenie označuje za jednu z najdôležitejších zručností súčasnosti až 69 % zamestnávateľov.
• Odolnosť, flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa zmene považuje za kľúčové 67 %.
• Vysoko sa umiestňuje aj kreativita. Kreatívne myslenie uvádza 57 % zamestnávateľov, motiváciu a sebauvedomenie 52 % a empatiu spolu s aktívnym počúvaním polovica zamestnávateľov.

Budúcnosť práce tak nebude stáť iba na tom, kto dokáže najlepšie ovládať nové nástroje. Čoraz dôležitejšie bude aj to, kto sa dokáže naučiť používať ďalší nástroj, keď sa ten súčasný zmení.

Dnešné deti pripravujeme na neexistujúce pracovné pozície

Čítanie, písanie, matematika či prírodné vedy zostávajú základom vzdelania. Mladí ľudia však budú podľa Eduvalue potrebovať podstatne širšiu výbavu. Patrí medzi ňu kritické a analytické myslenie, kreativita, komunikácia a spolupráca, digitálna a informačná gramotnosť či schopnosť riešiť problémy. Dôležitá bude tiež adaptácia na zmeny a priebežné učenie sa nových vecí.

„Nevieme povedať, aké konkrétne technológie budú dnešné deti používať o dvadsať rokov, ani aké pracovné pozície budú existovať. Vieme však, že budú potrebovať rozumieť informáciám, kriticky nad nimi premýšľať, vedieť spolupracovať, učiť sa nové veci a reagovať na zmenu,“ hovorí Tomáš Hasala (na titulnej snímke vľavo), riaditeľ Aliancie inovátorov vo vzdelávaní – Eduvalue.

„Preto sa potrebujeme pozerať nielen na to, čo mladých ľudí učíme, ale aj na to, aké schopnosti v nich ako spoločnosť systematicky rozvíjame,“ dodal. Práve schopnosť reagovať na niečo, čo dnes ešte nepoznáme, sa tak môže stať jednou z najdôležitejších výhod budúcich zamestnancov.

Na budúcnosť nepripravujú mladých iba školy

Vzdelávanie mladých ľudí zároveň nekončí za dverami školy. Na Slovensku doň popri školách a štáte vstupujú neziskové organizácie, firmy, univerzity, akademická obec, samosprávy, komunitné iniciatívy aj jednotliví odborníci.

Venujú sa rôznym oblastiam – od STEM a podnikavosti cez čitateľskú, finančnú a digitálnu gramotnosť až po kritické myslenie, kariérne zručnosti, inklúziu, wellbeing či sociálne a emocionálne učenie.

Niektoré programy pracujú priamo s deťmi a mladými ľuďmi, ďalšie sa sústreďujú na učiteľov, rodičov, odborníkov alebo celé komunity. Spoločne tak vytvárajú širšie prostredie, ktoré ovplyvňuje schopnosti budúcej generácie.

„Nejde teda iba o otázku, čo sa učí v školských laviciach. Ak chceme vedieť, na čo pripravujeme mladú generáciu, potrebujeme sa pozrieť aj na to, kam smeruje energia, expertíza a kapacity celého vzdelávacieho ekosystému,” vysvetľuje Hasala.

 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: TS/Eduvalue, Archív Startitup, ARXIV, Future of Jobs Report