7 rokov po vražde: Ján a Martina sú mi bližší, než by som si niekedy myslel (KOMENTÁR)

Od vraždy, ktorá navždy zmenila Slovensko, uplynulo už sedem rokov. Bol 21. február, keď o život prišli investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica archeologička Martina Kušnírová. O tom, ako táto tragédia zmenila našu spoločnosť, sa už popísalo (a ešte aj bude písať) naozaj mnoho, avšak práve v deň výročia tejto vraždy si čoraz silnejšie uvedomujem ľudský príbeh, ktorý sa za tým všetkým skrýva.

Ján a Martina sú mi bližší, než by som si niekedy myslel

Ján a Martina boli mladí ľudia, plní nádeje a života, ľudia, ktorí to so Slovenskom nevzdali. On ako novinár rozkrýval podozrenia z daňových podvodov, ona ako nádejná archeologička odkrývala našu históriu. On miloval hudbu, ona rada cestovala, boli zasnúbení a práve v roku 2018 sa mali brať, rok predtým si kúpili rodinný dom, v ktorom rozbiehali život mladej rodiny.

Na to, aby boli šťastní, nepotrebovali „milióny“ ani ocenenia či uznanie, žili si svoj „obyčajne neobyčajný“ život presne tak ako mnohí z nás. No všetko nakoniec dopadlo úplne inak. Ich životy ukončila úkladná vražda, obaja boli zabití vo veku 27 rokov.

zdroj: Reprofoto: Facebook

S Jánom a Martinou som sa nikdy osobne nestretol, no napriek tomu sú mi dnes bližší, než by som si niekedy myslel. Boli sme rovesníci, vyrastali sme na rovnakom mieste a v rovnakej dobe. Na Slovensku v neskorých „deväťdesiatkach“ a skorých „dvetisíckach“, ktoré boli eldorádom politických káuz, našich ľudí a mafie, no na druhej strane aj dobou, keď sa Slovensko napokon (minimálne formálne) stalo súčasťou civilizovanej Európy.

Dnes mám 35, som ženatý a predtým, než píšem tieto riadky, sa ráno rozlúčim s manželkou bozkom. Celým telom mi v priebehu dňa pulzuje zvláštny nepokoj, zmiešaný so smútkom a melanchóliou. Púšťam z hlavy premiérovu cestu do USA a rekonštrukciu vlády, rovnako Elona Muska, ktorý svojho najmladšieho syna používa ako „živý štít“, zabúdam na to, že o chvíľu sa budú rozdávať Oscary, že mi treba v sobotu vysávať alebo to, že mi na stole leží posledný Houellebecq.

Premýšľam totiž nad dvoma zmarenými životmi, nad tým, čo by Ján a Martina robili dnes, či by už mali deti a o čom by Ján aktuálne písal. Nič z toho sa však už nikdy nedozvieme. Rozmýšľam nad obyčajným smútkom, smútkom a bezmocnosťou a správou, ktorú títo dvaja mladí ľudia nechali o našej krajine. Memento mori, memento Slovakia.

Tvorca stránky Vivat Slovakia: „Odkedy je Danko znova vo vláde, prestal byť vtipný a je už len prepitý a nebezpečný“

Počet zaznamenaných útokov voči novinárom sa vlani zvýšil o vyše polovicu

Platforma na ochranu novinárov Bezpečná.žurnalistika.SK, ktorá funguje pod Investigatívnym centrom Jána Kuciaka (ICJK), zaznamenala v roku 2024 výrazný nárast útokov a incidentov voči novinárom a médiám na Slovensku. Celkovo prijala 74 hlásení, čo je viac ako o polovicu vyšší počet než v roku 2023. Zároveň upozorňuje na rastúcu agresivitu týchto útokov, informuje TASR.

Z celkových 74 útokov zaznamenaných v roku 2024 bolo 40 namierených proti novinárkam a 17 proti novinárom. V ďalších 17 prípadoch boli terčom konkrétne médiá alebo novinári ako skupina. Najčastejšie išlo o vyhrážky (45 prípadov), prenasledovanie či obťažovanie (12 prípadov) a právne hrozby alebo žaloby týkajúce sa šikany (7 prípadov). ICJK evidovalo aj tri hrozby smrťou, jeden fyzický útok a šesť útokov iného charakteru.

„Situácia sa zhoršuje nielen počtom incidentov, ale aj v ich intenzite a agresii voči novinárom. Mnohí z nich sa denne stretávajú s vyhrážkami, zastrašovaním a organizovanými kampaňami s cieľom podkopať ich legitimitu, dôveryhodnosť, ale aj zaútočiť na ich osobný život,“ dodáva koordinátorka Bezpečnej žurnalistiky Karolína Farská.

Memento mori, memento Slovakia.

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality