80 % vzniká zo vzdoru voči autoritám: Nový výskum odhalil psychológiu konšpirácií

Vzdor, túžba vyrovnať hracie pole aj za cenu osobnej straty, zrejme poháňa vieru v konšpirácie, keď sa ľudia cítia znevýhodnení v porovnaní s expertmi alebo autoritami. Konšpirátori nie sú len nedostatočne informovaní – často reagujú na nevýhody psychologicky zmysluplným spôsobom.

Účinné riešenie konšpiračných teórií vyžaduje viac než len poskytovanie presných informácií, znamená to vysporiadať sa so základnými pocitmi znevýhodnenia, bezmocnosti a nerovnosti. Informuje o tom web studyfinds aj súbor štúdií uverejnených v Journal of Social Issues.

Spojenie so vzdorom

Postoj človeka, ktorý pevne verí, že pristátie na Mesiaci bolo podvod alebo že klimatické zmeny sú výmysel, možno pramení menej z nevedomosti a viac zo vzdoru. Najnovší výskum z britských univerzít naznačuje, že konšpiračné teórie často slúžia ako psychologické vyrovnávače. Ľudia, ktorí sa cítia znevýhodnení, nimi symbolicky vyzývajú tých pri moci. 

Výskumníci zo Staffordshire University a University of Birmingham tvrdia, že konšpiračné teórie nevznikajú len z dezinformácií. Štúdia v Journal of Social Issues naznačuje, že niektorí ľudia veria konšpiračným teóriám zo vzdoru, ktorý sa vynára pri pocitoch znevýhodnenia alebo ohrozenia.

„Vzdorovité psychologické motívy sa zvyčajne objavujú, keď ľudia pociťujú súťažnú nevýhodu, často keď sa cítia neistí, ohrození alebo nedocenení,“ vysvetľuje hlavný výskumník David Gordon zo Staffordshire University.

„Vzdor predstavuje túžbu ,vyrovnať hracie pole‘ tým, že sa snažíme zraziť niekoho iného, pretože cítime, že nemáme inú možnosť. Konšpiračné teórie môžu slúžiť ako spôsob, ktorým jednotlivci uspokoja túto túžbu odmietaním expertných názorov a vedeckého konsenzu.“

Psychológia vzdorovitého správania

Vzdor predstavuje správanie, ktoré škodí ako vzdorovitej osobe, tak aj jej cieľu, no mení súťažnú rovnováhu medzi nimi. Hoci sa to zdá kontraproduktívne, vzdor historicky zohrával úlohu v spoločnosti, najmä pri presadzovaní spolupráce a spravodlivosti.

Výskumníci testovali svoju hypotézu prostredníctvom troch štúdií s viac ako 1 000 účastníkmi. Ich zistenia potvrdili, že vzdor významne predikuje konšpiračné presvedčenia vrátane konšpiračných teórií o COVID-19.

Prvá štúdia s 301 obyvateľmi Veľkej Británie merala úrovne vzdoru, konšpiračné presvedčenia a rôzne psychologické faktory súvisiace s konšpiračným myslením. Tieto zahŕňali pocit ohrozenia inými skupinami, pocit politickej bezmocnosti a nepohodlie s neistotou.

Druhá štúdia so 405 britskými obyvateľmi tieto zistenia potvrdila. Zvlášť zaujímavé bolo, že keď neistota vystupovala ako hlavný faktor, vzdor predstavoval podstatnú časť účinku. To naznačuje, že neistota silno spúšťa vzdorovité reakcie.

Nový pohľad na konšpiračné myslenie

„Netvrdíme, že ľudia vedome volia byť vzdorovití, keď veria a šíria konšpiračné teórie,“ vysvetľuje spoluautorka Megan Birney z University of Birmingham. „Naše zistenia skôr naznačujú, že pocity znevýhodnenia môžu vyvolať bežnú psychologickú – vzdorovitú – reakciu, ktorá robí jednotlivcov vnímavejšími k viere v konšpiračné teórie.“

Niektorí ľudia teda možno reagujú na vnímané znevýhodnenia spôsobmi, ktoré im psychologicky dávajú zmysel. Odmietaním mainstreamových vysvetlení sa pokúšajú zmenšiť medzeru medzi sebou a tými, ktorých vidia ako nespravodlivo zvýhodnených.

Keď ľudia nemajú vedecké poznatky, môžu sa cítiť v nevýhode, pretože nerozumejú zložitým javom tak dobre ako odborníci. Namiesto prijatia tejto nevýhody niektorí jednotlivci úplne odmietajú vedecký konsenzus. Tvrdia, že klimatológovia konšpirujú alebo že medicínski odborníci skrývajú „pravdu“ o vakcínach. Toto odmietanie vytvára pocit špeciálneho poznania a obracia vnímanú mocenskú rovnováhu.

Spoločenské dôsledky a riešenia

Podobne, keď sa jednotlivci cítia politicky bezmocní, konšpiračné teórie im umožňujú odmietnuť legitimitu mocných inštitúcií. Tým, že vnímajú vedcov, vlády alebo korporácie ako zlomyseľných konšpirátorov, veriaci vysvetľujú svoje znevýhodnenie a zároveň podkopávajú tých, ktorých vnímajú ako silnejších.

Predchádzajúci výskum identifikoval tri hlavné motivácie za konšpiračnými presvedčeniami: pochopenie sveta, pocit bezpečia a udržiavanie pozitívneho sebahodnotenia. Táto nová štúdia naznačuje, že vzdor môže zjednocovať tieto motívy, ukazujúc, že všetky predstavujú prejavy spoločnej reakcie na pocit znevýhodnenia. Tento problém môžeme riešiť lepšou vedeckou komunikáciou a mediálnou gramotnosťou.

Ak vzdor zohráva úlohu v konšpiračných presvedčeniach a popieraní vedy, riešenie týchto problémov vyžaduje viac než len poskytovanie presných informácií. Znamená to adresovať základné pocity znevýhodnenia.

„Ak chápeme konšpiračné presvedčenia ako prejav vzdoru – reakciu na skutočné alebo vnímané sociálne a ekonomické znevýhodnenie – potom boj proti dezinformáciám neoddelíme od riešenia širších spoločenských problémov, ako finančná neistota a nerovnosť,“ dodáva Gordon.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti