Starobylé vírusy „ožívajú“ pri topení ľadovcov: Vedci simulujú najhoršie scenáre pandémie

Predstavuješ si, že vírus, ktorý bol zamrznutý desaťtisíce rokov, sa zrazu dostane na slobodu a spôsobí pandémiu? Práve takýto scenár nedávno simulovali medzinárodní odborníci. Ich cvičenie nám ukazuje, ako vážne berú riziko „zombie vírusov“ ukrytých v rozmŕzajúcom permafroste.

Experti z 15 krajín sa spojili v rámci podujatia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nazvaného „Exercise Polaris“. Ich úlohou bolo zvládnuť šírenie fiktívneho vírusu „Mammothpox“, ktorý sa v simulácii uvoľnil z mrazenej mŕtvoly mamuta a nakazil výskumníkov a filmový štáb, ktorí ho objavili. Odtiaľ sa vírus rozšíril do celého sveta.

Informujú o tom weby Daily Mail a Telegraph.

Zmrznuté hrozby sa prebúdzajú

Hoci išlo o vymyslený scenár, vedci upozorňujú, že nebezpečenstvo takzvaných „zombie vírusov“ uvoľňujúcich sa z rozmŕzajúceho permafrostu v dôsledku klimatických zmien je veľmi skutočné. Odborníci našli takzvané „Metuzalemovské mikróby“, ktoré dokážu zostať v nečinnom stave v pôde a telách zmrznutých zvierat, ako sú mamuty, desaťtisíce rokov.

Ak by sa takéto ochorenie dostalo z ľadu, naše telá by nemali žiadnu prirodzenú obranu proti infekcii – podobne ako keď sa prvýkrát objavil vírus Covid-19.

Cvičenie sa uskutočnilo len niekoľko dní po varovaní medzinárodného tímu vedcov, že globálne otepľovanie zvyšuje pravdepodobnosť, že tieto zamrznuté mikroorganizmy preskočia na žijúce zvieratá a ľudí.

„Klimatická zmena nielen rozpúšťa ľad – rozpúšťa aj bariéry medzi ekosystémami, zvieratami a ľuďmi,“ vysvetľuje Dr. Khaled Abass, odborník na environmentálne zdravotnícke vedy z Univerzity v Sharjah v Spojených arabských emirátoch a spoluautor štúdie. „Rozmŕzanie permafrostu môže dokonca uvoľniť starobylé baktérie alebo vírusy, ktoré boli zmrazené tisíce rokov.“

Nebezpečenstvo skutočnej pandémie

Dokumenty WHO vypracované pre Exercise Polaris opisujú potenciálne riziká takejto udalosti. „Vedecký výskum dokázal, že starobylé vírusy môžu zostať životaschopné v permafroste tisíce rokov,“ uvádza The Telegraph. „Rozmŕzanie permafrostu v dôsledku klimatických zmien vyvoláva obavy z možného uvoľnenia patogénov, ktoré moderná medicína nepozná.“

V rámci cvičenia Exercise Polaris bol Mammothpox smrteľný patogén blízko príbuzný s už vyhynutými pravými kiahňami a súčasne sa šíriacimi opičími kiahňami (mpox), s úmrtnosťou medzi týmito dvoma vírusmi.

Pravé kiahne zabili odhadom jedného z troch nakazených ľudí, čo predstavuje približne pol miliardy ľudí v storočí pred ich elimináciou v roku 1980 vďaka globálnej očkovacej kampani. Mpox má oveľa nižšiu úmrtnosť, ale stále môže byť smrteľný. Nový kmeň, ktorý sa šíri hlavne v Afrike, je obzvlášť nebezpečný pre deti – zabíja až jedno z desiatich nakazených detí.

Medzinárodná spolupráca proti neviditeľnej hrozbe

Scenár Mammothpox vytvorili tak, aby ho krajiny mohli zvládnuť za predpokladu spoločného postupu pri obmedzení šírenia. Medzi účastníkov patrili zástupcovia z Dánska, Somálska, Kataru, Nemecka, Saudskej Arábie a Ukrajiny.

Každá krajina dostala zámerne len časť skladačky. Ich príslušné ohniská Mammothpoxu sa mierne líšili, aby organizátori otestovali efektívnosť výmeny informácií.

Jedna skupina napríklad dostala informáciu o nakazenom arktickom výskumníkovi na výletnej lodi. Toto karanténne prostredie umožnilo sledovať rýchlosť šírenia vírusu. Iné krajiny pracovali so scenármi ako vypuknutie nákazy na masovom podujatí alebo v jednej domácnosti.

Dvojdňové cvičenie simulovalo priebeh hypotetickej epidémie počas troch týždňov. Druhý deň sa účastníci dozvedeli, že politické nezhody a rozdielne stratégie jednotlivých štátov brzdia pokrok v boji proti vírusu.

Museli sa prispôsobiť situácii, keď niektoré krajiny zaviedli medzinárodný lockdown a zatvorili hranice, zatiaľ čo iné udržiavali otvorené hranice a spoliehali sa na sledovanie kontaktov.

Tím nakoniec epidémiu Mammothpoxu zvládol, no WHO priznala, že skutočný výskyt by pravdepodobne komplikovala oveľa náročnejšia medzinárodná spolupráca. Napríklad USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa a Argentína tento rok ohlásili vystúpenie z globálnej zdravotníckej organizácie.

Skutočné riziká narastajú

Hrozba zmrznutých patogénov infikujúcich ľudí sa neustále zvyšuje. Vedci už vyše desaťročia vedia, že arktické baktérie a vírusy môžu po rozmrazení infikovať živé organizmy. V roku 2014 výskumníci izolovali vírusy zo sibírskeho permafrostu a dokázali ich schopnosť infikovať živé bunky aj po tisícoch rokov v ľade.

V roku 2023 vedci úspešne oživili vírus améby zmrazený 48 500 rokov.

Podľa vedeckých odhadov sa z permafrostu každoročne uvoľní štyri sextilióny buniek – to znamená štvorka s 21 nulami. Hoci len jeden zo 100 starobylých patogénov môže potenciálne narušiť ekosystém, obrovské množstvo mikroorganizmov unikajúcich z topiaceho sa ľadu zvyšuje pravdepodobnosť nebezpečnej udalosti.

Už sme zaznamenali incidenty potvrdzujúce tieto riziká. V roku 2016 spóry antraxu unikli z tela zvieraťa zmrazeného 75 rokov v sibírskom permafroste, čo viedlo k hospitalizácii desiatok ľudí a smrti jedného dieťaťa.

Kúsky zahalené permafrostom

Z permafrostu by sa mohlo uvoľniť niekoľko obávaných „zombie vírusov“. Vedci už našli kmene chrípky v pľúcach zmrznutých obetí z roku 1918, ktoré by mohli byť stále aktívne. Pithovirus sibericum preukázal svoju infekčnosť aj po 30 000 rokoch v zamrznutom stave, čo dokazuje neuveriteľnú odolnosť týchto mikroorganizmov.

Hoci Mollivirus sibericum nepredstavuje priamu hrozbu pre ľudí a zvieratá, jeho schopnosť prežiť tisícročia v ľade znepokojuje odborníkov. Obzvlášť nebezpečné sú Pandoravirus a Megavirus mammoth, objavené v zmrznutej mamutej vlne, keďže dokážu infikovať ľudské aj myšie bunky.

Nemenej hrozivý je aj takzvaný „vlčí“ vírus Pacmanvirus lupus, starobylý príbuzný vírusu afrického moru ošípaných, ktorý vedci našli v 27 000 rokov starých zamrznutých črevách sibírskeho vlka.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti