Trumpových 100 dní v Bielom dome: Zbližovanie sa s Ruskom, hádka so Zelenským či motorová píla Elona Muska

Donald Trump je americkým prezidentom už sto dní, a tie boli rozhodne dramatické. Predsa len, samotný šéf Bieleho domu to často sľuboval na svojich predvolebných stretnutiach. No málokto očakával, že zmeny sa budú diať takou závratnou rýchlosťou.

Za vyše tri mesiace 47. prezident USA využil prezidentský mandát spôsobom ako takmer žiadny iný prezident pred ním, píše web BBC. Trumpova smršť zákonov a nariadení dokonca prekonala jeho prvé pôsobenie v Bielom dome.

Trump zasiahol do každého kúta amerického života. Opatrenia a príspevky na sociálnych sieťach, často napísané veľkými písmenami, sa stali rutinou pre bežných Američanov. Prezidentovi odporcovia sa podľa BBC obávajú, že prekračuje svoje právomoci a v USA napácha nenapraviteľné škody.

Jeho fanúšikovia si však šokujúci prístup k vládnutiu pochvaľujú a Trumpa považujú za prezidenta, ktorý ide naplno, dodržiava predvolebné sľuby a reformuje. Teraz sa spolu pozrieme na najdôležitejšie momenty z prvých sto dní druhého prezidentského obdobia Donalda Trumpa.

Zaplať 1 000 dolárov a dostaneš Božiu pomoc, sľubuje Trumpova duchovná poradkyňa. Vybrať si môžeš z viacerých balíčkov

Elon Musk a jeho motorová píla

Elon Musk sa pridal k Donaldovi Trumpovi už počas jeho prezidentskej kampane. Nikto však netušil, ako ďaleko to vlastník Tesly dotiahne. 32. deň Trumpových sto dní vládnutia je však perfektným príkladom.

To, že to s Muskom bude zaujímavá cesta, ukázal už na inaugurácii. A to doslova. Na pódiu pred asi 20-tisíc Američanmi v hale vo Washingtone zahajloval. Dvakrát. Musk si dal pravú ruku na srdce a následne ju diagonálne vystrel s rovnou dlaňou nad hlavu. Šéf Tesly argumentoval, že išlo o jednoduchý pozdrav, keďže následne povedal: „Moje srdce je s vami.“

Musk vraj iba ukazoval, ako jeho srdce patrí publiku. Zaujímavý pozdrav však mnohým pripomenul práve nacistický pozdrav, no posúď sám, či by si niekedy takto niekoho pozdravil.

Tam sa však bizár neskončil. Musk, celý oblečený v čiernom so slnečnými okuliarmi a zlatou retiazkou na krku, stál na pódiu konzervatívnej konferencie CPAC spolu s argentínskym prezidentom Chavierom Mileim a nad hlavou držal motorovú pílu. „Toto je motorová píla na byrokraciu,“ vyhlásil Musk. „REŤAZOVÁ PÍLA!!!“ dodal.

Najbohatší muž na svete si totiž dal za úlohu, že sa v Spojených štátoch zbaví nadbytočnej byrokracie. Americký prezident mu dokonca pre tento dôvod založil aj nový úrad s názvom DOGE.

Názov, ktorý v preklade znamená Úrad pre efektivitu vlády (Department of Government Efficiency), je odkazom na známe meme o psíkovi Doge, jeden z obľúbených Muskovych vtipov. Dospelý miliardár, ktorý pôvodne chcel vyškrtnúť miliardy z míňania federálnej vlády, však napokon musel v úrade svoje pôsobenie obmedziť. Viac sa vraj musí venovať svojej spoločnosti Tesla, ktorej zisky v prvom štvrťroku klesli o približne 70 percent.

Musk sa pohádal s ministrom financií, nazval ho agentom Soroša. Mužov museli rozdeliť

Rusko a priateľské kroky

Zahraničná politika Spojených štátov sa za sto dní Donalda Trumpa zmenila na nepoznanie. Podľa denníka The Guardian sa počas niektorých týždňov Trumpovej vlády udiali dekády. Perfektným príkladom je vzťah USA a Ruska. 

Rétorika amerického prezidenta o ruskom prezidentovi bola často ako metronóm. Nie raz nazval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského diktátorom a uviedol, že Ukrajina začala vojnu, čo sú tvrdenia priamo z knižky ruskej propagandy. 

Bude Krym súčasťou Ruska? Trump tvrdí, že Zelenskyj je pripravený vzdať sa polostrova

No následne sa metronóm presunul na druhú stranu a americký prezident začal kritizovať Putina za bombardovanie ukrajinských miest a civilistov. Dobrým príkladom, ktorý sa stal po víkendovom stretnutí s ukrajinským prezidentom v Bazilike svätého Petra, bolo, keď Trump na sociálnu sieť napísal, že „Putin možno vojnu nechce zastaviť“.

Samotný americký prezident v minulosti viackrát chválil ruského prezidenta. Podľa televízie CNN Putina nazval inteligentným a jeho kroky voči Ukrajine ešte pred začiatkom invázie označil za geniálne. Realitou však ostáva, že Spojené štáty sa počas vlády Donalda Trumpa viac priblížili Kremľu.

Ukrajina a hádka v Bielom dome

Donald Trump počas prezidentskej kampane sľúbil, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín. Napriek tomu, že prezident teraz tvrdí, že to bol vtip a nehovoril to seriózne, to nič nemení na fakte, že o 100 dní neskôr vojna stále pokračuje. Americký prezident zrejme považuje toto tvrdenie za veľmi dobrý vtip, keďže podľa televízie CNN ho povedal 53-krát.

Vzťah Trumpa k Ukrajine však najlepšie vystihol televízny konflikt v priamom prenose medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, americkým prezidentom a viceprezidentom. Zelenskyj bol na návšteve Bieleho domu na konci februára, aby tam podpísal zmluvu o nerastných surovinách.

No čakala ho skôr konfrontácia priamo v Oválnej pracovni. „Poďakovali ste sa aspoň jedenkrát?“ spýtal sa americký viceprezident J. D. Vance. „Veľakrát, aj dnes,“ reagoval Zelenskyj.

Hádka v Bielom dome však mala dopad na reálne ukrajinské životy. Spojené štáty o niekoľko dní neskôr zastavili všetku vojenskú pomoc pre Ukrajinu a následne prerušili aj zdieľanie spravodajských informácií. Biely dom rozhodnutie neskôr zmenil, no škoda už vznikla nielen na bojisku, ale aj v ukrajinsko-amerických vzťahoch. Trump a Zelenskyj sa stretli až takmer o dva mesiace neskôr na pohrebe pápeža Františka.

Blízky východ a Pásmo Gazy

Na Blízkom východe sa mohol americký prezident na začiatku svojho mandátu pochváliť veľkým úspechom. Prímerie v Pásme Gazy. Háčikom však bolo, že za ním nestál samotný Trump, vyjednal ho ešte bývalý americký prezident Joe Biden. Čo Trump dokázal, bolo prímerie neudržať a pokoj zbraní sa následne zrútil.

Trump sa po obnovení konfliktu začal vyhrážať teroristickej skupine H*mas, no na prímerie ako keby zabudol. „Menej sa sústredíme na ukončenie tohto konfliktu,“ povedala analytička Stefanie Hausheer Aliová z Centra Rafika Harírího a blízkovýchodných programov Atlantickej rady. 

Keď viera a dezinformácie zabíjajú. Do USA sa vrátilo ochorenie, ktoré vyhubili pred 25 rokmi

„Trumpova hrozba pre H*mas vo februári, aby organizácia prepustila rukojemníkov, inak rozpúta peklo, v podstate dovolila Izraelu obnoviť konflikt,“ pokračovala Aliová. Bez alternatívy k vláde H*masu môže podľa nej teroristická organizácia pokračovať v boji ako povstalecká skupina. „Teraz doplní svoje rady verbovaním zúfalých ľudí,“ dodala.

No ľudí najviac ohromilo, keď Trump vyhlásil, že Pásmo Gazy premení na plážový rezort. Americký prezident tiež tvrdil, že 1,5 milióna Palestínčanov jednoducho niekam presťahujú. No o niekoľko mesiacov neskôr sa na oba tieto nápady zabudlo.

Trump siaha na Panamu, Grónsko aj Kanadu

Donald Trump podľa denníka The Guardian počas prvých sto dní svojej vlády terorizoval svojich susedov. Americký prezident si nahlas nárokuje na územie či priamo krajiny, ktoré sú dlhodobými spojencami Spojených štátov. Ide napríklad o Panamský prieplav, Grónsko či Kanadu. 

„Tieto kanály by bez Spojených štátov neexistovali,“ napísal Trump o prieplave, ktorý patrí Paname. Šéf Bieleho domu viackrát vyzval na ovládnutie Grónska a odmietol dokonca vylúčiť použitie vojenskej sily. Washington vraj najskôr zvažuje ekonomický spôsob, ako ostrov prebrať. To spolu pred pár dňami podľa BBC odmietli aj nový premiér Grónska Jens-Frederik Nielsen a dánska premiérka Mette Frederiksenová.

Trumpove hrozby ženú Kanadu do náručia EÚ. Takmer polovica Kanaďanov by podporila členstvo v Únii. Má to však háčik

Trump tiež viackrát vyzval, aby sa Kanada stala 51. štátom USA. Podľa denníka The Guardian sa dokonca snažil zasiahnuť aj do volieb v krajine, keď na sociálnej sieti naznačil, že je na hlasovacom lístku aj on sám. 

Takisto zopakoval, že Kanada by sa mala pridať k Spojeným štátom, a dodal, že by sa tak vyhla clám. Kanaďania odpovedali zvolením si Marka Carneyho zo strany liberálov. Tých vzkriesila zo zabudnutia práve opozícia voči Trumpovej rétorike o Kanade.

Útok na rozmanitosť a rovnosť

Prvý zo série útokov na takzvané DEI programy, čo je skratka, ktorá označuje rozmanitosť a rovnosť (diversity and equity), sa stal v deviaty deň Trumpovho prezidentovania. Tlačová konferencia sa začala minútou ticha za obete zrážky osobného lietadla s vojenským vrtuľníkom nad riekou Potomac vo Washingtone z konca januára.

No takmer ihneď po ukončení ticha začal americký prezident útočiť. Podľa neho za tragédiou boli práve DEI programy vo Federálnej leteckej agentúre. Tá vraj zamestnala ľudí s ťažkým mentálnym postihnutím ako pracovníkov riadenia letovej prevádzky. Dodnes však neposkytol žiadne dôkazy o tomto tvrdení.

5,2 milióna rubľov za život. Moskva hľadá vojakov v ruských fitnescentrách a na čínskom TikToku

Vtedy išlo o prekvapivú rétoriku, ktorá sa však počas jeho vládnutia stala bežnou. Trump nariadil federálnej vláde, aby zrušila všetky DEI programy. To však americkému prezidentovi nestačilo. Podobné nariadenia dostali aj viaceré spoločnosti či univerzity. Niektoré z nich, ako napríklad Meta či Goldman Sachs, šéfovi Bieleho domu vyhoveli. No našli sa aj odporcovia. Tým najznámejším je asi Harvardova univerzita.

Trump sa pokúsil zrušenie týchto programov nariadiť aj spoločnostiam v Európe. Aj na starom kontinente sa našli tí, ktorí vyhoveli. Dôvod na ich zrušenie je podľa kritikov jednoduchý. DEI programy vraj uprednostňujú politiku a rasu pred talentom, vytvárajú rozpory a v Trumpovej Amerike už nie sú potrebné. Podobné programy vznikli v 60. rokoch na podporu čiernych Američanov, žien, LGBTI+ komunitu a iné rasové menšiny.

Ako Trumpa hodnotia Američania?

Keď americký prezident nastúpil do úradu, tešil sa najsilnejším číslam podpory v jeho politickej kariére. No podľa najnovšieho prieskumu televízie CNN došlo k veľkej zmene. 100 dní od začiatku mandátu má Trump iba 41 percent podpory.

Ide o najnižšie číslo po prvých sto dňoch, a to prinajmenšom od čias prezidenta Dwighta Eisenhowera. Trump dokonca zlomil aj rekord v nízkosti popularity – ten, ktorý sám stanovil počas svojho prvého mandátu. Dôvodom na tento výsledok bude zrejme zavedenie ciel.

Trump Tower priamo v Moskve: Rusko chystá návnadu pre amerického prezidenta, od dohody s USA chce viac

Názory medzi Trumpovými voličmi sú o mnoho pozitívnejšie. Polarizácia medzi demokratmi a republikánmi to perfektne vystihuje, keďže 86 percent republikánov ho podporuje a 93 percent demokratov ho odmieta.

Prvých sto dní Donalda Trumpa by sa dalo označiť za chaotické, no je jasné, že pre jeho fanúšikov boli presne to, čo chceli. A to je dobrá správa aspoň pre nich, keďže americký prezident bude v Bielom dome ešte viac ako tri roky.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie