Zvyšuje riziko samovraždy až o 44 %. Nový výskum odhalil faktor, o ktorom sa bojíš hovoriť

Rozsiahla štúdia z Južnej Kórey odhalila prekvapivú spojitosť medzi telesnou hmotnosťou a rizikom samovraždy. Výskumníci analyzovali údaje z Národnej zdravotnej poisťovne a zistili, že ľudia s podváhou čelia o 44 % vyššiemu riziku samovraždy než osoby s normálnou hmotnosťou.

Naopak, osoby s nadváhou alebo obezitou mali o 20 až 30 % nižšie riziko dokonania samovraždy oproti ľuďom s normálnou hmotnosťou, informuje Psypost, štúdia bola uverejnená v BMC Psychiatry. 

Mnohotvárnosť samovražedného konania

Samovražda – úmyselné ukončenie vlastného života – predstavuje vážny celosvetový problém verejného zdravia. Tento jav vzniká komplexným prepojením rôznych faktorov. Väčšinou vychádza z kombinácie duševných problémov ako depresia, úzkosť alebo závislosť, spolu so sociálnymi, emocionálnymi a ekonomickými ťažkosťami.

Samovraždy postihujú ľudí všetkých vekových skupín, no najviac ohrozujú dospievajúcich, seniorov a ľudí z marginalizovaných komunít. Následky samovraždy zasahujú nielen život jednotlivca, ale hlboko poznačia rodiny, priateľov a celé komunity. Doterajšie štúdie identifikovali širokú škálu genetických, sociálnych a fyzických faktorov súvisiacich s rizikom samovraždy.

Medzi ne patria špecifické genetické varianty ovplyvňujúce mozgové systémy serotonínu aj sociálne faktory ako osamelosť, introvertná povaha, traumatické zážitky a finančné problémy. Vyššie riziko samovraždy sprevádza aj výskyt chronických zdravotných a psychiatrických stavov – najmä depresie, migrény, spánkového apnoe a nespavosti.

Výskumná štúdia a jej metodológia

Vedec Joonyub Lee so svojím tímom skúmal vzťah medzi telesnou hmotnosťou – meranou pomocou indexu telesnej hmotnosti (BMI) – a rizikom samovraždy u juhokórejskej populácie. Výskumníci zdôraznili dôležitosť tohto bádania vzhľadom na súčasný prudký nárast samovrážd aj obezity v Južnej Kórei.

Tím čerpal údaje z Národnej databázy zdravotných informácií (NHID), ktorá zahŕňa výsledky zdravotných vyšetrení a poistné nároky. Výskumná vzorka obsahovala 4 045 081 dospelých nad 19 rokov, ktorí podstúpili národné zdravotné vyšetrenie v roku 2009. Vedci sledovali týchto účastníkov od roku 2009 do konca roku 2021 – alebo do prípadnej smrti samovraždou počas tohto obdobia.

Analýza zohľadnila nielen BMI účastníkov, ale aj obvod ich pása (indikátor abdominálnej obezity) a diagnózy depresie, schizofrénie, úzkostných porúch a porúch príjmu potravy, spolu s ďalšími zdravotnými podmienkami. Výskumníci zahrnuli aj údaje o konzumácii alkoholu, príjmoch domácností a hladinách glukózy a serotonínu v krvi.

zdroj: Freepik/freepic.diller

Prekvapivé výsledky a ich význam

Výsledky štúdie odhalili, že osoby s podváhou čelia o 44 % vyššiemu riziku úmrtia samovraždou v porovnaní s osobami s normálnou hmotnosťou. Naopak, ľudia s nadváhou alebo obezitou mali toto riziko nižšie o 21 %, respektíve 29 %. Tieto korelácie zostali významné bez ohľadu na prítomnosť depresie alebo životné okolnosti účastníkov.

„Riziko úmrtia samovraždou nepriamo súvisí s kategóriami BMI (indexu telesnej hmotnosti), nezávisle od MDD (ťažkej depresívnej poruchy) alebo životných podmienok. Naše údaje potvrdzujú význam fyziologických faktorov spojených s telesnou hmotnosťou pri pochopení rizika samovražedného úmrtia,“ uzavreli autori štúdie.

Toto zistenie významne obohacuje vedecké poznanie o vzťahu medzi samovraždou a indexom telesnej hmotnosti. Treba však zdôrazniť, že výskum prebiehal v Južnej Kórei, a výsledky sa môžu v iných krajinách líšiť.

Tieto výsledky prinášajú nový pohľad na zložitú problematiku samovrážd. Pre jednotlivca to naznačuje, že telesná hmotnosť funguje ako ďalší faktor ovplyvňujúci duševnú pohodu. Nejde však o priamy vzťah príčiny a následku – nižšia hmotnosť automaticky nevyvoláva samovražedné myšlienky, ale tvorí súčasť širšieho komplexu fyziologických faktorov, ktoré ovplyvňujú naše duševné zdravie.

Odborníci v oblasti verejného zdravia by podľa týchto výsledkov mali pri hodnotení rizika samovraždy venovať pozornosť aj telesnému stavu pacienta, nielen jeho psychickému zdraviu či sociálnej situácii. Štúdia zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k prevencii samovrážd, zahŕňajúceho aj fyzické zdravie.

Každý prípad samovraždy vzniká kombináciou mnohých faktorov. Ľudia bojujúci so samovražednými myšlienkami by mali okamžite vyhľadať odbornú pomoc. Samovražda nikdy nerieši problémy a existujú organizácie pripravené pomôcť v krízových situáciách.

Štúdia pripomína, koľko toho ešte nepoznáme o komplikovaných vzťahoch medzi naším telom a mysľou. Pokračujúci výskum v tejto oblasti nás priblíži k lepšiemu chápaniu a účinnejšej prevencii samovrážd.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti