Premena za 12,5 milióna eur: Zo stavby z roku 1991 vytvorili unikát plný zelenej architektúry (FOTO)

Pražské Výstaviště má novú architektonickú perlu. Oživenie dočasných pavilónov z roku 1991 sa zmenilo na premyslený projekt zelenej architektúry, ktorý môže inšpirovať aj Slovensko.

Křižíkovy pavilony boli postavené v roku 1991 pri príležitosti stého výročia slávnej Jubilejnej výstavy v Prahe. Navrhol ich uznávaný český architekt Michal Brix, pričom pôvodne išlo len o dočasné výstavné priestory určené pre Všeobecnú československú výstavu.

Ich životnosť sa však nečakane predĺžila – slúžili vyše tridsať rokov a stali sa neoddeliteľnou súčasťou areálu Výstaviště, kde spolu s Křižíkovou fontánou vytvárajú harmonický celok v tieni Průmyslového paláca.

Práve táto neplánovaná trvácnosť bola jedným z dôvodov, prečo sa Praha rozhodla investovať do ich revitalizácie. Celková suma projektu sa vyšplhala na 309 miliónov českých korún, čo predstavuje vyše 12,5 milióna eur. Výsledkom je premena pavilónov na multifunkčný a zároveň udržateľný priestor, ktorý reflektuje potreby súčasného mestského života.

Z betónu vyrástla zelená oáza udržateľnosti

GALÉRIA+ 26

Industriálny interiér s rešpektom k pôvodnej architektúre

V interiéri sa autori rekonštrukcie rozhodli zachovať to najcennejšie – surovú konštrukciu z pohľadového betónu, ktorú doplnili o prvky z nerezovej ocele. Výsledkom je čistá, industriálna estetika, ktorá pôsobí autenticky a zároveň moderne.

Čierny matný náter v hlavných výstavných sálach necháva vyniknúť exponátom, zatiaľ čo technické a hygienické zázemie je zjemnené svetlými tónmi, ktoré zjednodušujú orientáciu.

Zaujímavosťou je, že projekt sa nesústredil len na výstavný účel. Dnešné Křižíkovy pavilony sú prispôsobené pre široké spektrum využitia – od výstav a veľtrhov, cez koncerty a televízne nakrúcania, až po komunitné podujatia. Práve táto všestrannosť z nich robí funkčný a životaschopný objekt aj v dlhodobom horizonte.

Zelené strechy ako odpoveď na klimatické výzvy

Najvýraznejším zásahom do pôvodnej architektúry je však nová podoba strešných plôch. Kedysi boli strechy pavilónov len nevyužité betónové plochy, ktoré sa počas horúcich dní menili na mestský „tepelný ostrov“. Teraz ich nahradili zelené strechy s intenzívnou vegetáciou, bežeckou dráhou, detskými prvkami aj bufetom – priestor sa tak premenil na komunitnú zónu s celoročným využitím.

Z pôvodnej betónovej plochy sa odstránilo približne 5 000 metrov štvorcových tmavej dlažby. Vďaka výsadbe na ploche 1 850 m² sa zlepšila mikroklíma, znížila sa teplota v okolí o 1 až 3 °C (v noci dokonca až o 10 °C) a významne sa zvýšila vlhkosť vzduchu. Zelená strecha dokáže zadržať až 1 000 m³ dažďovej vody ročne, čím znižuje záťaž na kanalizačný systém a zároveň pomáha vegetácii prežiť aj v suchších obdobiach.

Tento ekologický prístup má presah aj do ďalších funkcií budovy – vytvára priestor na oddych, pohyb, spoločenské stretnutia a podnecuje návštevníkov k tomu, aby trávili čas v meste inak, než len pasívnym konzumom kultúry.

Architekt Michal Brix je tvorca s víziou

Za pôvodným návrhom pavilónov stojí architekt a výtvarník Michal Brix, absolvent pražskej UMPRUM. Brix patrí medzi rešpektované osobnosti českej architektonickej scény, a to nielen vďaka svojmu architektonickému jazyku, ale aj schopnosti prepájať technológiu, estetiku a funkčnosť. Medzi jeho ocenenia patrí napríklad Cena primátora hlavného mesta Prahy za Mezinárodní letiště Praha, ktoré navrhol v 90. rokoch.

Rekonštrukcia Křižíkových pavilonov tak nielenže rešpektuje Brixov pôvodný zámer, ale ho aj citlivo aktualizuje – bez toho, aby architektúru vizuálne potlačila alebo znefunkčnila. Ide o výnimočný príklad toho, ako môže dobrá architektúra starnúť dôstojne a zároveň sa prispôsobiť súčasným potrebám.

Aj dočasné stavby si zaslúžia druhú šancu

Na Slovensku často zápasíme s tým, ako naložiť so stavbami, ktoré vznikli ako „dočasné“ riešenia. Príklady z Bratislavy – napríklad bývalý areál PKO či viaceré výstavné pavilóny z čias socializmu – ukazujú, že absencia dlhodobej vízie často vedie k ich likvidácii alebo nevyužitiu.

Projekt Křižíkových pavilonov však ukazuje, že aj architektúra bez pôvodného „trvalého“ zámeru môže nájsť nové poslanie. Stačí k nej pristupovať s rešpektom, odbornosťou a víziou, ktorá myslí na budúcnosť.

Je to odkaz, ktorý by mohli počuť aj slovenskí architekti, developeri a verejné inštitúcie – dobrá architektúra nie je len o tom, ako niečo vyzerá, ale predovšetkým o tom, ako to žije a ako sa to dokáže zmeniť v súlade s potrebami doby.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra