Rusko „ťahá za nitky“ vo voľbách, varujú tajné služby. V Rumunsku postúpil kandidát, ktorý môže Ukrajine „zlomiť väz“

Prezidentské voľby v Poľsku a Rumunsku, ktoré sa konali 18. mája, prebiehali v atmosfére výrazne ovplyvnenej ruským zasahovaním a nárastom extrémistických nálad. Oba štáty sú kľúčovými spojencami NATO hraničiacimi s Ukrajinou a už od začiatku ruskej invázie v roku 2022 poskytujú Kyjevu významnú podporu, informuje denník Kyiv Independent.

V Rumunsku sa do druhého kola prezidentských volieb prebojoval „proeurópsky“ primátor Bukurešti Nicușor Dan a „protiukrajinský“ kandidát George Simion, líder krajne pravicovej strany AUR.

Simion získal takmer 40 % hlasov v prvom kole a počas kampane vyhlásil: „Ukrajina nás potrebuje, nie my ju. Určite chceme kompenzáciu za účasť Rumunska na vojnovej pomoci.“ Jeho víťazstvo by mohlo výrazne zmeniť rumunskú zahraničnú politiku v čase, keď Ukrajina zápasí o prežitie.

Voľby v Rumunsku prebiehali po tom, čo ústavný súd anuloval výsledky prvého kola z novembra 2024 pre dôkazy o zahraničnom zasahovaní a šírení dezinformácií na sociálnych sieťach.

Kybernetické útoky a digitálna propaganda v Poľsku

Aj Poľsko čelilo v posledných dňoch pred voľbami bezprecedentnej kybernetickej vojne. Premiér Donald Tusk 16. mája uviedol, že „dva dni pred voľbami skupina ruských hackerov pôsobiacich na Telegrame zaútočila na webové stránky Občianskej platformy.“ Útoky zasiahli aj ďalšie strany vládnej koalície – Ľavicu a PS, píše agentúra AP.

Podľa poľského Národného výskumného a akademického počítačového centra (NASK) sa zároveň na Facebooku objavili politické reklamy, ktoré mohli byť financované zo zahraničia. Tieto kampane cielili na podporu konkrétnych kandidátov a diskreditáciu ich oponentov, informuje portál Euronews.

NASK upozornil, že „účty zapojené do tejto kampane minuli viac peňazí na politický obsah než ktorýkoľvek volebný výbor.“

Práve tieto digitálne kampane, podporované státisícmi falošných účtov a botov, šírili polarizujúci obsah, často v súlade s propagandou Ruskej federácie. Objavovali sa výzvy na ukončenie podpory Ukrajine, upozornenia na údajné hrozby migrácie či bezpečnostné riziká spojené s členstvom v EÚ.

Kandidáti v tieni extrémizmu

Kampaň v Poľsku sa niesla v znamení napätia medzi prozápadným smerovaním a nacionalistickými náladami. Favoritom zostáva varšavský primátor Rafal Trzaskowski, no pozornosť médií pútali aj kontroverzní kandidáti ako Slawomir Mentzen či Karol Nawrocki.

Mentzen vyvolal pobúrenie po návšteve Ľvova, kde sa pri pamätníku Stepana Banderu označovaného za kontroverzného ukrajinského nacionalistu, vyjadril: „Ukrajina uctieva zločincov. Bandera bol terorista.“ Tieto výroky vyvolali ostrú reakciu ukrajinskej verejnosti a obnažili napätie medzi poľským nacionalizmom a ukrajinskými dejinami.

Rovnako znepokojujúce boli vyjadrenia Georgescua v Rumunsku, ktorý v predchádzajúcich voľbách nazýval Ukrajinu „fiktívnym štátom“ a predpovedal jej rozpad.

Demokracia na skúške

Paralely medzi poľskou a rumunskou situáciou sú znepokojujúce. V oboch prípadoch ide o štáty na hranici vojnového konfliktu, ktoré čelili masívnemu vonkajšiemu zasahovaniu – od falošných účtov na sociálnych sieťach až po sofistikované kybernetické útoky.

Podľa agentúry HUR bol v Poľsku realizovaný program „Doppelganger“, v rámci ktorého sa šírili manipulované články z falošných stránok napodobňujúcich dôveryhodné západné médiá.

Poľské úrady preto zvýšili dohľad nad sociálnymi sieťami a varovali občanov pred manipuláciou. Minister obrany Kosiniak-Kamysz zdôraznil: „Je potrebné neustále overovať zdroje informácií a nenechať sa manipulovať falošnými správami.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie