Západ pohrozil Izraelu sankciami: „Nebudeme stáť bokom, kým vláda Netanjahua presadzuje tieto činy“

Veľká Británia, Francúzsko a Kanada v pondelok spoločne varovali Izrael pred konkrétnymi krokmi, ak nezastaví novú vojenskú ofenzívu v Gaze a neumožní dodávky humanitárnej pomoci. V spoločnom vyhlásení označili izraelské kroky za „neprijateľné“ a varovali, že môžu predstavovať porušenie medzinárodného humanitárneho práva, píše agentúra Reuters.

„Nebudeme stáť bokom, kým vláda Benjamina Netanjahua presadzuje tieto poburujúce činy. Ak Izrael neukončí vojenskú ofenzívu a neodstráni blokádu humanitárnej pomoci, podnikneme ďalšie konkrétne kroky,“ uviedli lídri. Zároveň podporili snahy USA, Kataru a Egypta o okamžité prímerie a vyjadrili záväzok uznať palestínsky štát ako súčasť dvojštátneho riešenia.

H*mas privítal spoločné vyhlásenie ako „dôležitý krok správnym smerom“ a vyjadril nádej, že tlak Západu prinesie konkrétne zmeny. Napriek tomu sa konflikt ďalej prehlbuje a diplomatické riešenie je stále v nedohľadne.

Netanjahu: Nezastavíme sa, kým nezvíťazíme

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu reagoval na výzvy spojencov obhajobou prebiehajúcej kampane. „Lídri v Londýne, Ottawe a Paríži ponúkajú obrovskú odmenu za genocídny útok z 7. októbra, čím pozývajú ďalšie podobné zverstvá,“ vyhlásil. Dodal, že Izrael sa bude brániť „spravodlivými prostriedkami až do úplného víťazstva“.

Netanjahu opakovane zdôraznil, že vojnu ukončí len za splnenia dvoch podmienok – prepustenie všetkých rukojemníkov a demilitarizácia pásma Gazy, informuje denník The Guardian. Na pondelkovom videu na Telegrame oznámil, že Izrael „prevezme kontrolu nad celým územím pásma“.

Minister financií Bezalel Smotrich medzičasom uviedol, že izraelská armáda má „vymazať zvyšky palestínskej Gazy“, čo vyvolalo kritiku ľudskoprávnych organizácií aj niektorých politikov v Európe. Napätie medzi izraelskými predstaviteľmi a ich západnými spojencami tak rastie.

Humanitárna kríza v Gaze sa prehlbuje

Zatiaľ čo izraelská armáda vyhlásila celé centrum mesta Chán Júnis za „bojovú zónu“ a vyzvala civilistov na odchod, tí často nemajú kam ísť. Väčšina z nich už bola opakovane vysídlená, trpí hladom a útočisko v ruinách pásma nenachádza. Počas víkendu si bombardovanie vyžiadalo stovky obetí a zasiahlo aj nemocnice, napísal The Guardian.

Podľa palestínskych zdravotníckych orgánov si vojna vyžiadala už viac než 53 000 mŕtvych, z toho väčšinu civilistov. Po útoku H*masu zo 7. októbra 2023, pri ktorom militanti zabili 1 200 ľudí a zajali 251 rukojemníkov, Izrael úplne zablokoval prístup k potravinám, liekom a palivám. Od marca do pásma nevstúpila takmer žiadna pomoc.

Organizácie ako OSN či Červený kríž opakovane upozorňujú, že podmienky v Gaze sú „nezlučiteľné so životom“. Podľa niektorých správ je pásmo Gazy na pokraji hladomoru a milióny ľudí sú odkázaní na potravinovú pomoc, ktorá neprichádza.

Západ hovorí o hladomore, Izrael povoľuje minimum

Medzinárodný tlak, obavy z hladomoru a kritika dokonca z vlastného kabinetu viedli Netanjahua k tomu, že ohlásil zmiernenie 11-týždňového obliehania Gazy. Avšak podľa OSN v pondelok prešlo len deväť kamiónov pomoci – menej než 2 % bežného denného objemu pred vojnou, dodal The Guardian.

Británia, Francúzsko a Kanada považujú opatrenia Izraela za „úplne nedostatočné“ a vyzývajú na návrat k plnohodnotnému humanitárnemu zásobovaniu. Humanitárne organizácie upozorňujú, že 2,3 milióna obyvateľov Gazy čelí akútnej potravinovej neistote.

Netanjahu zároveň priznal, že k rozhodnutiu ho dotlačili najbližší spojenci. „[Povedali mi]: ,Nemôžeme akceptovať zábery hladu, masového hladu. Nedokážeme to zniesť. Stratíte našu podporu‘,“ uviedol premiér.

Zatiaľ čo časť medzinárodného spoločenstva hľadá diplomatické riešenie, Izrael rozširuje pozemnú operáciu. Zatiaľ nič nenasvedčuje, že by bolo konečné prímerie na dohľad. Napriek tomu sa očakáva, že tlak Západu na Izrael bude v nasledujúcich týždňoch rásť – najmä v súvislosti s rastúcou humanitárnou katastrofou a snahami o nastolenie dlhodobého mieru v regióne.

Čítaj viac z kategórie: Izrael vo vojne