Slovák Richard vystupoval v prestížnom Cirque du Soleil: „Nechápem, ako som niektoré kúsky dokázal“ (ROZHOVOR)

Rodený Bratislavčan Richard Kemko, ktorého každý volá Ricci, sa takmer celý život profesionálne venoval akrobatike. Účinkoval v prestížnom Cirque du Soleil, avšak pre zranenie musel akrobatiku zavesiť na klinec. 

Za svoj život zažil veľa jedinečných momentov a stretol sa s množstvom významných osobností. Pre Startitup popísal, aké najšialenejšie číslo sa mu v akrobatike podarilo spraviť a čo ho na akrobatike fascinovalo najviac. 

Pri regenerácii mu pomáhal alkohol

Ricci prezradil, že v ranných štádiách jeho kariéry mu pomáhal alkohol a párty. Avšak veľmi rýchlo zistil, že to nie je udržateľné. Ako začal s takouto netypickou kariérou, sa dočítaš v rozhovore. 

• Ako začal s kariérou akrobata?
• Ako sa dostal do Cirque du Soleil a aké šialené kúsky musel predviesť? 
• Čo ho najviac prekvapilo na práci v svetoznámom súbore?
• Čomu sa venuje dnes?

Spomínaš si na moment, kedy si si uvedomil, že chceš byť akrobatom? Čo ťa k tomu viedlo? 

Na ten moment si presne pamätám, mal som okolo 22 rokov. Študoval som v tej dobe na ekonomickej univerzite a čerstvo som skončil s profesionálnou gymnastikou pre vážne zranenia. S kamarátom Martinom sme dostali nápad, že sa začneme profesionálne venovať akrobacii. 

A tak sme otvorili prvú akrobatickú skupinu v celom Československu. Volala sa Akrobati.sk. Vtedy u nás akurát začínal internet, názov sa nám páčil a malo to super odozvu. Špecificky sme sa venovali „hand to hand“ silks, čo sú stuhy a fast acro – saltá spojené s tancovaním. 

Pamätám si, že sme v tom čase často chodili na diskotéky a stále sme robili break dance, postupne sme nejako dostali tento nápad. Na Slovensku ani v Česku či Rakúsku toto vôbec nebolo. Inšpirovali sme sa skupinou Ocelot, ktorá mala veľmi dlhú a úspešnú tradíciu v Poľsku. 

zdroj: Archív/Ricci Kemko

Od svojich šiestich rokov som robil 3 veci – gymnastiku, futbal a chodil som na školu umenia. Neviem ani, prečo som sa rozhodol práve pre gymnastiku, ale asi preto, že ma najviac bavila a chcel som robiť saltá, aj keď to bola od začiatku najväčšia drina (smiech). 

Ako sa zrodila tvoja spolupráca s Cirque du Soleil? 

Myslím si, že sa spojil vesmír spoločne s mojím odhodlaním. Ukázal som, že to chcem a idem si za tým, a podarilo sa to. Bolo to však po mojej prvej veľkej skúsenosti z Macau, kde som účinkoval. Je to pre mňa najväčšia a najlepšia akrobatická show na svete. Bol som tam od roku 2012 do 2015. 

Tú show v Macau, The House of Dancing Water, režíroval dnes už nebohý Franco Dragone, ktorý režíroval tiež najlepšie show pre Cirque Du Soleil. 

Z Macau som odišiel v roku 2015, myslel som si, že skončím s akrobatikou aj divadelnou kariérou, a prišiel som späť na Slovensko. Spolu s kamošmi Palom a Danom sme vyrastali ako gymnasti a otvorili sme sieť telocviční na edukatívnu gymnastiku BigHugGym. Mne sa medzitým stihla narodiť dcéra v Amerike. 

Tým, že som musel fungovať na Slovensku kvôli firme, za dcérou som cestoval veľmi zriedka a nemohol byť s ňou, necítil som sa dobre. V tej dobe som mal priateľku z Anglicka, ktorú som stretol v Macau. Kvôli mne sa presťahovala na Slovensko, nechcela sa veľmi usadiť a chcela tvoriť ďalej. 

Toto všetko ma začalo ťahať späť do divadla a možno aj to, že mi to vlastne úprimne chýbalo, i keď som mal doma všetko. Začal som naplno trénovať a snažil som sa dostať do show v Las Vegas. Oslovil ma samotný Cirque du Soleil do show s názvom O. Bolo priam nemožné sa tam dostať, keďže boli známi tým, že sa dobre starali o svojich zamestnancov, ktorí tam účinkovali aj 20 rokov. 

Práve ja som priniesol veľké zmeny v tej show. Prešiel som výberom, videocastingom a mal som tam kamaráta z Macau, ktorý sa za mňa prihovoril. V roku 2017 som sa znovu zbalil a znovu začal akrobatickú kariéru, ktorú som predtým ukončil asi dvakrát (smiech).

Existuje nejaký trik alebo číslo, na ktoré si obzvlášť hrdý, že si ho zvládol?

Áno, číslo sa volá Russian Swing, je to veľmi nebezpečné, zakaždým ohrozuješ svoj vlastný život a musíš presne vedieť, čo robíš. Taktiež dodnes považujem za jeden z najnebezpečnejších aktov, aký som kedy videl a robil, cerceaux. Bol som presvedčený, že to nezvládnem, ale zvládol som. 

zdroj: Archív/Ricci Kemko

Najviac hrdý som na na Russian Swing alebo „plunge“. Si na kruhu, ktorý ti tesne predtým, ako ideš spraviť trik, roztočia, si vo veľkej výške. Ani neviem, ako som to celé dal, keď sa na to spätne pozriem, už by som to nechcel robiť. Ale vtedy som si dosť užíval ten adrenalín. 

Čo ťa najviac prekvapilo na práci v takom veľkom a svetoznámom súbore?

Asi to, že sme boli ako akrobati zo Slovenska na svetovej úrovni úplne porovnateľní s tými najlepšími, ak nie aj lepší. Boli sme vychovaní v post-komunizme, čiže sme boli zvyknutí byť skromní, byť ticho a tvrdo makať.

Ostatné krajiny ako Francúzsko, Anglicko alebo Američania boli vychovaní s veľkým sebavedomím, niekedy až prehnaným alebo falošným. My sme mali zdravé sebavedomie, len sme boli asi príliš skromní. Ale ego postupne stúpalo, samozrejme. 

Mnohí vnímajú Cirque ako vrchol umeleckej kariéry – mal si niekedy pocit, že si „na vrchole sveta“?

Určite áno, je to vrchol kariéry a určite nám uleteli spomínané egá. Je to ako u hercov, keď sa dostanú do Hollywoodu. V súčasnosti je super, že je väčšia konkurencia pre Cirque du Soleil, ale podľa mňa poklesla úroveň show i ľudí na svete. 

Vnímaš sám seba viac ako tanečníka, akrobata alebo herca?

Prejdeš si tu všetkým. Trénuješ a robíš tie svoje akrobatické akty, ale pri tréningoch alebo vystúpeniach si prejdeš aj tanečnými choreografiami a musíš zapojiť aj svoj charakter, teda herecký výkon. 

Ja som sa vždy pokladal tak trochu za šaša, kamaráti ma vždy považovali za prirodzene vtipného človeka. Dostal som sa tak aj do „školy pantomímy“, kde som mal najlepších profesorov. 

zdroj: Archív/Ricci Kemko

Zo všetkých troch profesií som najviac robil asi toho akrobata, hoci som mal najradšej herectvo. Tam som sa cítil ako ryba vo vode a miloval som to najviac. Hlavne, keď som mohol ľudí rozosmiať. 

Ako si udržiavaš fyzickú aj psychickú kondíciu?

Už netrénujem, respektíve nemusím. Mal som zranenie v show, nie mojou vinou, ale zlyhal winch, čo je počítač, ktorý riadi laná – aby šli hore a dole. Z toho boli 4 operácie, ktoré dopadli dobre, len už nemôžem vystupovať ako akrobat. 

Rád by som ešte možno skúsil opäť vystupovať ako herec, respektíve klaun. Zatiaľ si ale od divadla dávam pauzu, idem si robiť školu, aby som sa stal pilotom helikoptéry. Chcel by som robiť pre políciu, FBI alebo záchrannú službu. Zachovať si adrenalín a popritom pomáhať ľuďom. 

Je úžasné účinkovať v divadle pre toľko ľudí v obecenstve, ale v zákulisí je to čím ďalej tým viac toxické, a to ja už nepotrebujem. Už mám svoj vek a rád by som mal pokoj, nechcem sa takými vecami už v živote zaoberať. 

Ako zvládaš balans medzi osobným životom a neustálym pohybom po svete?

Na to sa snažím prísť aj ja, ale dá sa to. Či to bolo Slovensko, Macau alebo Las Vegas, vždy som mal možnosť usadiť sa a ako každý pracujúci človek dochádzať domov. Popritom však veľa cestujem, ale nie preto, že musím, ale pretože to milujem. Vďaka gymnastike a akrobatickej skupine som precestoval skoro celú Európu, videl veľký kus Ázie a Ameriky. 

Čo ti pomáha pri regenerácii po fyzicky náročných predstaveniach?

Úprimne, zvykol to byť alkohol a párty. Bol som dosť v bolestiach a jednoducho to bol najlepší liek. Ale všetko má svoju daň, ako všetci vieme, nefunguje to dlhodobo. 

zdroj: Archív/Ricci Kemko

V divadle je aj fyzioterapeut, ktorý sa o teba stará, keď treba, plus dostávaš aj nejaké masáže. A potom mi pomáhal relax, svoje hobby a rodina. To bola tá skutočná regenerácia. 

Ako vnímaš rozdiely medzi divákmi v rôznych kultúrach?

Musím povedať, že sú veľké a je dobré ušiť show pre divákov konkrétnej krajiny. Napríklad v Macau show ukázala históriu a tradície ázijskej kultúry prepojené so západným svetom. Tam diváci príliš netlieskajú, skôr si chcú nahrať video alebo sa zasmiať. Sú dosť bez emócií. 

Naopak v Európe je dobré, keď má show aj hlbšiu myšlienku a inteligentný humor. V Amerike je asi najvďačnejšie obecenstvo. Tlieskajú veľa, radi sa pozerajú na shows, vkuse sme zažívali standing ovations. Momentálne je trendy používať drsný a čierny humor, veľa nadávok a tak. Nie je to podľa môjho gusta, ale momentálne to fičí. 

Cítiš sa viac ako umelec zo Slovenska alebo ako svetobežník?

Vždy si budem pamätať, že som zo Slovenska, spomínať na skvelé detstvo, ale postupom času, ako som cestoval, spoznal som veľa kultúr a ľudí. Po tej dlhej dobe sa považujem skôr za svetobežníka. Viem, že nie každý má také šťastie, ako som mal ja.

zdroj: Archív/Ricci Kemko

Som za to veľmi vďačný. Môžem si raz povedať, vlastne už teraz, že to bol super prežitý život. I keď som teoreticky len v polovici, ale občas mám pocit, ako by som prežil už 3 či 4 životy. 

Stretol si sa počas svojej kariéry s nejakými nezabudnuteľnými osobnosťami?

Určite áno, aj som zabudol, lebo ich bolo naozaj dosť. Napríklad si pamätám Celine Dion. Je to dobrý pocit, keď vieš, že niekto slávny sa na teba prišiel pozrieť. Často za nami potom prišli do backstage. 

Sleduješ slovenskú umeleckú scénu? Máme podľa teba potenciál dostať sa viac do sveta?

Sledoval som ako tak, dokonca som aj účinkoval predtým v nejakých hrách, také vedľajšie úlohy. Na Slovensku je určite veľký talent v divadle aj vo filme. No teraz už veľký prehľad nemám a priznávam, po tom, čo sa na Slovensku deje v politike a športe, sledujem všetko len veľmi okrajovo. 

Snažím sa byť v kontakte s rodinou a najbližšími kamarátmi, udržiavať si dobré spomienky. Dúfam, že sa to dá ešte na Slovensku dokopy a bude zase dobre. Verím v dobro ľudí, takže verím, že sa to dá. 

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci