Tmavnúce oceány ohrozujú celú planétu, upozorňujú vedci. Dôsledky ich premeny zasiahnu miliardy ľudí

Oceány, ktoré pokrývajú vyše 70 % zemského povrchu, za posledné roky výrazne stmavli a vedci v tom vidia jasné varovanie. Rovnako, ako sa mení farba listov, keď strom chradne, mení sa aj farba oceánov, keď sa zhoršuje ich stav. Farba nám totiž veľa napovedá o biologických procesoch, ktoré v nich prebiehajú — najmä o množstve fytoplanktónu, ktorý tvorí základ potravinových reťazcov.

Oceány strácajú svoju farbu

Proces označovaný ako „stmavnutie oceánov“ predstavuje komplexný ekologický jav, pri ktorom zmeny v povrchových vrstvách znižujú priepustnosť slnečného svetla, uvádza BBC. Slnečné lúče, ktoré kedysi prenikali desiatky metrov pod hladinu, dnes narážajú na nové bariéry. Ide najmä o otepľujúcu sa vodu, premnožené riasy, či znečistenie.

Podľa rozsiahlej štúdie publikovanej v časopise Global Change Biology stmavlo medzi rokmi 2003 až 2022 až 21 % celkovej rozlohy oceánov. Výskumníci zaznamenali, že v 9 % oceánskej plochy klesla hĺbka prenikania svetla o viac ako 50 metrov, a v ďalších 2,6 % dokonca o zhruba 100 metrov.

Hovoríme o zmenách na území s rozlohou 75 miliónov štvorcových kilometrov, čo predstavuje súčet rozlohy Európy, Afriky, Číny a Severnej Ameriky. V horných vrstvách oceánov pritom žije až 90 % morských druhov. Keď svetlo ustupuje, ustupuje aj život.

Oceány reagujú na klimatické zmeny mimoriadne citlivo. Zmena teploty povrchovej vody ovplyvňuje prúdenie živín, rozmnožovanie rias, rovnováhu mikroskopických organizmov a nakoniec aj zloženie celej morskej biosféry. Do toho vstupuje ešte jeden faktor — umelé osvetlenie pobrežných oblastí, ktoré narúša prirodzené cykly svetla a tmy.

Dr. Thomas Davies z University of Plymouth, odborník na ochranu morí, zdôrazňuje, že ide o dôvod na skutočné znepokojenie. Stmavnutie oceánov totiž neohrozuje len morský život, ale aj mechanizmy, vďaka ktorým oceány regulujú uhlíkový cyklus, udržiavajú biodiverzitu a živia miliardy ľudí.

Prečo je fytoplanktón kľúčový pre život

Oceány ukrývajú obrovské bohatstvo života, no ten sa neskrýva v temných hlbinách, ale sústreďuje sa v horných vrstvách, kde preniká dostatok slnečného žiarenia.

Fytoplanktón, mikroskopické rastlinné organizmy vznášajúce sa v tejto zóne, tvorí primárny zdroj potravy pre mnohé živočíchy. Zároveň však funguje ako jeden z najvýznamnejších biologických filtrov uhlíka na planéte. Vďaka nemu oceány každoročne pohltia miliardy ton CO₂ a vyprodukujú približne polovicu kyslíka, ktorý dýchame.

„Stmavnutie oceánov by mohlo ovplyvniť vzduch, ktorý dýchame, ryby, ktoré jeme, a schopnosť planéty zvládať klimatickú krízu. Naše zistenia predstavujú skutočný dôvod na obavy.“ Cituje portál The Guardian Dr. Thomasa Daviesa.

Keď svetlo ustupuje, živočíchy, ktoré sú naň odkázané, menia svoje správanie. Podľa profesora Tima Smytha z Plymouth Marine Laboratory niektoré druhy začínajú migrovať bližšie k hladine, aby si zachovali prístup k svetlu. Tento presun však spôsobuje silnejšiu konkurenciu o potravu a narúša rovnováhu, ktorá sa v oceánoch vyvíjala milióny rokov.

„To by mohlo priniesť zásadné zmeny v celom morskom ekosystéme,“ dodáva. Zmena svetla v oceáne tak nie je len fyzikálnym javom — predstavuje zásah do najzákladnejších podmienok pre život.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti