Kľúč k zničeniu strategického iránskeho jadrového bunkra leží vo Washingtone. Ničivá bomba prenikne 60 metrov pod zem
- Bez pomoci USA nemá Tel Aviv nádej zasiahnuť iránske jadrové objekty ukryté pod zemou
- Rozhodnutie je na Donaldovi Trumpovi
- Bez pomoci USA nemá Tel Aviv nádej zasiahnuť iránske jadrové objekty ukryté pod zemou
- Rozhodnutie je na Donaldovi Trumpovi
Hoci Donald Trump zahmlieva ohľadne plnohodnotného zapojenia armády USA do konfliktu medzi Iránom a Izraelom, Tel Aviv bez podpory Washingtonu nemôže svoju operáciu dotiahnuť do konca.
Kľúčové je preň nasadenie špeciálnych amerických penetračných bômb, ktoré dokážu preniknúť aj desiatky metrov pod zem, kde sa nachádzajú iránske zariadenia na obohacovanie uránu.
Izrael napriek všetkým svojim technologickým pokrokom nevlastní bombu na ničenie bunkrov ani bombardér B-2 Spirit, ktorý by mohol niesť a zasiahnuť cieľové miesto v Iráne, píše portál Interesting Engineering.
Bunker-buster – ničivá bomba
Týmto bombám sa hovorí aj bunker buster, teda „ničiaca bunkre“. Až po prerezaní skaly, pôdy alebo formácií explodujú a spôsobia poškodenie požadovaného cieľa. Obe strany v posledných dňoch použili na vzájomné útoky viacero hypersonických, balistických a riadených striel, dronov a prúdových lietadiel, ale zmienka o bombe na ničenie bunkrov robí prípad ešte zaujímavejším.
Nejde o nič iné ako najväčšiu nejadrovú bombu na svete. Za krkolomným názvom GBU-57 E/B Massive Ordnance Penetrator (MOP) sa skrýva cez šesť metrov dlhý a 13 600 kilogramov vážiaci stroj, pred ktorým kapituluje takmer akýkoľvek cieľ. Vo výzbroji ju má iba americká armáda, ide o cenný artikel doteraz vyrobený v iba niekoľkých kusoch.
Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) by izraelský útok na iránsky jadrový závod v Natanze poškodil, ak nie zničil, centrifúgy, ktoré sa tam nachádzali. MAAE ďalej uviedla, že v jadrovom závode v Isfaháne boli poškodené aj niektoré budovy.
Komplex v meste Natanz by bol ideálnym prvým cieľom. Nachádza sa v hĺbke asi 20 metrov a podľa expertov na iránsky jadrový program ho kryjú asi dva metre betónu, pre MOP by išlo o ľahkú korisť.
Zariadenie Forodow
Lenže výrazne viac strážené zariadenie Fordow pri meste Qom na severe krajiny by podľa expertov oslovených denníkom Financial Times bolo výrazne väčšou výzvou aj pri zapojení americkej techniky.
Z Fordow, kde Irán vykonáva jadrové obohacovanie, však boli hlásené „veľmi obmedzené, ak vôbec nejaké, škody“.
Jadrové zariadenie Fordow v Iráne je menšie ako jadrová elektráreň Natanz a bolo postavené na úbočí hory. Podľa správy France 24 sa jadrové obohacovacie zariadenie nachádza približne 80 metrov pod úrovňou zeme. Práve v tomto bezpečnom mieste sa podľa niektorých expertov Irán chystá použiť obohatený urán na výrobu jadrových bômb.
The American AF assesses that a single GBU-57 bomb alone could destroy the underground facility in Fordow. pic.twitter.com/dOVoxuPrfE
— Angel of Depth (@9mm247) June 18, 2025
Izrael preto pozorne sleduje jadrový arzenál a pravdepodobne by sa naň chcel v najbližších dňoch zamerať. Tu prichádzajú na rad bombardéry B-2 amerického letectva a bomby ničiace bunkre.
Zariadenie, ktoré sa nachádza hlboko pod zemou, nemôže byť zasiahnuté konvenčnými bombami, nech by boli akokoľvek ničivé.
B-2 stealt
GBU-57 MOP, v súčasnosti ju môže doručiť iba bombardér B-2 stealt typu H, ktorý vlastní a prevádzkuje americké letectvo.
Ako uvádza Interesing Engineering, podľa rôznych správ je bomba schopná preniknúť až do hĺbky 60 metrov pod zem, preto by na spôsobenie značného poškodenia iránskeho zariadenia Fardow boli potrebné najmenej dva zásahy ničiteľa bunkrov.
USA sa zatiaľ priamo nezapojili do iránsko-izraelskej vojny. Rozhodnutie použiť bombu na ničenie bunkrov je predmetom vášnivých diskusií v rámci administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Trump sa doteraz vyhýbal priamemu zapojeniu sa do eskalujúcej situácie na Blízkom východe. Nedávne správy naznačujú, že by mohol uvažovať o pripojení sa k izraelskému vojnovému úsiliu.
Biely dom doteraz nehovoril o zbraniach, lietadlách a výzbroji, ktoré poslal do blízkovýchodných krajín. Na Blízky východ presunul druhú lietadlovú loď, ale prezentoval to ako obranný krok.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Interesting Engineering, France 24, Archív Startitup, Financial Times