Gigantická kométa letí smerom k Zemi. Je 14-krát väčšia ako asteroid, ktorý zabil dinosaury

  • 137-kilometrová hruda sa rúti k vnútornej slnečnej sústave
  • Je to najväčšia kométa z Oortovho oblaku
kometa, dinosaur
  • 137-kilometrová hruda sa rúti k vnútornej slnečnej sústave
  • Je to najväčšia kométa z Oortovho oblaku
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Astronómovia objavili obrovskú kométu letiacu smerom k vnútornej časti slnečnej sústavy. Táto kozmická hruda má 137 kilometrov v priemere a je najväčšou kométou z Oortovho oblaku. Z jej povrchu vychádzajú mohutné prúdy oxidu uhoľnatého. Našťastie sa k nám priblíži len na vzdialenosť Saturnu v roku 2031.

Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená v The Astrophysical Journal Letters.

Nový hosť slnečnej sústavy

Do vnútorných oblastí slnečnej sústavy sa rúti skutočný obor. Kométa C/2014 UN271, známa aj ako Bernardinelli-Bernstein, dokázala ohúriť vedcov svojou veľkosťou aj aktivitou. Jej priemer dosahuje neuveriteľných 137 kilometrov, čo ju robí najväčšou kométou z Oortovho oblaku, akú kedy ľudstvo zaznamenalo.

Predstava takéhoto obra letiaceho naším smerom môže znepokojovať. Nemusíš sa však báť – najbližšie sa dostane len na dráhu Saturnu 29. januára 2031. To znamená, že bude stále približne desaťkrát ďalej ako Zem od Slnka.

Astronómovia nedávno pozorovali túto kométu pomocou rádioteleskopu ALMA v Chile. Potvrdili nielen jej obrovské rozmery, ale zaznamenali aj fascinujúcu molekulárnu aktivitu na jej povrchu. „Tieto merania nám umožňujú nahliadnuť do fungovania tohto obrovského ľadového sveta,“ vysvetľuje astrochemik Nathan Roth z Americkej univerzity a NASA Goddardovho centra pre vesmírne lety.

Explozívne výbuchy z ľadového jadra

ALMA pozorovala kométu 8. a 17. marca 2024, krátko po tom, ako zaznamenala výrazný výbuch aktivity. Prvé pozorovanie odhalilo viac aktivity ako druhé, keďže sa kométa postupne upokojovala.

Ôsmeho marca zachytil teleskop pár prúdov tryskajúcich z jadra kométy – jej pevného ľadového stredu. Spektrometrická analýza ukázala, že tieto prúdy obsahovali predovšetkým oxid uhoľnatý. Vedci tiež spozorovali začiatok tvorby kómy – „atmosféry“ z prachu a plynov, ktorá obklopuje kométy a tvorí ich chvosty.

Pri pozorovaní 17. marca už kométa vykazovala len jeden prúd. Druhý sa pravdepodobne vytočil mimo zorné pole teleskopu. Kométa sa tiež úplne rozptýlila.

Čo robí toto objavenie výnimočným? Astronómovia prvýkrát priamo zaznamenali plynové prúdy vychádzajúce z UN271. Ešte pozoruhodnejšie je, že ich spozorovali z takej vzdialenosti – kométa sa vtedy nachádzala tesne za dráhou Uránu, približne 16-krát ďalej od Slnka ako Zem.

Rekordné rozmery v kozmických meradlách

Predchádzajúce odhady umiestnili veľkosť jadra UN271 na približne 137 kilometrov v priemere. To z nej robí jednoznačne najväčšiu kométu prichádzajúcu z Oortovho oblaku – obrovskej bubliny ľadových objektov obklopujúcej vonkajšiu slnečnú sústavu. Jej veľkosť prevyšuje viac ako dvojnásobne predchádzajúceho rekordmana, kométu Hale-Bopp.

Pre porovnanie – táto kométa je takmer 14-krát väčšia ako asteroid, ktorý pred 66 miliónmi rokov vymazal dinosaury z povrchu Zeme. Ak by asteroid s priemerom 10 kilometrov dokázal spôsobiť masové vyhynutie, predstav si silu takéhoto obra.

Nie je však najväčšou známou kométou všeobecne. Toto prvenstvo patrí 95P/Chiron, ktorá môže mať viac ako 210 kilometrov v priemere. Našťastie, necestuje dovnútra a von zo slnečnej sústavy, ale drží sa stabilnej dráhy medzi Saturnom a Uránom.

UN271 pochádza z Oortovho oblaku – rezervoáru pozostatkov zo vzniku slnečnej sústavy. Tieto ľadové telesá obiehajú Slnko vo vzdialenostiach tisícov až desiatok tisíc astronomických jednotiek. Občas ich gravitačné pôsobenie blízkych hviezd či galaktických síl vychýli smerom k vnútru, kde sa stávajú dlhoperiodickými kométami.

Budúce pozorovania a spektakulárna show

Keď sa UN271 bude približovať k Slnku, astronómovia ju určite budú sledovať ešte niekoľko rokov. Mala by predviesť skutočne spektakulárnu show, hoci ju budeš musieť sledovať cez teleskopy – bohužiaľ sa nedostane dostatočne blízko na to, aby bola viditeľná voľným okom.

Štúdium tejto kométy môže priniesť nové poznatky o raných fázach vzniku slnečnej sústavy. Kométy z Oortovho oblaku sú prakticky nezmenené pozostatky z doby, keď sa formovali planéty. Ich chemické zloženie a štruktúra nám môžu povedať veľa o podmienkach, ktoré vládli pred 4,6 miliardami rokov.

Roth a jeho tím plánujú pokračovať v pozorovaní pomocí ALMA aj ďalších teleskopov. Zaujíma ich predovšetkým, ako sa bude aktivita kométy meniť s približovaním sa k Slnku. „Vidíme explozívne vzory odplyňovania, ktoré vyvolávajú nové otázky o tom, ako sa táto kométa bude vyvíjať počas svojej cesty k vnútornej slnečnej sústave,“ dodáva vedec.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: Science Alert, The Astrophysical Journal Letters.

Najnovšie videá

Trendové videá