Tragické havárie, stovky žalôb, bezpečnostné zlyhania a strata dôvery: Prežije legendárny Boeing najťažšiu krízu?

Americký letecký gigant Boeing prežíva jednu z najťažších kapitol svojej histórie. Spoločnosť, ktorá bola desaťročia synonymom technologickej excelentnosti a bezpečnosti v letectve, sa ocitla v hlbokej kríze dôvery. Séria tragických havárií, systematické bezpečnostné zlyhania a obvinenia zo zatajovaných informácií otriasli základmi jedného z najväčších výrobcov lietadiel na svete.

Tragédie, ktoré zmenili všetko

Kríza Boeingu sa naplno prejavila v rokoch 2018 a 2019, keď dva nové lietadlá typu 737 MAX 8 havarovali za takmer identických okolností. V októbri 2018 sa lietadlo spoločnosti Lion Air zrútilo do Jávskeho mora, pričom zahynulo všetkých 189 ľudí na palube. O niekoľko mesiacov neskôr, v marci 2019, sa podobný incident opakoval s lietadlom Ethiopian Airlines, ktoré havaroval krátko po štarte z Addis Abeby. Táto tragédia si vyžiadala 157 obetí. Súhrn incidentov spísal portál Next big Figure. 

Vyšetrovanie odhalilo šokujúce zistenia. Príčinou oboch havárií bol chybne navrhnutý softvérový systém MCAS (Maneuvering Characteristics Augmentation System), ktorý mal zabraňovať pádu lietadla, no namiesto toho spôsoboval nekontrolovateľné klesanie. Ešte horšie bolo zistenie, že piloti neboli o existencii tohto systému informovaní, čo im znemožnilo adekvátne reagovať v kríze.

Následky boli katastrofálne nielen pre pozostalých, ale aj pre celé letecké odvetvie. Boeing 737 MAX bol celosvetovo uzemnený od marca 2019 do decembra 2020, pričom v niektorých krajinách zákaz trval ešte dlhšie. Spoločnosť Boeing prišla o miliardy dolárov a jej povesť utrpela nenapraviteľné škody.

Problémové modely a systémové zlyhania

Problémy Boeingu sa však neobmedzujú len na model 737 MAX. Aj ďalšie lietadlá značky čelili vážnym technickým problémom. Boeing 787 Dreamliner mal problémy s požiarmi batérií a výrobnými chybami trupu, vrátane nesprávne dotiahnutých spojov, čo viedlo k zastaveniu dodávok lietadiel, informuje portál BBC. 

Model 777 a jeho najnovšia verzia 777X čelili vlastným výzvam. K máju 2024 sa lietadlá 777 zúčastnili 31 leteckých nehôd a incidentov s celkovým počtom 542 obetí. Variant 777X zaznamenal zlyhanie štrukturálneho komponentu medzi motorom a trupom lietadla, čo viedlo k prerušeniu testovacích letov. Dodávky tohto modelu, ktorý mal pôvodne vstúpiť do prevádzky v roku 2020, sú opäť odložené na rok 2026.

Ani vesmírny program Boeingu neušiel problémom. Kapsula Starliner (CST-100) čelila množstvu technických zlyhaní vrátane problémov s ventilmi v palivovom systéme, únikov hélia a dizajnových zraniteľností. Prvý pilotovaný let na Medzinárodnú vesmírnu stanicu zaznamenal vážne problémy a dvaja astronauti uviazli na stanici, keďže kapsula nebola považovaná za dostatočne bezpečnú pre ich návrat.

Incident, ktorý obnovil obavy

Práve keď sa zdalo, že Boeing môže za sebou nechať najhoršie časy, prišiel 5. januára 2024 ďalší šokujúci incident. Počas letu z Portlandu do Kalifornie sa z lietadla Boeing 737 MAX 9 v 16-tisícstopovej výške oddelil panel zakrývajúci nepoužívaný núdzový východ. Prudká dekompresia vytvorila v trupe lietadla veľký otvor a vysala z lietadla telefóny a iné predmety pasažierov. Napriek dramatickým okolnostiam sa podarilo lietadlu bezpečne pristáť a k vážnym zraneniam nedošlo.

Vyšetrovanie však odhalilo ďalšie znepokojujúce skutočnosti. Panel nebol správne upevnený pomocou skrutiek a neskôr sa zistilo, že štyri kľúčové skrutky, ktoré mali brániť posunutiu záslepu, úplne chýbali. Kontroly ďalších lietadiel odhalili podobné problémy s voľnými súčiastkami a nedotiahnutými skrutkami.

Incident mal okamžité dôsledky. Federálna letecká správa (FAA) uzemnila 171 lietadiel tohto typu a zakázala Boeingu zvyšovať výrobu lietadiel MAX, kým nevyrieši problémy s kontrolou kvality. Audit FAA následne odhalil viacero prípadov, kde Boeing nesplnil požadované štandardy.

Whistlebloweri a tragické úmrtia

Obraz systémových problémov v Boeingu dokreslili výpovede whistleblowerov – zamestnancov, ktorí upozorňovali na bezpečnostné nedostatky. Sam Mohawk, 51-ročný kontrolór kvality z závodu v Rentone, tvrdil, že chaos na výrobnej linke po pandémii Covid-19 viedol k strate tisícov chybných alebo „nezhodných“ dielov, ktoré sa mohli namontovať do už dodaných lietadiel.

Tragickým symbolom celej krízy sa stali úmrtia dvoch kľúčových whistleblowerov. John Barnett, bývalý inšpektor kvality v Boeingu, ktorý roky upozorňoval na bezpečnostné nedostatky, bol v marci 2024 nájdený mŕtvy so zbraňou. Oficiálne išlo o samovraždu, no načasovanie a jeho prebiehajúce súdne spory s Boeingom vyvolali verejnú skepsu.

O dva mesiace neskôr zomrel Joshua Dean, ktorý pracoval pre dodávateľa Spirit AeroSystems a upozorňoval na výrobné chyby na 737 MAX. Zomrel na rýchlo postupujúcu infekciu. Hoci lekári poskytli prirodzené vysvetlenie, jeho smrť krátko po Barnettovej podnietila konšpiračné teórie a zvýšila pozornosť médií na problémy v Boeingu.

zdroj: SITA/AP Photo/Jon Gambrell

Zisk nad bezpečnosťou

Mnohé problémy Boeingu kritici pripisujú kultúre, ktorá uprednostňuje zisk pred bezpečnosťou. Nadácia pre bezpečnosť v letectve priamo uviedla, že „sústredenie sa výhradne na cenu akcií a zisk sa ukázalo ako chybná stratégia“.

Senátor Richard Blumenthal situáciu zhrnul jasne: „Boeing uprednostnil zisk pred kvalitou a bezpečnosťou. To je jadro jeho problémov.“ Podobne republikánsky senátor Josh Hawley obvinil vedenie spoločnosti zo znižovania nákladov na úkor bezpečnosti.

Problémom je aj blízky vzťah medzi Boeingom a regulátorom FAA. Systém samocertifikácie, pri ktorom Boeing v podstate sám seba kontroloval, čelil intenzívnej kritike. Kritici tvrdia, že tento vzťah mohol prehliadnuť bezpečnostné problémy v záujme zrýchlenia výroby a schvaľovania.

Finančné dopady a súdne spory

Finančné dôsledky krízy sú pre Boeing drvivé. Len v prvých deviatich mesiacoch 2024 zaznamenal stratu takmer 8 miliárd dolárov. Štrajk 30-tisíc odborárov, ktorý trval sedem týždňov a zastavil výrobu v najdôležitejších závodoch, stál spoločnosť dodatočných 5,5 miliardy dolárov. Firma plánuje prepustiť 17-tisíc zamestnancov.

V roku 2024 Boeing dodal len 348 lietadiel – najmenej od čias pandémie. Pre porovnanie, jeho európsky rival Airbus dodal 766 lietadiel. Boeing má síce nevybavené objednávky na 5 595 lietadiel, no problémy s výrobou a kontrolou kvality mu bránia tieto objednávky plniť.

Súdne spory sa hromadia ako lavína. Boeing urovnal žaloby s rodinami obetí havárií za miliardy dolárov, no rodiny označili dohody za „zvýhodnené“ a nedostatočné. Požadujú trestné stíhanie a pokutu 25 miliárd dolárov za „najsmrteľnejší korporátny zločin v histórii USA“, píše The Guardian. 

V júli 2024 Boeing súhlasil s priznaním viny za sprisahanie s cieľom podvodu a zaplatením pokuty 487,2 milióna dolárov. Generálny riaditeľ Kelly Ortberg však rokuje s Ministerstvom spravodlivosti o úprave tejto dohody.

Pokus o obnovu

Nové vedenie pod Kelly Ortbergom sľubuje obnoviť dôveru v spoločnosť, zmeniť jej kultúru a uprednostniť bezpečnosť. Boeing zverejnil stratégiu na zlepšenie kvality, školení a bezpečnostnej kultúry. V júli oznámil, že získa kontrolu nad problémovým dodávateľom Spirit AeroSystems.

Šéf FAA Mike Whitaker po návšteve závodu v Rentone v decembri vyhlásil, že Boeing robí pokrok, ale potrebuje „kultúrnu zmenu“ zameranú na bezpečnosť a zapojenie zamestnancov.

Odborníci však varujú, že cesta k obnove bude dlhá a ťažká. Bjorn Fehrm, letecký analytik z poradenskej firmy Leeham Company, upozorňuje: „Zmeniť zmýšľanie ľudí je najťažšie. Trvá to a musí to byť vidieť v činoch.“

Vojenské programy v problémoch

Problémy Boeingu sa netýkajú len civilného letectva. Aj vojenské programy spoločnosti čelia vážnym výzvam. Lietadlo KC-46A Pegasus, určené na tankovanie za letu, zaznamenalo výrazné prekročenie rozpočtu, pričom Boeing utrpel miliardové straty kvôli pevným zmluvám.

Program T-7A Red Hawk, cvičný prúdový stíhač, čelil zásadným zdržaniam. Kritická fáza dizajnu bola posunutá o takmer dva roky kvôli problémom s financovaním a návrhom. Ešte horšie je to s lietadlom V-22 Osprey, ktoré má za sebou viacero smrteľných havárií. Od 90. rokov po súčasnosť si nehody Osprey vyžiadali minimálne 62 obetí, čo poukazuje na pretrvávajúce konštrukčné a bezpečnostné nedostatky.

Problémy s dodávateľským reťazcom

Kríza Boeingu odhalila aj systémové problémy v dodávateľskom reťazci. Spirit AeroSystems, hlavný dodávateľ trupov lietadiel, čelil obvineniam z nedostatočnej kontroly kvality. Bývalý inšpektor tvrdil, že závod vykazuje „nadmerné množstvo závad“ a že zamestnanci boli nútení tieto chyby zakrývať.

Problém sa rozšíril aj na iné oblasti. Boeing aj Airbus mohli použiť falošný titán z Číny, čo vyšetruje FAA. V apríli 2024 Boeing oznámil možné sfalšovanie záznamov o kontrolách krídel na modeloch 787 Dreamliner. Tieto zistenia poukazujú na to, že problémy s kvalitou môžu byť rozšírené v celom dodávateľskom reťazci.

Reakcia zákazníkov a regulátorov

Letecké spoločnosti, ktoré sú hlavnými zákazníkmi Boeingu, vyjadrili rastúcu frustráciu. Šéf Ryanairu Michael O’Leary označil meškania pri dodávkach nových lietadiel za „bolestivý problém“. Spoločnosť opakovane varovala, že nedostatok lietadiel ovplyvní jej plány rastu a obmedzí počet pasažierov.

Regulátori po celom svete sprísňujú dohľad nad Boeingom. FAA začala vyšetrovanie a audit výrobnej linky, pričom signalizovala snahu obnoviť svoju nezávislosť v bezpečnostných analýzach. Európska agentúra pre leteckú bezpečnosť (EASA) a ďalšie regulačné orgány zaviedli vlastné kontroly a postupy schvaľovania.

Budúcnosť pod otáznikom

Boeing má zásadný význam pre americkú ekonomiku – zamestnáva vyše 150-tisíc ľudí a tisíce ďalších cez dodávateľský reťazec. Jeho problémy však môžu paradoxne otvoriť priestor pre nových hráčov na trhu. Odborníci varujú, že trh má priestor pre tretieho veľkého výrobcu – napríklad brazílsky Embraer alebo čínsky Comac.

Zatiaľ čo Boeing zápasí s krízou, Airbus nemôže naplno využiť túto výhodu kvôli vlastným problémom s dodávateľským reťazcom a obrovskému sklzu v dodávkach s objednávkami na takmer 8 700 lietadiel. Letecké spoločnosti tak majú problém získať lietadlá, ktoré potrebujú. Podľa odhadov bude svet v nasledujúcich 20 rokoch potrebovať vyše 40-tisíc nových lietadiel.

Obnova Boeingu si bude vyžadovať nielen technické riešenia, ale predovšetkým fundamentálnu zmenu firemnej kultúry. Ako upozorňuje Dennis Tajer, hovorca odborov pilotov American Airlines: „Riešenie nie je v predstavenstve. Je to v ľuďoch, ktorí rozhodujú o každodenných procesoch.“

V stávke je nielen budúcnosť jednej spoločnosti, ale aj dôvera verejnosti v bezpečnosť komerčného letectva. Boeing musí dokázať, že sa dokáže vrátiť k svojim základným hodnotám – bezpečnej a spoľahlivej výrobe lietadiel. Či sa mu to podarí, ukážu nasledujúce roky.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie