Tropické choroby sa šíria do Európy: Dengue a západonílska horúčka už nie sú len problémom exotických krajín

Ešte donedávna boli horúčky dengue, západonílska horúčka či ochorenie chikungunya spájané výlučne s exotickými krajinami. Dnes však už nie sú vzdialenou hrozbou, stávajú sa realitou aj v Európe, vrátane obľúbených dovolenkových destinácií Slovákov.

Lekári varujú, že s narastajúcou globálnou teplotou a intenzívnejším cestovaním bude počet prípadov týchto ochorení v Európe rásť.

Dovolenka môže priniesť viac než len spomienky

Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko či Grécko – destinácie, ktoré sú každé leto plné slovenských dovolenkárov, sa stávajú miestami, kde je možné nakaziť sa tropickou chorobou.

„V krajinách Európy sa už niekoľko rokov stretávame s tropickými ochoreniami, ktoré boli kedysi typické len pre exotické destinácie. Ide o západonílsku horúčku, horúčku dengue a ochorenie chikungunya,“ vysvetľuje vedúca lekárka NTS OC Kramáre Zuzana Kovaľová, pre televíziu Ta3. 

Podľa parazitológa Františka Ondrisku prichádzajú pacienti z dovoleniek najčastejšie s črevnými ťažkosťami, no občas sa potvrdí aj prítomnosť parazita. Dôvody, prečo sa tieto ochorenia objavujú aj v Európe, sú viaceré.

„Gro parazitov sa vyskytuje v trópoch a subtrópoch, no vplyvom klimatických zmien sa ich výskyt rozširuje do nových zemepisných šírok,“ hovorí Ondriska pre televíziu Ta3.

Ako klimatická zmena mení mapu chorôb

Rastúce teploty a vyššia vlhkosť vytvárajú ideálne podmienky pre prežitie a rozmnožovanie prenášačov infekčných chorôb, ako sú komáre, kliešte či niektoré druhy múch.

Dr. Aleksandra Kazmierczak z Európskej environmentálnej agentúry upozorňuje, že „viac než polovica všetkých infekčných chorôb, s ktorými sa ľudstvo stretlo, bola v určitom období zhoršená alebo posilnená klimatickými zmenami“.

Výsledkom je posun výskytu chorôb na sever a predĺženie sezóny ich prenosu. Kliešte sú dnes v niektorých oblastiach aktívne počas celého roka. Prudký nárast zaznamenala napríklad horúčka dengue – v roku 2024 bolo v Európe hlásených 304 prípadov, čo je viac než za predchádzajúcich pätnásť rokov dokopy, píše portál France24.

Za prenosom stojí najmä komár tigrovaný (Aedes albopictus), pôvodne z juhovýchodnej Ázie. Vďaka globalizácii a cestovnému ruchu sa dostal do Európy, kde sa prispôsobil mestskému prostrediu a dokáže sa rozmnožiť aj v malých nádržkách stojatej vody.

Okrem dengy prenáša aj vírusy zika a chikungunya. Vedci varujú, že tieto ochorenia by sa mohli stať v Európe endemickými a ich výskyt by sa do roku 2060 mohol zvýšiť až päťnásobne.

Nové riziká z vody, pôdy aj ľadu

Klimatická zmena neovplyvňuje len šírenie chorôb prenášaných hmyzom. Intenzívne zrážky a povodne narúšajú čistiace a distribučné systémy pitnej vody, čo môže viesť k šíreniu patogénov z poľnohospodárskej pôdy či skládok odpadu. V posledných rokoch sa objavujú aj varovania pred patogénmi v moriach.

„Ako sa arktický ľad topí, salinita morskej vody klesá, čo vytvára ideálne podmienky pre baktérie rodu Vibrio. Tie sa vyskytujú čoraz častejšie v Baltskom a Severnom mori,“ upozorňuje Kazmierczak. Infekcia sa môže preniesť konzumáciou kontaminovaných morských plodov alebo kontaktom infikovanej vody s otvorenou ranou.

Špecifickým a znepokojivým fenoménom je aj topenie permafrostu. Ten funguje ako prirodzený „mraziaci box“ pre mikroorganizmy, ktoré boli tisíce rokov v stave spánku.

Ich uvoľnenie môže priniesť staré patogény, proti ktorým nemá moderný človek imunitu. V roku 2016 spôsobil roztopený kadáver soba v Sibíri vypuknutie antraxu, ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu desiatok ľudí a smrť viac než 2 000 zvierat.

Prevencia a pripravenosť ako kľúč k bezpečiu

Odborníci sa zhodujú, že návrat chorôb, ktoré boli v Európe dlhé roky neznáme, je nevyhnutným dôsledkom premeny klímy a globalizácie. Angiologička Zuzana Eľková upozorňuje aj na klesajúci záujem o očkovanie: „Choroby, proti ktorým sme boli očkovaní a ktoré u nás dlhé roky neboli, sa k nám opäť vracajú.“

Prevencia začína ešte pred cestou do zahraničia – overením povinných a odporúčaných očkovaní pre danú krajinu. Počas pobytu v rizikových oblastiach je dôležité dodržiavať hygienu, používať kvalitné repelenty, nosiť vhodné oblečenie a vyhýbať sa miestam so stojatou vodou. Miestne lekárne často ponúkajú repelenty s vyšším obsahom účinných látok ako tie, ktoré sú dostupné doma.

Podľa Eľkovej má v boji proti novým infekciám veľký význam aj medzinárodná spolupráca lekárov: „Vieme liečiť to, s čím sa stretávame. Pri nových ochoreniach sa spoliehame na spoluprácu s kolegami z iných krajín. Takto sme zvládli aj covid – museli sme sa naučiť, ako proti nemu bojovať.“

Odborníci zdôrazňujú, že adaptácia na meniace sa podmienky je nevyhnutná. Budovanie zdravotníckych kapacít, osvetová činnosť a monitorovanie prenosu chorôb sú kľúčové kroky k tomu, aby Európa zvládla príchod nových zdravotných hrozieb.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta