Čierny scenár pre vesmír: Klimatická zmena môže spôsobiť kolaps satelitov

Globálna klimatická zmena neohrozuje len ekosystémy na Zemi, ale má vplyv aj na vesmírne operácie informuje portál iMeteo. Podľa novej štúdie vedcov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), ktorá bola publikovaná v odbornom žurnále Nature Sustainability, emisie skleníkových plynov menia zloženie termosféry a ohrozujú tak fungovanie satelitov na nízkej obežnej dráhe.

Atmosféra sa zmršťuje, odpad ostáva na orbite

Dôsledkom klimatických zmien sa termosféra, kde sa pohybujú satelity a Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), postupne zmršťuje. Tento proces vedie k znižovaniu hustoty atmosféry, čo zmenšuje odpor vzduchu, ktorý za normálnych okolností pomáha likvidovať vesmírny odpad. Namiesto toho, aby staré satelity a trosky prirodzene zanikli v atmosfére, zostávajú na orbite dlhšie, čo zvyšuje riziko kolízií.

Podľa simulácií MIT by sa do roku 2100 mohla „obývateľnosť“ nízkej obežnej dráhy znížiť až o 66 %. „Naše správanie vo vzťahu k skleníkovým plynom za posledných sto rokov má priamy vplyv na to, ako budeme prevádzkovať satelity v nasledujúcom storočí“, upozorňuje autor štúdie Richard Linares.

Krehká rovnováha termosféry 

Horné vrstvy atmosféry boli doteraz v relatívne stabilnom stave. Ich objem sa prirodzene menil v jedenásťročnom cykle v závislosti od slnečnej aktivity. No vplyvom skleníkových plynov sa termosféra zmršťuje viac, ako je bežné, čo naznačujú aj dáta zo satelitov. „Obloha doslova padá – lenže rýchlosťou, ktorá sa pohybuje rádovo desaťročia,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie William Parker.

Preplnená orbita a riziko kolízií

Za posledných päť rokov bolo vypustených viac satelitov ako za predchádzajúcich šesťdesiat rokov dohromady. To vedie k nárastu vesmírneho odpadu a vyššiemu riziku kolízií.

„Masívne sa zvyšuje počet vypúšťaných satelitov, najmä pre poskytovanie širokopásmového internetu. Pokiaľ nebudeme túto činnosť starostlivo riadiť a pracovať na znižovaní emisií, orbita sa môže stať preplnenou a nebezpečnou,“ varuje Parker.

Najviac ohrozené sú mega konštelácie satelitov, ako je Starlink, ktorý prevádzkuje Elon Musk. Tieto systémy obsahujú stovky až tisíce satelitov na podobných dráhach, čo zvyšuje riziko reťazových kolízií a tzv. Kesslerovho syndrómu – kedy sa odpad nahromadí do takej miery, že orbita sa stane nepoužiteľnou.

Budúcnosť satelitnej infraštruktúry

Ak budú emisie skleníkových plynov naďalej rásť, bezpečná kapacita satelitov sa do konca storočia zníži o viac ako polovicu. „Spoliehame sa na to, že atmosféra uprace naše odpadky. Ale pokiaľ sa mení atmosféra, mení sa aj tento proces,“ dodáva Parker.

Okrem rastúceho počtu satelitov a zmenšovania atmosféry treba zvážiť aj možné riešenia. Vedci apelujú na potrebu regulácií a inovatívnych stratégií na odstraňovanie vesmírneho odpadu. Alternatívne palivá a ekologickejšie postupy by mohli znižovať emisie pri štarte rakiet. Bez proaktívnych opatrení hrozí, že sa Zem ocitne v pasci vlastného odpadu.

Podľa vedcov je preto nevyhnutné prijať opatrenia na znižovanie emisií, regulovať vypúšťanie nových satelitov a efektívne riešiť problematiku vesmírneho odpadu, aby sa predišlo strate prístupu k satelitným službám, na ktorých je moderná civilizácia závislá.

Čítajte viac z kategórie: Počasie