Putin mal podľa zdrojov Bieleho domu maximalistické nároky. Trump ich nazval úspechom a Európa spozornela

Podľa servera Axios predstavil Vladimir Putin Donaldovi Trumpovi svoje predstavy o podmienkach prímeria. Ruský prezident požaduje, aby sa Ukrajina úplne stiahla z dvoch východných regiónov – Doneckej a Luhanskej oblasti.

V ďalších dvoch – Chersonskej a Záporožskej – by sa podľa jeho návrhu mala frontová línia zmraziť. Ako uviedol zdroj oboznámený s rozhovorom, Putin prezentoval zastavenie ofenzívy na juhu ako ústupok, hoci Rusko tam už dlhšie nezaznamenalo väčší postup.

Moskva by si takto nárokovala podstatne väčšie územie, než by Ukrajina získala späť. Ruský prezident zároveň žiadal, aby Spojené štáty uznali suverenitu Ruska nad oblasťami, ktoré by týmto spôsobom pripadli pod jeho kontrolu. Podľa Axiosu sa v rozhovoroch objavila aj zmienka o malých územiach v Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré Moskva okupuje len čiastočne, pričom americká strana naznačila ochotu o nich rokovať.

Trump rozhovory s Putinom označil za úspech a zdôraznil, že sa zhodli vo väčšine otázok. Putin však podľa dostupných informácií neustúpil od svojich maximalistických požiadaviek a naďalej trvá na rozsiahlych územných zmenách, ktoré sú pre Kyjev ťažko prijateľné.

Európske obavy z americko-ruskej dohody

Denník Politico upozorňuje, že výsledok summitu v Aljaške vyvolal v Európe obavy. Trump sa totiž verejne priblížil k rétorike Kremľa a po stretnutí upustil od požiadavky na okamžité prímerie. Európski lídri sa preto obávajú, že by mohol prijať podmienky, ktoré sú pre Kyjev neprijateľné, vrátane odovzdania časti ukrajinského územia.

Podľa diplomatických zdrojov preto vznikol plán, aby prezident Fínska Alexander Stubb sprevádzal Volodymyra Zelenského na nadchádzajúcom stretnutí v Bielom dome. Jeho úloha má byť sprostredkovateľská – zmierniť možné napätie medzi Trumpom a Zelenským a zároveň zabezpečiť, že Európa zostane súčasťou rokovaní.

Do Washingtonu sa zvažuje aj cesta generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorý si udržuje blízky vzťah s americkým prezidentom a môže prispieť k tomu, aby sa rokovania nestočili výlučne do bilaterálnej roviny.

Európski diplomati pritom zdôrazňujú, že ich cieľom nie je oslabiť Trumpovu pozíciu, ale zabrániť scenáru, v ktorom by sa Ukrajina ocitla pod tlakom prijať nevýhodnú dohodu.

Zelenskyj mieri do Washingtonu

Ukrajinský prezident cez víkend oznámil, že v pondelok odcestuje do Washingtonu. Chce s americkým prezidentom prerokovať „ukončenie zabíjania a vojny“. Cestu avizoval po telefonáte s Trumpom, počas ktorého mu Biely dom predstavil „hlavné body“ rozhovorov s Putinom.

Podľa Axiosu Trump a jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff informovali Zelenského aj lídrov Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Fínska, NATO a Európskej komisie o ruských požiadavkách. Súčasťou brífingu bolo aj Trumpovo avizované želanie usporiadať trojstranný summit s Putinom a Zelenským, dokonca už o niekoľko dní.

Európske vlády považujú pondelkové rokovanie v Bielom dome za kľúčové. Podľa nich môže rozhodnúť o tom, či sa Zelenskému podarí udržať podporu Spojených štátov v čase, keď Trump čelí tlaku, aby dosiahol rýchlu dohodu.

Budúcnosť rokovaní

Hoci Trump označil stretnutie s Putinom za prielom, realita je menej optimistická. Putinove podmienky by znamenali zásadný ústupok pre Kyjev, ktorý by len ťažko dokázal obhájiť voči vlastnému obyvateľstvu. Európski spojenci sa obávajú, že by takéto riešenie oslabilo nielen Ukrajinu, ale aj ich pozíciu v bezpečnostnej architektúre Európy.

Zároveň však na oboch stranách zazneli prvé náznaky možného kompromisu v otázke bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Putin naznačil, že je ochotný hovoriť o garanciách, pričom ako možného garanta spomenul Čínu. Trump naopak podporil myšlienku, že Spojené štáty by sa určitým spôsobom zapojili do zabezpečenia povojnovej stability Ukrajiny, hoci zdôraznil, že nepôjde o misiu NATO.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie