Českí vedci vyvinuli „trójskeho koňa“ proti rakovine: Nová technológia zasahuje nádory s chirurgickou presnosťou
- Revolučná technológia z Masarykovej univerzity útočí na rakovinové bunky
- Znižuje životaschopnosť nádorových buniek bez poškodenia zdravého tkaniva
- Revolučná technológia z Masarykovej univerzity útočí na rakovinové bunky
- Znižuje životaschopnosť nádorových buniek bez poškodenia zdravého tkaniva
Rakovina patrí medzi najzákernejšie ochorenia súčasnosti. Každý vedecký pokrok predstavuje záblesk nádeje pre milióny pacientov.
Najnovšie dosiahol významný posun medzinárodný tím vedený odborníkmi z CEITEC Masarykovej univerzity. Podarilo sa mu vytvoriť technológiu, ktorá dokáže zasiahnuť rakovinové bunky s presnosťou, o akej onkológovia doteraz iba snívali.
Revolučná technológia z českých laboratórií
Českí vedci vyvinuli tzv. supramolekulárne nanokrúžky, ktoré vedia doručiť liečivo priamo do nádorového tkaniva. „Tieto štruktúry sme vytvorili pomocou molekúl bežne sa vyskytujúcich v tráviacom trakte – žlčových kyselín, ktoré sme mierne modifikovali na tzv. organické ligandy a skombinovali s iónmi kovu paládia. Môžu preniknúť bunkovými membránami do buniek rakoviny pečene a uvoľniť toxickú látku, čím potláčajú životaschopnosť patogénnych buniek,“ hovorí Ondřej Jurček, vedúci výskumného tímu.
Nanokrúžky vznikajú tzv. samoskladaním. Jednotlivé stavebné bloky sa najskôr rozpustia, mierne zahrejú a potom sa samy usporiadajú do finálnej štruktúry. „Najnáročnejšou časťou tejto práce je statická analýza rozloženia schránky, teda ako sú jednotlivé stavebné bloky prepojené. Museli sme kombinovať analytické metódy a vytvárať modely pomocou výpočtovej chémie, kým sa počítačový model nezhodoval s produktom v skúmavke. Je to zdĺhavá a náročná detektívna práca,“ uviedol Subhasis Chattopadhyay, študent na Masarykovej univerzite.
Prvé biologické skúšky ukazujú, čo dokáže presné zacielenie v prostredí, kde rakovina mení pravidlá hry. Kombinácia organického ligandu a paládia zvyšuje vstup toxického kovu do nádorových buniek takmer 60-násobne, čo vedie k zmenšeniu buniek a k poklesu ich životaschopnosti približne o polovicu. Rovnaké množstvo paládia bez nanokrúžku účinok nepreukázalo.
Technológia cieli najmä na rakovinu pečene, no otvára dvere aj k iným smrteľným diagnózam. Nanokrúžok chráni liečivo pred predčasným uvoľnením, dokáže prejsť membránou a reaguje na vnútrobunkové podmienky. Takáto kombinácia znižuje expozíciu zdravých tkanív a tým aj riziko systémových nežiaducich účinkov. Pacient neplatí za terapiu daňou v podobe vedľajších účinkov a lekár získava nástroj, ktorý útočí na nádor s chirurgickou presnosťou.
Odhalenie rakoviny až tri roky vopred
Rakovina často vypláva na povrch až v okamihu, keď má pacient pred sebou len minimum možností a lekári už nedokážu zvrátiť jej priebeh. Kľúč preto spočíva v rýchlejšej diagnostike. Ak sa ochorenie odhalí včas, pacient má reálnu šancu na úplné uzdravenie.
Najnovší výskum amerických vedcov prináša prelomový dôkaz, že krvné biomarkery dokážu signalizovať prítomnosť rakovinových nádorov až tri roky predtým, než ich odhalia bežné diagnostické metódy. Ako sme informovali v našom článku, ide o zistenie, ktoré môže zmeniť celé smerovanie onkologickej diagnostiky.
Jadro novej metódy spočíva v odhaľovaní drobných fragmentov genetickej informácie, ktoré uvoľňujú vznikajúce nádory do krvného obehu. Tieto fragmenty, známe ako cirkulujúca nádorová DNA (ctDNA), predstavujú akési neviditeľné podpisy rakoviny. Ich zachytenie niekoľko rokov pred klinickým prejavom môže poskytnúť lekárom aj pacientom neoceniteľný náskok.
Dôkaz predstavujú výsledky klinického testovania. Zo vzorky 52 účastníkov sa pomocou nového testu, označovaného ako MCED (Multi-Cancer Early Detection), podarilo identifikovať rakovinu u ôsmich osôb, čo predstavuje 31 % všetkých, ktorí ochoreli.
Ešte pôsobivejšie výsledky priniesla analýza starších vzoriek krvi, ktorú vedci získali od šiestich z týchto ôsmich účastníkov. Zistili, že u štyroch z nich sa fragmenty nádorovej DNA objavili už tri až tri a pol roka pred potvrdením diagnózy. Koncentrácia týchto fragmentov bola extrémne nízka, až 80-krát nižšia než pri neskoršej detekcii testom MCED.
Vedcov však čaká náročná cesta. Technológia musí získať vyššiu citlivosť, aby zachytila ešte menšie množstvá ctDNA. Okrem technologických bariér treba vyriešiť aj etické a logistické otázky, napr. kto bude mať prístup k testom, ako sa budú využívať pri bežných preventívnych prehliadkach a čo znamená pre pacienta informácia, že v jeho tele možno vzniká rakovina, hoci ešte nemá žiadne príznaky.
Čítaj viac z kategórie: Lifehacking
Zdroje: CEITEC, Redakcia