Nezdravá strava spôsobuje úzkosť a depresiu, zistili vedci. Spúšťačom je jeden nenápadný orgán

Možno si už niekedy všimol, že po dni plnom sladkostí a mastného jedla sa cítiš nejako zvláštne. Nervózne. Rozhliadaš sa okolo seba, hľadáš nebezpečenstvo tam, kde ho nie je. Teraz vedci konečne vedia prečo. Tvoja pečeň kričí o pomoc a tvoj mozog to počuje.

Nový výskum na myšiach odhalil fascinujúce spojenie medzi tým, čo jeme, a tým, ako sa cítime. Keď vedci dávali zvieratám tučnú stravu nabitú fruktózou, stalo sa niečo nečakané. Myši nielen priberali a dostávali NAFLD. Zrazu začali byť vystrašené, nervózne, uhýbali pred všetkým novým.

Pečeň a mozog spolu totiž komunikujú viac, ako sme si mysleli. Keď sa pečeň dostane do problémov, pošle mozgu núdzový signál. Ten však nie je príjemný – prináša so sebou zápaly a stres.

Informuje o tom PsyPost a štúdia uverejnená na portáli Springer Nature Link.

Skrytý zabijak modernej doby

Nealkoholová steatóza pečene (NAFLD) je pomerne mladé ochorenie. Pred päťdesiatimi rokmi ho prakticky nikto nepoznal. Dnes postihuje každého štvrtého dospelého na Západe. Pečeň sa ti zapĺňa tukom, aj keď nepiješ alkohol. Jednoducho preto, že ješ príliš veľa cukru a mastných jedál.

Choroba je zákerná. Roky ti nič nechýba. Možno iba občas pociťuješ únavu alebo tlak pod pravým rebrom. Medzitým sa ti však pečeň pomaly rozpadá. Najprv sa iba zapĺňa tukom – to ešte nie je až taký problém. Potom sa pridáva zápal. A nakoniec sa pečeňové bunky nahrádzajú jazvovitým tkanivom.

Bez pečene sa nedá žiť. Ona ti čistí krv, vyrába bielkoviny, skladuje vitamíny. Keď začne zlyhávať, celý organizmus sa dostáva do problémov. A ako sa teraz ukázalo, medzi prvými to pocíti tvoja psychika.

Liečba je zatiaľ jednoduchá – zmeň životný štýl. Začni jesť zdravšie, viac sa hýb, schudni. Žiadne zázračné tablety neexistujú. Prevencia je kľúčová, lebo rozvinutú cirhózu už nevrátiš späť.

Ako vedci prišli na súvislosť

Čínski vedci si všimli, že ľudia s NAFLD trpia častejšie depresiou a úzkosťami. Rozhodli sa preto preskúmať, či nejde len o náhodu. Vzali päťdesiat myší a rozdelili ich do skupín.

Prvú skupinu kŕmili normálne. Druhej dávali vysokotučnú stravu a do vody pridávali fruktózový sirup – presne ako majú deti v Amerike. Tretia skupina dostala to isté, ale navyše im vedci pichali korilagín – látku z čínskych liečivých rastlín.

Chceli si byť istí, že nejde o náhodu. Preto pripravili ešte jednu sériu pokusov. Niektorým myšiam vyvolali úzkosť inak – stresovali ich sociálne. Potom sledovali, či im korilagín pomôže aj vtedy.

Výsledky boli jasné. Myši na nezdravej strave sa stali úzkostné a vystrašené. V krvi aj v mozgu mali veľa zápalových látok. Pečene mali zaplnené tukom a boli poškodené. Najzaujímavejšie však bolo, že korilagín im pomohol – ale len tým s chorými pečeňami.

Pečeň ako chemická továreň v kríze

Čo sa vlastne deje v tvojom tele, keď ješ veľa sladkého a mastného? Pečeň sa snaží zvládnuť nával cukru a tukov. Postupne sa však preťažuje. Začína produkovať zápalové látky a glutamát – látku, ktorá v mozgu pôsobí ako budík.

Tieto toxické látky sa dostávajú do krvi a odtiaľ priamo do mozgu. Tam spúšťajú zápalové reakcie. Mozgové bunky sa začínajú správať zvláštne. Oblasti zodpovedné za strach a úzkosť sa aktivujú.

Je to ako keby ti niekto neprestajne šepkal do ucha, že je všetko nebezpečné. Začínaš sa báť situácií, ktoré ti predtým neprinášali problémy. Cítiš sa neistý, nervózny, ustatý.

Vedci to pozorovali aj na tkanivových vzorkách. V hipokampe a kortexe myší našli zápalové proteíny – presne tie isté, ktoré sa tvoria pri autoimunitných ochoreniach alebo infekciách. Rozdiel bol v tom, že tu ich spôsobovala pokazená pečeň.

Nádej vo forme zelených lístkov

Korilagín nie je žiadna syntetická látka z laboratória. Nachádza sa v mnohých rastlinách, ktoré ľudia tisíce rokov používajú ako liek. Najviac ho majú plody longanu – exotického ovocia podobného liči.

V pokuse dokázal nielen zastaviť ničenie pečene, ale aj upokojiť úzkostné myši. Znížil hladiny zápalových látok v krvi aj v mozgu. Normalizoval množstvo glutamátu. Myši sa prestali báť a začali sa správať normálne.

Kľúčové však bolo, že pomohol len vtedy, keď bol problém v pečeni. Myšiam, ktoré boli úzkostné kvôli sociálnemu stresu, nepomohol vôbec. To potvrdzuje, že jeho účinok súvisí s ochranou pečene, nie s priamym pôsobením na mozog.

Pre ľudí to môže znamenať nový spôsob liečby. Namiesto liekov na úzkosť by sme mohli liečiť pečeň. A možno by sme sa mali viac sústrediť na prevenciu – jesť menej sladkého a viac sa hýbať.

Samozrejme, toto bol zatiaľ len výskum na myšiach. Ľudské telá fungujú podobne, ale nie identicky. Budeme musieť počkať na klinické štúdie, aby sme vedeli, či korilagín pomáha aj ľuďom. Základný princíp je však jasný – poškodená pečeň dokáže zmeniť našu psychiku.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti