TOP 10 krajín s najnižším majetkovým zdanením: Slovensko sa zaradilo medzi lídrov OECD (REBRÍČEK)

Diskusia o tom, či sú majetkové dane prejavom solidarity alebo trestom za úspech, sa vedie naprieč celou Európou. Dáta OECD z roku 2023 ukazujú, že v niektorých vyspelých krajinách tieto dane tvoria iba zlomok príjmov verejných rozpočtov. Rebríček desiatich štátov s najnižším podielom majetkových daní na HDP odhaľuje veľké rozdiely medzi jednotlivými ekonomikami – a kým vo Veľkej Británii prinášajú až 4 % HDP, v Česku či Lotyšsku ide o menej než jedno percento. Informuje portál e15.

Téma rezonuje aj na Slovensku. Dáta OECD ukazujú, že výnosy z majetkových daní – predovšetkým z nehnuteľností, dedičstva a darovania – predstavujú v niektorých krajinách len zlomok HDP. Slovensko sa pritom radí medzi štáty s jednými z najnižších podielov v OECD.

10. Lotyšsko

V Lotyšsku predstavuje podiel majetkových daní na HDP iba 0,73 %, čo mu zabezpečilo desiate miesto. Pre porovnanie – vo Veľkej Británii je tento podiel takmer štvornásobný.

Najvýznamnejšou položkou sú dane z nehnuteľností, ktoré sa vzťahujú na byty, domy aj komerčné priestory. Dedičské a darovacie dane majú len minimálny význam a väčšina rodín pri prevode majetku medzi generáciami nepocíti výraznejšie zaťaženie. To prispieva k finančnej stabilite domácností, aj keď štát si tento výpadok kompenzuje inými zdrojmi – najmä DPH a daňami z príjmu.

Ak by podobný model platil aj na Slovensku, znamenalo by to citeľne nižšiu daňovú záťaž pre majiteľov nehnuteľností. Namiesto toho však samosprávy v Bratislave či Košiciach pristupujú k postupnému zvyšovaniu sadzieb, čo je pre mnohé rodiny citeľná položka.

9. Turecko

O niečo nižší podiel majetkových daní vykazuje Turecko, kde podľa OECD dosahujú 0,7 % HDP. Aj tu majú dominantné postavenie dane z nehnuteľností, ktoré spravujú prevažne lokálne úrady a uplatňujú sa na rezidenčné aj podnikateľské objekty.

Ostatné majetkové dane – či už ide o dedičské, darovacie alebo prevodové – sú iba doplnkové a v celkových príjmoch štátu zanedbateľné. Turecko preto stavia svoj rozpočet najmä na nepriamych daniach, medzi ktorými dominuje DPH a spotrebné dane.

Z pohľadu obyvateľov je výhodou nižšia finančná záťaž pri vlastníctve a prevode nehnuteľností. Nevýhodou je však drahší každodenný život, pretože vyššiu časť účtov pri bežných nákupoch tvorí práve nepriamy daňový systém. Tento model sa zásadne odlišuje od Slovenska, kde síce ľudia platia vyššie dane z nehnuteľností než v Česku, no daň z pridanej hodnoty ostáva jedným z hlavných zdrojov príjmov štátu podobne ako v Turecku.

zdroj: Unsplash / Desert Morocco

8. Slovinsko 

Slovinsko vyberá z majetkových daní viac než v Lotyšsku či Turecku — podiel predstavuje viac než 0,5 % HDP. Znova dominujú dane z nehnuteľností. Reformy smerujúce k rozšírenej a modernejšej daňovej štruktúre sa viackrát stretli s politickým odporom. Dedičské a darovacie dane existujú, no ich sadzby aj oslobodenia sú nastavené tak, že daňová záťaž domácností zostáva nízka.

V praxi to podporuje vysoký podiel vlastného bývania. Problémom však môže byť obmedzená mobilita pracovnej sily a tendencia obyvateľov investovať práve do nehnuteľností — fenomén, ktorý Slovensko zažíva v podobe vysokého množstva viazaných úspor v nehnuteľnom majetku.

7. Kostarika – nízke dane, vysoká závislosť na spotrebe

V Kostarike predstavuje výnos z majetkových daní podľa OECD mierne menej než 0,5 % HDP. Podobne ako v prípade Slovinska či Lotyšska majú dedičské dane či dane z kapitálových transakcií len marginálny význam. Kľúčovou položkou zostáva daň z nehnuteľností, ktorá je prakticky jedinou významnou majetkovou daňou v krajine.

Rozpočet Kostariky sa preto spolieha hlavne na spotrebné a príjmové dane, ktoré tvoria hlavnú časť štátnych príjmov. Domácnosti tak pri vlastníctve majetku pocítia nízku daňovú záťaž, na druhej strane však vyššia daňová záťaž na spotrebu ovplyvňuje každodenné náklady.

Efektivita výberu daní je v Kostarike relatívne nízka, a preto výnosy z majetkových daní zostávajú nízke. Krajina je navyše relatívne novým členom OECD, čo znamená, že jej daňový systém sa stále prispôsobuje štandardom vyspelých ekonomík.

6. Rakúsko

Rakúsko patrí medzi západoeurópske krajiny, ktoré si udržiavajú relatívne nízke majetkové dane. Podľa OECD tvorí výnos z týchto daní len 0,46 % HDP, čo krajinu odlišuje od susedov, ako sú Nemecko či Francúzsko. Už v 90. rokoch tu zrušili daň z čistého majetku, a tým sa Rakúsko stalo výnimkou v regióne.

Dnes je hlavným nástrojom zdaňovania daň z nehnuteľností, doplnená len obmedzenými dedičskými a darovacími daňami. Pre obyvateľov to znamená, že vlastniť byt či dom nie je finančne náročné, a zároveň si štát udržuje stabilný príjem.

Rakúsko kompenzuje nízke výnosy z majetkových daní cez príjmové a spotrebné dane, ktoré tvoria väčšinu štátneho rozpočtu. Tento prístup umožňuje občanom relatívne pokojne plánovať svoje vlastníctvo, pričom štát stále zabezpečuje dostatočné príjmy pre verejné služby.

5. Slovensko – nízke dane, vysoký podiel vlastníctva

Slovensko patrí medzi krajiny OECD s veľmi úzkym spektrom majetkových daní. Ich podiel na HDP dosahuje len 0,41 %, čo znamená, že štát z vlastníctva nehnuteľností získava minimálne príjmy. Daň z nehnuteľností tvorí len malú časť štátneho rozpočtu, zatiaľ čo dedičské a darovacie dane boli v minulosti úplne zrušené.

Rovnako ako v iných štátoch s nízkym zdanením majetku, je rozpočet Slovenska závislý najmä od DPH a daní z príjmu. Nízke zaťaženie vlastníctva podporuje vysoký podiel vlastného bývania, ale zároveň obmedzuje mobilitu obyvateľov.

Aj keď sa v minulosti diskutovalo o rozšírení majetkových daní, politická vôľa k zásadnej reforme bola slabá. V praxi to znamená, že Slováci si môžu užívať finančne výhodné vlastníctvo nehnuteľností, čo sa odráža v dlhodobom stabilnom trende vlastníckeho bývania.

zdroj: Pixabay – Hlavné mesto Slovenska dýcha históriou a v jeho okolí sa nachádza množstvo miest, ktoré stoja za návštevu.

4. Litva

Litva, podobne ako jej pobaltské susedky, sa radí medzi krajiny s najnižším zdanením majetku v OECD. Výnos z majetkových daní dosahuje len 0,31 % HDP, pričom dominantnú položku predstavuje daň z nehnuteľností. Tá sa vzťahuje na fyzické aj právnické osoby, no sadzby sú relatívne nízke, a tak výnosy do štátnej pokladnice zostávajú obmedzené. Ostatné majetkové dane hrajú len marginálnu rolu.

V posledných rokoch Litva zaviedla niektoré prvky progresívneho zdanenia nehnuteľností, ale týkajú sa len úzkej skupiny vlastníkov s vyššou hodnotou majetku. Celkovo zostáva daňový systém na poli majetkových daní veľmi úzky a príspevok týchto daní k verejným príjmom zanedbateľný.

3. Mexiko 

V Mexiku tvorí výnos z majetkových daní približne 0,3 % HDP, čo krajinu radí medzi štáty s najnižším zdanením majetku. Správa daní z nehnuteľností je v rukách jednotlivých štátov a miest, čo vedie k výrazným regionálnym rozdielom. V niektorých mestách je výber daní relatívne efektívny, zatiaľ čo v iných regiónoch zostáva výber takmer zanedbateľný.

Nízky podiel majetkových daní núti Mexiko spoliehať sa na spotrebné dane a príjmy z ropného sektora, čo robí daňový systém menej stabilným a viac závislým od cien komodít. Pre domácnosti to znamená, že vlastníctvo nehnuteľností je finančne výhodné, no vyššia daňová záťaž sa premieta do každodennej spotreby.

2. Česko

Česko sa umiestnilo tesne pod prvým miestom rebríčka OECD, s výnosom z majetkových daní iba 0,16 % HDP. V krajine sa neplatia dedičské ani darovacie dane, a jedinou významnou majetkovou daňou zostáva daň z nehnuteľností, ktorú si stanovujú miestne obce. Hoci v posledných rokoch niektoré samosprávy sadzby mierne zvyšovali, celková záťaž pre domácnosti zostáva nízka v porovnaní s väčšinou európskych štátov.

Nízke zdanenie vlastníctva podporuje vysoký podiel vlastného bývania a uľahčuje prevod nehnuteľností medzi generáciami. Pre domácnosti to znamená, že vlastníctvo bytov či domov je finančne výhodné a netreba počítať s výraznými dodatočnými nákladmi na dane.

zdroj: Unsplash/Anthony DELANOIX

1. Estónsko – minimálne dane, maximálna investičná sloboda

Podľa OECD má Estónsko najnižší výnos z majetkových daní spomedzi všetkých sledovaných krajín – len 0,15 % HDP. Hlavným pilierom estónskeho daňového systému sú rovná daň z príjmu a ďalšie nepriame dane, zatiaľ čo majetkové dane zohrávajú takmer zanedbateľnú rolu.

Jedinečná je najmä daň z nehnuteľností, ktorá sa uplatňuje len na pôdu, nie na budovy alebo stavby. Dedičské a darovacie dane boli úplne zrušené a neexistujú ani dane z čistého majetku či z finančných transakcií.

Takto nastavený systém zohľadňuje filozofiu jednoduchosti a podpory investícií, čo domácnostiam aj firmám umožňuje nízke náklady pri vlastníctve a prevode majetku. Tento prístup zároveň zvyšuje atraktivitu krajiny pre zahraničný kapitál a podporuje podnikateľskú aktivitu. Na druhej strane sa Estónsko viac spolieha na zdanenie práce a spotreby, čo podľa OECD môže mať regresívne dopady na obyvateľstvo.

zdroj: Unsplash/ADEV

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika