Slovensku hrozí osud „čiernej diery“, varuje PS. Predstavili plán TRESK, ktorý má reštartovať ekonomiku

Progresívne Slovensko predstavilo očakávaný TRESK — Totálny reštart ekonomiky Slovenska. Ide podľa nich o konkrétny plán na vyradenie krajiny z „pasce stredného príjmu“ a na rýchle zlepšenie kvality života.

Dokument sumarizuje, kde Slovensko dlhodobo zaostáva, stanovuje merateľný cieľ – zaradiť krajinu medzi TOP 15 členských štátov EÚ v kvalite života do roku 2040 – a ponúka kombináciu okamžitých krokov a systémových reforiem, ktoré majú tento cieľ sprístupniť.

Autori dokumentu definujú jadro problému stručne: dlhé obdobie rastu sa spoliehalo prevažne na lacnú a relatívne zručnú pracovnú silu, prilákanie zahraničných montážnych investícií a integráciu do západnej ekonomiky. Tento model síce doviedol krajinu k určitým výsledkom, no dnes už podľa politikov nestačí.

Ako dokument uvádza, „Pasca stredného príjmu je choroba, ktorá postihuje tých, ktorí chcú čeliť aj novým ekonomickým výzvam starými prostriedkami. Slovensko spadlo do tejto pasce.“ Výsledkom sú spomalený rast miezd, odlev talentu, slabé čerpanie eurofondov a zhoršujúca sa kvalita verejných služieb.

Nejde o populistické sľuby

Tento súbor reforiem a opatrení sa zameriava na naštartovanie hospodárstva. Hnutie varuje, že krajine hrozí osud „čiernej diery“ a príčinu nevidí len v ľahostajnosti, ale predovšetkým v štrnástich rokoch vlád Roberta Fica.

„V spoločnosti prevláda frustrácia a ľudia nevidia východisko, ani nádej na zlepšenie,“ cituje PS denník SME. Predseda hnutia Michal Šimečka vysvetlil, že návrh opatrení vznikol z obáv, že Slovensko sa prepadne do recesie.

„TRESK nie je o jednej atómovke, ani o rýchlokvasených populistických sľuboch, je to komplexná séria poctivých reforiem a opatrení, ktoré naštartujú ekonomiku Slovenska,“ dopĺňa Šimečka.

Dokument podľa jeho slov pripravovali bývalý premiér a viceguvernér Národnej banky Ľudovít Ódor a ekonomický expert hnutia Štefan Kišš.

Problémy, vízia a princípy

TRESK vychádza z analýzy globálnych megatrendov (digitalizácia a umelá inteligencia, zelená transformácia, demografia a geopolitika) a porovnáva Slovensko s ďalšími postkomunistickými a novými členskými štátmi EÚ.

Odborníci z PS identifikujú niekoľko opakujúcich sa bariér: nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, slabé čerpanie európskych investičných zdrojov, komplikovaná a nepredvídateľná regulačná a rozhodovacia prax, vysoké ceny energií pre priemysel. Problémom sú podľa nich aj slabá infraštruktúra a problematické financovanie pre malé a stredné firmy. Rovnako upozorňujú na nedostatočnú efektivitu štátnej správy a na pokračujúci odliv talentu do zahraničia.

Autori navrhujú posun od modelu založeného na prerozdeľovaní a krátkodobých stimuloch k modelu, ktorý stavia na ľudskom kapitále, inováciách a efektívnych investíciách. Za kľúčové považujú, že politika má hľadať riešenia „dopredu“, namiesto riadenia zo spätného zrkadla a štát a firmy majú budovať vnútornú inovačnú kapacitu.

Uvádzajú, že výdavky verejného sektora majú prechádzať z prevažne spotreby na investície; regulácie treba zjednodušiť a vytvoriť pružnejšie, predvídateľné prostredie.

Rovnako dodávajú, že celý proces má riadiť princíp „hodnoty za peniaze“ — rozhodnutia musia vychádzať z dát a merať sa výsledkami. Opoziční politici zdôrazňujú aj význam integrovaného využitia európskych finančných nástrojov.

Čo urobiť hneď a čo plánovať dlhodobo

TRESK rozdeľuje odporúčania do krátkodobých krokov s rýchlym dopadom a do dlhodobých reforiem. Medzi opatrenia na prvý rok patria zníženie odvodov a daní z práce, zrušenie transakčnej dane, zjednodušenie regulácií a výrazné zníženie administratívnej záťaže pre malé a stredné podniky.

Dôležité je podľa PS, aby štát urýchlil digitalizáciu verejných služieb a sprístupnil ich občanom „na pár klikov“. Zdôrazňujú aj okamžité profesionálne riadenie čerpania európskych fondov vrátane nástrojov na predfinancovanie projektov.

Dlhodobo štúdia odporúča modernizáciu školstva so zameraním na digitálne zručnosti a prax, budovanie vládneho inovačného hubu, ktorý prepojí univerzity, výskum a priemysel, zavedenie výdavkových limitov a adresnejších sociálnych dávok, posilnenie decentralizácie s presunom kompetencií a financií smerom k mestám a obciam a prechod štátnych organizácií na výsledkovo orientovaný model riadenia s merateľnými ukazovateľmi a viazaným financovaním.

Nový benefit pre 150-tisíc slovenských rodín. Čo sú Rodinné karty, ktoré chce rozdávať minister Tomáš

Aké sú priority a kde na to nájsť financie?

Automobilový priemysel považujú autori za kľúčový sektor pre slovenskú ekonomiku, no súčasný model výroby vyžaduje transformáciu. Štúdia navrhuje dlhodobú dohodu s automobilkami, ktorá ponúkne predvídateľné podmienky výmenou za záväzky investovať do vyššej pridanej hodnoty — väčšie podiely na výskume, vývoji softvéru a kvalitnej subdodávateľskej báze.

V oblasti digitalizácie štúdia odporúča centralizáciu IT-služieb, jednotné elektronické systémy a systémové nasadzovanie moderných technológií do verejnej správy.

V zdravotníctve zas dokument požaduje lepší manažment, využívanie dát a digitalizáciu objednávacích procesov s cieľom znížiť čakacie doby a zvýšiť efektivitu.

Autori navrhujú kombinovaný model financovania. Kľúčové miesto pripisujú európskym fondom: štát má prioritne smerovať prostriedky na investície do digitálnej a zelenej transformácie a musí výrazne zlepšiť efektivitu ich čerpania.

Zároveň štúdia očakáva vyššie súkromné investície v prostredí s lepšou regulačnou predvídateľnosťou a nižším daňovo-odvodovým zaťažením práce. Konsolidáciu verejných financií autori definujú ako „rozumnejšiu“ — šetriť v prevádzke a neefektívnych dotáciách, no ponechať priestor pre investície s vysokou návratnosťou.

Implementačné požiadavky a riziká

Realizácia TRESK-u si vyžiada jasnú priorizáciu, politickú kontinuitu a posilnené kapacity vo verejnej správe. Autori poukazujú na potrebu profesionálneho manažmentu projektov, merateľného monitoringu a silného tlaku proti korupcii.

STVR ruší ďalšiu reláciu, dôvod neuvádza. „Nerozhodli sme sa tak my, ale nové vedenie,“ píšu autori

Hlavné implementačné riziká spočívajú v neefektívnom čerpaní zdrojov, v pokračujúcom odlive kvalifikovaných ľudí a v politickej neschopnosti udržať reformný kurz cez opakované volebné cykly.

Cieľ a cesta k nemu

TRESK neponúka jednoduché recepty, ale súbor praktických, na seba nadväzujúcich krokov, ktoré majú zvýšiť produktivitu, mzdy a kvalitu verejných služieb. Ak štát dokáže prioritizovať investície, profesionalizovať čerpanie európskych zdrojov, zjednodušiť podnikateľské prostredie a posilniť vzdelávací a inovačný ekosystém, štúdia vidí reálnu šancu na posun Slovenska do skupiny kvalitnejších európskych krajín do roku 2040.

Autori opakovane pripomínajú, že prechod si vyžiada politickú vôľu, konkrétne manažérske kapacity a rozhodnutia, kde sa musia politici zamerať na dlhodobú hodnotu namiesto krátkodobého prerozdeľovania.

Čítaj viac z kategórie: Politika