5-ročný výskum je na konci. Vedci priniesli kľúčové zistenia o účinkoch liečby ADHD u detí

Methylfenidát patrí medzi najčastejšie predpisované lieky na ADHD. Taiwanskí vedci teraz zistili, že tento stimulant dokáže skutočne zmeniť štruktúru detského mozgu – ale len za určitých podmienok. Kľúčová je doba, kedy dieťa začne s liečbou.

Päťročná štúdia sledovala 89 mladých ľudí s ADHD a 91 zdravých kontrolných účastníkov. Výsledky ukázali fascinujúci vek-závislý vzorec: methylfenidát ovplyvňoval rast mozgovej kôry len u detí, ktoré začali liečbu pred dvanástym rokom života. Starší účastníci podobné zmeny nevykazovali. Informuje o tom web PsyPost a štúdia uverejnená na portáli Science Direct. 

Methylfenidát funguje prostredníctvom dopamínu

Ide o stimulačný liek, ktorý zvyšuje aktivitu dopamínu a norepinefrínu v mozgu. Táto chemická zmena zlepšuje pozornosť, sústredenosť a kontrolu impulzov. Liek sa používa aj pri narkolepsii – poruche spánku charakterizovanej nadmernou dennou ospalosťou.

Berieš ho vo forme tabliet, kapsúl alebo tekutého roztoku. V mnohých krajinách je klasifikovaný ako kontrolovaná látka kvôli riziku zneužívania. Niektorí študenti si ho neoprávnene obstarávajú v snahe zlepšiť akademické výkony, čo prináša zdravotné riziká.

ADHD je neurovývojová porucha charakterizovaná pretrvávajúcou nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzivitou. Tieto príznaky narúšajú každodenné fungovanie a vývoj dieťaťa.

Rozhodujúci je vek začiatku liečby

Výskumníci z National Taiwan University Hospital sledovali účastníkov pomocou magnetickej rezonancie (MRI). Prvé snímky urobili na začiatku štúdie, druhé po približne piatich rokoch. Rodičia vypĺňali dotazníky hodnotiace príznaky ADHD v oboch časových bodoch.

Tím pod vedením Jung-Chi Changa rekonštruoval históriu liečby každého účastníka zo zdravotníckych záznamov a výpovedí rodičov. Všetci účastníci s ADHD užívali methylfenidát. Nikto nedostával iné stimulanty než dexamfetamín, ktorý na Taiwane nie je schválený.

Kumulatívnu dávku vypočítali vynásobením dennej dávky počtom dní užívania medzi hodnoteniami. Tento prístup umožnil presne zmeriať celkovú expozíciu lieku počas sledovaného obdobia.

Mozgová kôra rastie s liečbou

Deti mladšie ako dvanásť rokov vykazovali odlišné vývojové trajektórie vo frontálnych oblastiach mozgu v porovnaní so zdravými rovesníkmi. Vyššie kumulatívne dávky methylfenidátu súviseli so zvýšeným objemom šedej hmoty v mnohých frontálnych regiónoch.

Medzi ovplyvnené oblasti patrili pravá paracentrálna, kaudálna stredná frontálna, horná frontálna, laterálna orbitofrontálna, rostrálna stredná frontálna a precentrálna kôra. Na ľavej strane sa zmeny prejavili v pars opercularis, paracentrálnej a hornej frontálnej kôre.

Nárast objemu v niektorých týchto oblastiach – konkrétne v pravej rostrálnej strednej frontálnej, pravej paracentrálnej, pravej hornej frontálnej a ľavej paracentrálnej kôre – súvisel s väčším znížením opozičných symptómov. Toto naznačuje možnú spojitosť medzi vývojom frontálneho mozgu a zlepšením správania.

Spojitosti medzi mozgom a správaním však neboli štatisticky významné po korekcii pre viacnásobné porovnania. Výsledky teda treba interpretovať opatrne.

Neskoršia liečba má iné účinky

Účastníci starší ako dvanásť rokov nevykazovali významné štrukturálne zmeny súvisiace s kumulatívnou expozíciou methylfenidátu. V tejto staršej skupine však vyššie kumulatívne dávky stále súviseli s väčším zlepšením nepozornosti a celkových príznakov ADHD.

Tento nález ukazuje, že methylfenidát môže byť klinicky účinný aj pri neskoršom začatí liečby. Jednoducho neprináša rovnaké merateľné asociácie so štruktúrou mozgu ako tie u mladších detí.

Výsledky naznačujú kritické obdobie pre neurologické účinky methylfenidátu. Mladý mozog je plastickejší a citlivejší na farmakologické vplyvy. S vekom sa táto plasticita znižuje, ale terapeutické benefity lieku pretrvávajú.

Autori štúdie uzavreli: „Naše zistenia naznačujú, že včasná expozícia methylfenidátu môže ovplyvniť morfológiu frontálneho mozgu a jej súvislosť so zlepšením symptómov pri ADHD. Tieto vekom podmienené  vzorce pôsobenia psychostimulancií na štruktúru mozgu poskytujú ďalší pohľad na reakciu na liečbu a monitorovanie progresie poruchy.“

Štúdia osvetľuje potenciálne účinky methylfenidátu na vývoj mladého mozgu. Výskumníci upozorňujú na obmedzenia svojej práce. V štúdii bolo výrazne viac mužských ako ženských účastníkov, preto zostáva nejasné, či sú pozorované účinky závislé od pohlavia. Navyše, prerušenia v užívaní lieku neboli systematicky dokumentované a preto neboli zahrnuté do výpočtov kumulatívnych dávok.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti