Živnostníci pod tlakom: Povinné odvody vyše 1 500 eur ročne aj pre malých podnikateľov

  • Konsolidácia verejných financií má ďalšie pokračovanie
  • Postihne podnikateľov aj zamestnancov
  • Priprav sa na vyššie odvody a dane
Konsolidácia je podľa odborníkov problematická
  • Konsolidácia verejných financií má ďalšie pokračovanie
  • Postihne podnikateľov aj zamestnancov
  • Priprav sa na vyššie odvody a dane
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Konsolidácia v budúcom roku zasiahne primárne živnostníkov, ale aj zamestnancov, a ešte viac tých, ktorí zarábajú lepšie. Slovenská vláda pripravuje rozsiahly balík konsolidačných opatrení na rok 2026, ktorý má obsahovať 22 konkrétnych krokov s celkovou hodnotou 2,7 miliardy eur, uvádzajú Aktuality.

Takmer polovicu tejto sumy, konkrétne 1,3 miliardy eur, by mal štát získať prostredníctvom šetrenia na výdavkoch verejnej správy. Informoval o tom minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). 

Konsolidácia zasiahne všetkých

Najvýraznejšou časťou úspor sú plánované zníženia výdavkov na tovary a služby, rušenie a zlučovanie niektorých úradov a výrazné obmedzenie mzdovej politiky vo verejnej správe. Minister zdôraznil, že mzdy v rezortoch by sa v budúcom roku väčšinou nemali valorizovať a celková mzdová obálka štátnych inštitúcií sa má znížiť.

 

Samosprávy majú ostať tiež pod tlakom: ich podiel na dani z príjmov fyzických osôb sa zníži o 130 miliónov eur. Ušetriť sa plánuje aj pri financovaní pomoci s energiami, ktoré by mohli byť kryté z eurofondov. A to aj napriek tomu, že minister Kamenický tvrdí, že šetriť na strane štátu nie je jednoduché. „Upozorňujem, že 90 % nákladov štátu tvoria obligatórne výdavky,“ uviedol. 

Z pohľadu príjmov štát očakáva najväčší efekt zo zvýšenia zdravotného odvodu zamestnanca o 1 %, čo má prispieť sumou 358 miliónov eur. Zmeny sa dotknú aj progresivity zdanenia fyzických osôb – k súčasným sadzbám 19 % a 25 % pribudnú dve vyššie pásma 30 % a 35 %. Ústavní činitelia budú musieť platiť ešte o 10 % viac. Minister financií odhaduje, že tieto opatrenia prinesú do štátnej kasy viac ako 200 miliónov eur.

Cesta zvyšovania odvodov a daní však nie je podľa odborníkov najlepšia konsolidácia. Podľa štatistík má Slovensko druhé alebo tretie najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v celej EÚ (v závislosti od zdroja). To je veľmi veľa na krajinu, ktorá si dlhodobo zakladala na nízkej cene práce. Už dávno neplatí, že zamestnávanie na Slovensku je lacné, a takzvaná pasca stredného príjmu je vážny problém, tvrdí Marián Búlik, finančný analytik OVB.

Živnostníci pod tlakom

Balík opatrení zároveň zahŕňa nové daňové nástroje. Pre firmy s obratom nad 5 miliónov eur vznikne nové pásmo daňových licencií s očakávaným výnosom 10 miliónov eur a vyšší osobitný odvod pre oblasť kolektívneho investovania prinesie ďalších 5 miliónov eur. Vyššie odvody čakajú živnostníkov, a to až o 20 % v prípade sociálnych odvodov. Zvýšia sa aj odvody do zdravotných poisťovní a skracujú sa daňové prázdniny. To už kritizoval aj Slovenský živnostenský zväz

Jozef Mihál, bývalý minister práce a súčasný daňový expert, na sociálnej sieti Facebook upozornil na zmenu, ktorú považuje za najkritickejšiu: „Pre mňa je to jednoznačne zavedenie povinných odvodov do Sociálnej poisťovne pre začínajúcich a malých živnostníkov – všeobecne SZČO – vo výške 131,34 eura mesačne, čo znamená 1 576,08 eura ročne.“ Mihál dodáva, že toto opatrenie najviac zasiahne tých živnostníkov, ktorí si privyrábajú popri zamestnaní a ich mesačný príjem sa pohybuje v rozpätí od 300 do 400 eur. 

 

Celú štruktúru konsolidácie a rozpočtových opatrení komentuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pôsobiaca pri Ministerstve financií SR: „Až polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje ekonomickú aktivitu – najmä zvýšením odvodov a zavedením ďalších sadzieb dane z príjmov fyzických osôb.“

Celkový prístup ku konsolidácii kritizuje aj Marián Búlik:Konsolidácia pre rok 2026 síce prvýkrát obsahuje aj škrty na strane štátu, nesiaha však na obrovské výdavky do spotreby, ktoré si Slovensko nemôže dovoliť. Navyše nijako nezmierňuje daňovo-odvodové zaťaženie firiem, ktoré sú kľúčové pre ekonomiku Slovenska.“

Štát plánuje tiež zvýšiť zdanenie negatívnych externalít. DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli sa má zvýšiť z 19 na 23 %, čo by malo priniesť viac ako 90 miliónov eur. Na zdanení hazardu štát očakáva 54 miliónov eur. Novinkou je zavedenie úhrady za primárne materiály ako štrk, piesok či kameň. To prinesie ďalších 24 miliónov eur.

Slováci prídu o pracovný pokoj

Kamenický avizoval aj zmeny v dňoch pracovného pokoja. Konsolidácia prináša trvalé zrušenie dňa pracovného pokoja 17. novembra, dočasne 6. januára a 8. mája, pričom zanikne aj zákaz predaja počas sviatkov, čo štátu má priniesť celkovo 230 miliónov eur. Zvýšenie poistnej dane počíta s nárastom zo súčasných 8 % na 10 %, čo by malo priniesť ďalších 36 miliónov eur. Viacero zmien kritizujú aj predstavitelia priemyslu a obchodu na Slovensku. 

 

Ďalšie opatrenia sa týkajú zamedzenia daňových únikov a skracovania odvodových prázdnin živnostníkov z 12 na 6 mesiacov (119 miliónov eur). Takisto sa týkajú aj zavedenia QR platieb (14 miliónov eur). Úspory sa očakávajú aj pri dávkach v nezamestnanosti, predĺžení obdobia vyplácania náhrady mzdy počas PN. A čiastočne aj v zmrazení 13. dôchodkov, ale až od roku 2027 až 2028.

 

Minister Kamenický označil tento konsolidačný balík za najnáročnejší, aký doteraz predložil. „Dnes ideme polovicu škrtať na štáte a ďakujem ministrom, že sa do toho pustili,“ uviedol. Zároveň dodal, že dohoda o úsporách na všetkých rezortoch by mala byť uzavretá do konca tohto týždňa. Podľa jeho slov balík príde do parlamentu ako jeden legislatívny návrh v skrátenom konaní už na aktuálnej septembrovej schôdzi.

Konsolidácia bude, ale bude dusiť ekonomický rast

Cieľom vládneho balíka je zlepšiť finančnú stabilitu štátu a pripraviť Slovensko na budúce ekonomické výzvy. Kombinácia šetrenia a zvýšenia príjmov má minimalizovať riziko deficitu verejných financií. To je zámer, ktorý však odborníci z praxe kritizujú primárne pre to, že jeho realizácia nie je dobrá. Problémy spočívajú vo viacerých oblastiach. Deklarované šetrenie nemá určené konkrétne parametre, pričom minister financií prezentoval len rámcové údaje. 

Ekonómovia vnímajú nie len to, čo konsolidácia prináša. Ale aj to, čo v nej chýba. „Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že znižovanie deficitu prostredníctvom úspor na výdavkoch je dlhodobo úspešnejšie. Vláda v rámci opatrení na strane výdavkov vynechala možné úspory vyplývajúce zo zlepšenia adresnosti v sociálnych transferoch či energodotáciách,“ dodáva Búlik.

 

Dáta bez pátosu kritizujú aj míňanie európskych peňazí napríklad na energopomoc. „Vláda ide ušetriť 400 miliónov eur tak, že energetickú pomoc, s ktorou sa minulý rok nerátalo, teraz plánuje v roku 2026 použiť a rozdať, ale zdroje si vypýta od EÚ z eurofondov. Geniálne!“ Hlavným problémom je, že toto nie sú investované peniaze. Toto sú peniaze určené výhradne na spotrebu. A to je konsolidácia zameraná na jednorazové spotrebovanie zdrojov. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: Aktuality, OVB Allfinanz Slovensko, Slovenský živnostenský zväz, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, FB Dáta bez pátosu, FB Odvodové tipy Jozefa Mihála

Najnovšie videá

Trendové videá