Z tajnej operácie je fiasko. Legendárna jednotka SEALs dostala úlohu „špehovať“ Kim Čong-una

Podľa investigatívnej reportáže denníka The New York Times mala v zime 2019 jednotka SEAL Team 6 tajne vysadiť na severokórejskom pobreží elektronické zariadenie, ktoré by Spojeným štátom umožnilo zachytávať komunikáciu Kim Čong-una počas vrcholných jadrových rokovaní s prezidentom Donaldom Trumpom.

Ako uvádza zdroj, „operácia bola natoľko riskantná, že si vyžiadala priamy súhlas prezidenta“. V prípade prezradenia hrozilo nielen zrútenie rokovaní, ale aj rukojemnícka kríza či eskalácia s jadrovo vyzbrojeným rivalom. Úlohy sa ujala Červená eskadra SEAL Team 6 – jednotka, ktorá predtým zlikvidovala Usámu bin Ládina.

Slepé miesto americkej rozviedky

Zámerom bolo zaceliť strategické „slepé miesto“: nábor ľudských zdrojov a odpočúvanie v extrémne uzavretom totalitnom systéme Severnej Kórey dlhodobo zlyhávali. Po počiatočnom diplomatickom uvoľnení v roku 2018 síce Pchjongjang dočasne pozastavil testy, no Washington mal len chabý náhľad do Kimovej rozhodovacej kuchyne.

Preto vznikol plán „vložiť“ na pobrežie novo vyvinuté elektronické zariadenie. Riziko bolo enormné aj preto, že i drobný incident mohol vyvolať odvetu: približne 28-tisíc amerických vojakov v Južnej Kórei je na dostrel asi 8-tisíc severokórejských diel a raketometov, pričom KĽDR disponuje raketami s dosahom na západné pobrežie USA.

Technický plán a obmedzenia misie

Operačný koncept rátal s jadrovým ponorným nosičom a dvoma „mokrými“ miniponorkami (SEAL Delivery Vehicle). Približne osem SEALs malo v 4-stupňovej vode dve hodiny plávať v neoprénoch, vylodiť sa, zariadenie nainštalovať a zmiznúť.

V rozhodujúcej chvíli však chýbala kľúčová opora moderných operácií – živý dronový obraz a taktické spojenie. V severokórejskom prostredí by drony pravdepodobne odhalili misiu, preto sa spoliehalo na oneskorené satelitné snímky a vysoké prieskumné lety z medzinárodného vzdušného priestoru.

Tichá disciplína znamenala takmer úplnú rádiovú tmu; jediná šifrovaná transmisia mohla misiu prezradiť. Prakticky išlo o operáciu „naslepo“ – s minimálnou možnosťou ad hoc korekcií v teréne.

🇺🇸MEET THE SEAL CARRIER: BOAT, SUBMARINE, GUNSHIP, NIGHTMARE

It does 30+ knots, goes underwater, and quietly delivers Navy SEALs to ruin someone’s day – three ways.pic.twitter.com/olfrJqSu1K

— Mario Nawfal (@MarioNawfal) June 2, 2025

Tri drobné chyby, jeden fatálny moment

Podľa rekonštrukcie NYT misia stroskotala na slede malých, no kumulatívne kritických udalostí. Druhá miniponorka sa v tme postavila opačným smerom, čo vyvolalo korekčný manéver. Krátko nato sa v blízkosti objavila malá severokórejská loď – v noci ťažko zachytiteľná pre tepelné senzory, keďže posádka mala chladom ochladené neoprénové obleky.

Otvorené kokpity pri preparkovaní a sprievodná vlna od motora mohli upútať pozornosť. Na pobreží, bez spojenia s posádkami miniponoriek a bez istoty, či ide o hliadku alebo rybárov, sa veliteľ tímu rozhodol otvoriť paľbu.

V priebehu sekúnd boli všetci na člne mŕtvi – neskôr sa ukázalo, že pravdepodobne išlo o civilistov loviacich lastúrniky. Misia bola okamžite zrušená, zariadenie nebolo nainštalované, a veľká ponorka po riskantnom priblížení vyzdvihla tím do bezpečia. Satelity následne zaznamenali zvýšenú aktivitu severokórejských síl v oblasti; Pchjongjang sa však k incidentu verejne nevyjadril.

Právny dohľad, utajenie a politické echo

Podľa NYT Biely dom neinformoval pred ani po akcii kľúčových členov kongresových výborov pre dohľad nad spravodajstvom, čo mohlo byť v rozpore so zákonom. Ako pripomína pre NYT právnik Matthew Waxman, cieľom zákonného rámca je, „aby Kongres nebol držaný v tme, keď sa dejú zásadné veci“.

Po sérii interných revízií počas prvého Trumpovho obdobia sa konštatovalo, že smrť civilistov spadala do pravidiel zapojenia a že misiu „zložila“ nešťastná konštelácia okolností; zistenia zostávajú utajené.

Keď sa k moci dostala administratíva Joea Bidena, minister obrany Lloyd J. Austin III. nariadil nezávislé vyšetrovanie a v roku 2021 boli kľúčoví členovia Kongresu oboznámení s výsledkami – aj tie zostali klasifikované.

Neskoršie mediálne otázky vyústili do verejného výroku bývalého prezidenta. Portál The Daily Beast cituje Donalda Trumpa slovami: „Mohol by som sa pozrieť, ale neviem o tom nič… Počujem o tom teraz prvýkrát.“ . Tieto slová stoja v kontraste s tvrdením NYT, podľa ktorého misia vyžadovala jeho priame schválenie.

Čo incident hovorí o politike voči KĽDR

Incident sa odohral v čase pokusu o osobný „prielom“ v americko-severokórejských vzťahoch. Februárový summit v Hanoji 2019 sa skončil bez dohody, v máji KĽDR obnovila testy, v nasledujúcich mesiacoch odpálila rekordné množstvo rakiet a podľa odhadov USA dnes disponuje približne 50 jadrovými hlavicami a materiálom na výrobu ďalších desiatok. Pre politiku Washingtonu z toho plynú tri poučenia.

Po prvé, informačná prevaha má limity, ak je cena prístupu príliš vysoká. Aj dokonale natrénovaná operácia naráža na prostredie, kde nemožno používať štandardné „oči a uši“ (drony, C2 prepojenie) bez okamžitého rizika odhalenia. Klasická dilema medzi taktickou tajnosťou a situačným prehľadom sa tu prejavila naplno.

Po druhé, aj „chirurgické“ misie môžu mať nepotvrdené, no strategicky toxické následky. Smrť civilistov – hoci utajená – zvyšuje reputačné náklady, komplikuje diplomaciu a umocňuje naratív protivníka o „agresii“. Aj keď Pchjongjang incident neventiloval, interné zabezpečovacie reakcie naznačujú, že systém zaregistroval anomáliu.

Po tretie, právny a politický dohľad nad špeciálnymi operáciami nie je formalita. Historická „nerovnomernosť“ výkonu SEALs – od Grenady cez Afganistan, Jemen či Somálsko – viedla za Obamu k prísnejšiemu filtru pre komplexné zásahy. Reverzné nastavenie procesov v prvom Trumpovom období a následná dodatočná kontrola za Bidena ukazujú, že inštitucionálna „pamäť rizika“ sa napokon vždy ozve.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie