Tvrdý úder živnostníkom: Odvody pôjdu hore o 23 %, mnohí to neprežijú (5 dôvodov)

Živnostníci sa na Slovensku pripravujú na zásadnú zmenu podmienok, ktoré budú platiť od roku 2026. Konsolidačný balík, predstavený ministrom financií Ladislavom Kamenickým, hoci je formálne zameraný na stabilizáciu verejných financií, prináša pre malých podnikateľov výrazné zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia a administratívnu záťaž, uvádzajú Hospodárske noviny. 

Nasledujúcich päť problémov predstavuje hlavné vplyvy konsolidácie na živnostníkov, ktorí tvoria významnú časť slovenskej ekonomiky.

1. Živnostníci budú platiť vyššie sociálne odvody

Najzásadnejším opatrením je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítajú sociálne odvody. Aktuálne platí, že minimálny mesačný vymeriavací základ je polovica jednej dvanástiny 12-násobku priemernej mzdy, ktorá platila dva roky pred obdobím, za ktoré sa platí poistné. Kamenický navrhuje zvýšiť tento základ z 50 % priemernej mzdy na 60 %. V praxi to znamená, že minimálne sociálne odvody, ktoré dnes tvoria približne 237,02 eura mesačne, vzrastú na 303,12 eura. Živnostníci tak budú platiť o 66 eur mesačne viac, čo ročne predstavuje takmer 900 eur navyše, a to bez ohľadu na výšku ich príjmu.

Drastické zvýšenie odvodov pre živnostníkov ospravedlňuje vláda aj poukazovaním na takzvané „fiktívne“ živnosti a minuloročnú analýzu ÚHP na túto tému. My sme kontrovali publikáciou Lov na živnostníkov. Tá je dnes opäť aktuálna.

Rozoberáme v nej niekoľko momentov z analýzy ÚHP a… pic.twitter.com/zTKVNFYZ2O

— INESS Institute (@INESSinstitute) September 16, 2025

Nárast odvodov najviac pocítia tí, ktorí doteraz využívali odvodové prázdniny alebo platili minimálne poistné. Podľa údajov Sociálnej poisťovne je takýchto živnostníkov na Slovensku približne 135 000, čo predstavuje drvivú väčšinu. Zvýšenie odvodov zasiahne predovšetkým menších podnikateľov s nízkym a stredným príjmom, ktorí podnikajú popri hlavnom zamestnaní, alebo dôchodcov a rodičov na materskej, ktorí si chcú privyrobiť prostredníctvom živnosti. Pre týchto ľudí sa zvýšenie môže rovnať zásadnému zníženiu disponibilného príjmu a ohroziť ich schopnosť pokračovať v podnikaní.

2. Zvýšenie zdravotných odvodov

Konsolidačný balík pre živnostníkov sa neobmedzuje iba na sociálne odvody, ale prináša aj zvýšenie zdravotného poistenia. Zatiaľ čo v roku 2025 platili živnostníci do zdravotnej poisťovne pri minimálnom vymeriavacom základe 107,25 eura mesačne, od roku 2026 sa má základná sadzba zvýšiť na 16 %, čo znamená mesačné platby približne 121,92 eura. V kombinácii so zvýšenými sociálnymi odvodmi tak budú živnostníci platiť spolu 425,04 eura mesačne, čo predstavuje ročný nárast o 969,24 eura, teda až 23,5 %.

Tento dramatický nárast odvodového zaťaženia môže viesť k situácii, že pre podnikateľov s nízkym mesačným príjmom, napríklad 500 až 700 eur, sa podnikanie stane finančne nerentabilným. Časť z nich bude nútená ukončiť živnosť, iní môžu zvažovať prechod na malú eseročku alebo presun podnikania do iného členského štátu EÚ. Nárast odvodov zasiahne nielen existujúcich živnostníkov, ale aj tých, ktorí plánujú vstup na trh, čím sa zníži motivácia začať podnikať.

3. Živnostníci budú mať kratšie odvodové prázdniny

Doterajšie pravidlá umožňovali začínajúcim živnostníkom využívať polročné odvodové prázdniny, počas ktorých neplatili minimálne sociálne a zdravotné odvody. Konsolidačný balík skracuje túto dobu, pričom povinnosť platiť odvody nastupuje už od šiesteho mesiaca po vzniku oprávnenia podnikania. Noví živnostníci tak budú musieť od polovice roka prispievať do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, čo môže výrazne zvýšiť počiatočné náklady a odradiť ich od založenia živnosti. 

Drastické zvýšenie odvodov pre živnostníkov ospravedlňuje vláda aj poukazovaním na takzvané „fiktívne“ živnosti a minuloročnú analýzu ÚHP na túto tému. My sme kontrovali publikáciou Lov na živnostníkov. Tá je dnes opäť aktuálna.

Rozoberáme v nej niekoľko momentov z analýzy ÚHP a… pic.twitter.com/zTKVNFYZ2O

— INESS Institute (@INESSinstitute) September 16, 2025

Pre drobných podnikateľov, ktorí podnikajú popri zamestnaní alebo dôchodku, sa týmto opatrením zvýši finančná záťaž v najcitlivejšom období, keď príjmy ešte nerastú a náklady na podnikanie sú vysoké. Podľa ekonómov môže tento krok viesť k zníženiu počtu nových živností, čo oslabí malý a stredný podnikateľský sektor a priamo ovplyvní tvorbu pracovných miest a hospodársky rast.

4. Vplyv na nízke a stredné príjmové skupiny

Najviac zasiahnutou skupinou konsolidačnými opatreniami sú živnostníci s nízkym a stredným príjmom. Teda tí, ktorých mesačný hrubý príjem sa pohybuje medzi 500 až 3 000 eurami. Pri nízkych príjmoch, napríklad 500 eur mesačne, predstavujú nové minimálne odvody 131 eur, teda takmer tretinu príjmu. Tí, ktorí doteraz využívali minimálne poistné a mali vymeriavací základ medzi 51 a 59 % priemernej mzdy, budú musieť platiť výrazne vyššie odvody, čo predstavuje navyše až tisíc eur ročne. 

Tento zásah môže viesť k zániku menších živností. Najmä tých, ktoré fungujú ako doplnkový príjem k hlavnej práci alebo ako prilepšenie si dôchodcov či rodičov na materskej dovolenke. Zvýšené náklady znížia čistý príjem a kúpyschopnosť domácností. To následne ovplyvní aj dopyt po tovaroch a službách, ktoré tieto živnosti poskytujú. Ekonomický efekt je tak dvojitý. Znižuje sa príjem podnikateľov a zároveň klesá ekonomická aktivita v malom a strednom podnikateľskom sektore.

Konsolidácia v praxi: Ministri si na pár mesiacov uberú z platov desiatky eur, od apríla si ale reálne prilepšia o stovky

5. Živnostníci prejdú k eseročke, alebo ukončia živnosť

Kvôli zvýšeným odvodom a sprísneniu podmienok sa mnohí živnostníci môžu rozhodnúť pre prechod na malú eseročku. Prechod na túto formu podnikania prináša výhody. Sú to menšie odvody, iné daňové režimy a vyššia flexibilitu pri hospodárení. Zároveň však vyžadujú aj nové povinnosti, ako sú vedenie podvojného účtovníctva, podávanie ročných závierok a obmedzenia pri využívaní finančných prostriedkov na súkromné účely. Pre menších podnikateľov, ktorí nemajú zdroje na účtovné služby, je toto riešenie nákladné a administratívne náročné.

Časť živnostníkov, najmä tých s nízkym príjmom, sa môže rozhodnúť podnikanie úplne ukončiť. To znamená stratu pracovných miest a zníženie podnikateľskej aktivity. Rovnako však aj odliv ekonomickej energie z malých obcí a regiónov. Konsolidácia teda paradoxne môže viesť k opačnému efektu, než deklaruje. Namiesto zvýšenia výberu daní môže spôsobiť zníženie ekonomickej aktivity a ďalšie problémy pre štátny rozpočet.

Ekonomická rana pre živnostníkov

Konsolidačný balík predstavuje pre živnostníkov na Slovensku významnú ekonomickú ranu. Zvýšenie minimálnych sociálnych a zdravotných odvodov, skracovanie odvodových prázdnin, vyššie daňovo-odvodové zaťaženie pre nízke a stredné príjmy, administratívna náročnosť pri prechode na eseročku a riziko zániku menších podnikateľských subjektov spolu vytvárajú situáciu, ktorá môže znížiť počet živností, obmedziť podnikateľskú aktivitu a oslabiť hospodársky rast.

Odborníci aj bývalí politici upozorňujú, že tieto opatrenia najviac zasiahnu malých podnikateľov a drobných živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní alebo dôchodku, a môžu byť nútení hľadať alternatívy k podnikaniu. Konsolidačný balík však nerieši otázku spravodlivého zdanenia vyšších príjmov či bohatých subjektov a v praxi môže pôsobiť disproporčne voči tým, ktorí sú na trhu práce najzraniteľnejší.

Pre živnostníkov ide o obdobie, ktoré môže rozhodnúť o prežití ich podnikania a zabezpečení rodín. Konsolidácia tak pre malých podnikateľov znamená nielen vyššie finančné zaťaženie, ale aj vyššie riziko, že sa budú musieť vzdať svojej živnosti alebo hľadať iné formy podnikania, čo môže z dlhodobého hľadiska oslabiť celý sektor malých a stredných podnikov na Slovensku.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika