Trump chce zatlačiť na Putina. Zvažuje, že Ukrajine umožní zisk ničivých rakiet

Trumpova administratíva zvažuje umožniť Ukrajine získať rakety Tomahawk a útočiť nimi aj hlboko v Rusku. Malo by to posilniť ukrajinské možnosti a pritlačiť Putina k rokovaniam, no experti varujú, že zbraň sama o sebe vojnu nezlomí a môže spôsobiť ďalšie ruské hrozby eskaláciou.

Keď americká ponorka vypálila 30 striel Tomahawk na iránske jadrové zariadenia, bývalý prezident USA Donald Trump vyzdvihol ich presnosť aj ničivú silu. Jeho tvrdenia potvrdili aj satelitné snímky, ktoré ukázali spálenú zem na mieste, kde v areáli jadrového zariadenia Isfahan stálo najmenej 16 budov.

Trumpova zmena postoja

Prednosť týchto zbraní chce využiť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý opäť požiadal o darovanie Tomahawkov. Urobil tak počas stretnutia s Trumpom na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Zelenskyj pri žiadosti argumentoval, že rozhodnutie dodávať Tomahawky by mohlo prinútiť Putina rokovať.

Podľa denníka The Telegraph, ktorý ako prvý informoval o detailoch súkromného rozhovoru, ide o prelom oproti minulosti. Predchádzajúce žiadosti Zelenského totiž podľa agentúry Reuters administratíva Joea Bidena odmietla.

Žiadosť prichádza v čase, keď sa zdá, že americký prezident Donald Trump mení svoj postoj k podpore Ukrajiny kvôli rastúcej frustrácii z vojnového tlaku prezidenta Vladimira Putina.

Krátko po zverejnení správy sa k téme vyjadril viceprezident USA JD Vance. Podľa The Telegraph pre stanicu Fox News uviedol: „Určite zvažujeme viaceré požiadavky zo strany Európanov,“ reagoval na otázky o možných dodávkach Tomahawkov. Myšlienka, ktorú zvažuje Trump, by podľa neho umožnila, aby európske vlády zaplatili rakety pre Ukrajinu cez schému vedenú NATO.

Aký by mala raketa prínos pre Ukrajinu?

Tomahawk je podzvuková riadená strela s doletom až 2 500 kilometrov (1 550 míľ) v závislosti od verzie. Dokáže letieť nízko nad terénom, aby sa vyhla radarom, a používa vlastné senzory na navigáciu k cieľu. Nesie približne 450-kilogramovú bojovú hlavicu schopnú preraziť a zničiť opevnené bunkre.

Podľa analytikov by Ukrajina mohla tieto zbrane využiť na ničenie veliteľských stanovíšť, muničných skladov či výrobných závodov ruských rakiet a dronov, čím by spomalila zásobovanie frontu a narušila velenie.

Zelenskyj dokonca v rozhovore pre portál Axios poznamenal, že ruskí politici by sa museli naučiť, kde majú najbližšie kryty, ak by Ukrajina získala zbraň schopnú zasiahnuť Moskvu.

Medzitým sa k žiadosti neskôr v nedeľu vyjadril aj Keith Kellogg, špeciálny vyslanec USA pre Ukrajinu, v samostatnej relácii na stanici Fox News. Kellogg povedal, že Trumpova administratíva už Kyjevu umožňuje v konkrétnych prípadoch zaútočiť hlboko v Rusku a že „neexistujú žiadne útočiská“.

ČTK však upozorňuje, že zástupcovia Trumpovej administratívy podotkli, že žiadne rozhodnutie v tejto veci ešte nepadlo. 

Reakcia Ruska

Hovorca ruskej vlády Dmitrij Peskov v pondelok v rozhovore pre médiá vyhlásil, že dodané zbrane nebudú mať vo vojne zásadný význam. Naznačil však, že USA by mohli prekračovať červenú čiaru, ktorú Moskva predtým stanovila v súvislosti s tým, čo považuje za priame zasahovanie ukrajinských spojencov do prebiehajúcej vojny, informuje Reuters.

„Otázka, ako predtým, znie: kto môže odpáliť tieto rakety? … Môžu ich odpáliť iba Ukrajinci, alebo to musia robiť americkí vojaci? … Kto určuje cielenie týchto rakiet? Americká strana alebo samotní Ukrajinci?“ spýtal sa Peskov.

Moskva už predtým vyhlásila, že poskytovanie údajov o zameraní alebo spravodajských informácií na spustenie útokov bude považovať za prekročenie hranice. Opakovane naznačila, že Rusko by mohlo obnoviť výrobu jadrových zbraní stredného doletu a umiestniť podobné rakety v dosahu Západu.

V pondelňajšom príspevku na Telegrame bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev varoval, že takéto zasahovanie by mohlo viesť k vojne so „zbraňami hromadného ničenia“.

USA poskytnú Ukrajine spravodajské údaje

Napriek týmto vyhrážkam Wall Street Journal (WSJ) informoval, že Washington je pripravený poskytnúť Kyjevu spravodajské dáta pre dlhodobé údery na Rusko, vrátane energetickej infraštruktúry. 

WSJ sa odvoláva na nemenovaných amerických činiteľov. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes v reakcii na tieto informácie podľa štátnej agentúry TASS povedal, že USA zdieľajú s Ukrajinou spravodajské informácie nepretržite a nie je to nič nové.

zdroj: TASR/AP

Tomahawky vojnu neukončia, tvrdí expert

Podobné ruské varovania, ako pri Tomahawkoch zazneli už pri dodávkach systémov HIMARS, tankov Leopard, striel Storm Shadow či ATACMS. „Všetka ruská hystéria sľubujúca eskaláciu nadväzuje na predchádzajúcu kampaň Ruska, ktorá mala v americkej administratíve vyvolať smrteľný strach zo slova eskalácia,“ povedal pre The Telegraph Keir Giles z think-tanku Chatham House. Podľa neho Rusko hrozby používa preto, lebo fungujú.

Nie všetci odborníci však veria, že táto zbraň by zmenila situáciu. „Putin si myslí, že vyhráva, a jediné, čo môže zmeniť jeho kalkuláciu, je taká miera škôd v Rusku, ktorá priamo ohrozí jeho moc,“ uviedol pre The Telegraph Giles. Podľa neho je schopnosť Kyjeva zasahovať Rusko dôležitá, no prišla neskoro.

Dr. Sidharth Kaushal z think-tanku RUSI dodáva, že problémom nie je cena Tomahawkov, ale nízka produkcia – USA vyrábajú len 50 až 70 kusov ročne a veľa ich už použili na Blízkom východe. „Najmä plánovanie letových trás a príprava misií bude vyžadovať priamu účasť USA, čo by bol významný krok, ak by sa Tomahawk použil proti cieľom hlboko v Rusku,“ upozorňuje.

Skúsenosti s britskými strelami Storm Shadow ukazujú, že každá nová zbraň časom stráca efekt, keď sa Rusko prispôsobí. Tomahawky by mohli spomaliť ruskú ofenzívu, ale vojnu neukončia. Kaushal uzatvára: „Môj najlepší odhad je, že táto hrozba je skôr vyjednávacím ťahom než reálnym plánom, hoci udalosti ma môžu vyviesť z omylu.“

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta