„Čínske oči“ nad Ukrajinou: Expertízy naznačujú, že Ázijská veľmoc poskytuje Rusku satelitné údaje vo vojne

  • Ukrajina zachytila čínske špionážne satelity nad Ľvovom
  • Odborníci tvrdia, že Rusko je čoraz viac závislé od čínskej pomoci
Ilustračná foto.
  • Ukrajina zachytila čínske špionážne satelity nad Ľvovom
  • Odborníci tvrdia, že Rusko je čoraz viac závislé od čínskej pomoci
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Počas ruského nočného bombardovania Ľvova zachytili ukrajinské služby aktivitu čínskych špionážnych satelitov vo výške 700 kilometrov. Informoval pred časom Kyiv Independent. Hoci Moskva popiera, že by Čína poskytovala spravodajské údaje, odborníci tvrdia, že Rusko čoraz viac závisí od čínskej pomoci pre svoj zastaraný vesmírny a spravodajský systém.

Doteraz to bola oblasť, kde Ukrajina počas vojny mala oproti Rusku výhodu, keďže dostávala satelitné spravodajské informácie od Spojených štátov a tiež od európskych spojencov. Dôležitosť týchto údajov sa ešte viac podčiarkla, keď Washington začiatkom tohto roka nakrátko prestal poskytovať Kyjevu údaje.

Týždenný presun bránil Ukrajine vo vykonávaní efektívnych útokov dronmi na dlhé vzdialenosti a znemožnil jej sledovať pohyby ruských strategických bombardérov a odpaľovanie balistických rakiet.

Rusko zaostáva

„Ruská technologická infraštruktúra je stará a sotva drží pokope,“ povedal pre RFE/RL Clayton Swope, bývalý spravodajský dôstojník, ktorý v CIA pôsobil 14 rokov prevažne na Riaditeľstve pre vedu a techniku.

Podľa neho je zrejmé, že ak Čína ponúkne Rusku akúkoľvek pomoc – či už prostredníctvom svojich štátnych kapacít alebo súkromných spoločností – Moskva ju bez váhania prijme. Swope dnes pôsobí vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).

Rusko nakupuje satelitné snímky

Obranná spravodajská agentúra s názvom Výzvy pre bezpečnosť vo vesmíre odhaduje, že Čína má približne 262 prieskumných satelitov, Rusko len 32 a kvôli sankciám aj technickému zaostávaniu nakupuje aj komerčné satelitné snímky. Jeho vesmírny priemysel trpí nedostatkom financií, neefektívnymi procesmi a závislosťou od západných komponentov.

Rusko začalo v skutočnosti nakupovať komerčné satelitné snímky na voľnom komerčnom trhu od apríla 2022,“ zdôraznil pre RFE/RL Juliana Suess z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP).

„To nám v istom zmysle ukazuje, že Rusko si uvedomilo, že toto je niečo, čo bude v skutočnosti potrebovať. A tiež to ukazuje, že ich vlastné suverénne schopnosti jednoducho nestačili na to, aby túto medzeru zaplnili.“

V auguste šéf najväčšieho ruského výrobcu kozmických lodí otvoril vzácne okno do problémov, ktorým čelí kozmický priemysel v krajine, a povedal, že „musíme prestať klamať sami sebe“ o stave, v akom sa nachádza.

Igor Maltsev, riaditeľ spoločnosti Energia, podľa ruského spravodajského portálu Gazeta.ru hovorí o chronickom nedostatočnom financovaní, „neefektívnych“ procesoch a stratenej motivácii.

„Určite sme videli, ako Rusko budovalo svoje kapacity. Celkovo však môžeme stále povedať, že Rusko nemá obzvlášť dobré možnosti pozorovania Zeme a je to aj širší problém, ktorý má, pokiaľ ide o masívne zaostávanie ich vesmírneho priemyslu,“ povedala Suess.

Vyššia kvalita čínskych snímok

Kvalita čínskych satelitov, najmä pokiaľ ide o radar so syntetickou apertúrou alebo SAR (ktorý dokáže vidieť napríklad cez oblaky), sa všeobecne považuje za oveľa vyššiu ako ruská – poskytuje snímky s vyšším rozlíšením a vytvára 3D obrazy.

Čínske satelity s radarom SAR poskytujú kvalitnejšie a rýchlejšie spravodajské údaje, ktoré môžu Rusku pomôcť presnejšie sledovať ukrajinské manévre a hodnotiť škody na bojisku. Naopak Ukrajina ťaží z amerických a európskych spravodajských zdrojov – keď boli tieto údaje dočasne pozastavené, okamžite sa znížila jej schopnosť útočiť dronmi a monitorovať ruské ciele.

Čína oficiálne tvrdí, že je neutrálna vo vojne Ruska proti Ukrajine, ale nepriamo podporuje vojnu Moskvy pokračujúcim obchodom a dodávaním tovaru s dvojakým použitím Rusku.

Počas poslednej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne, kde sa stretol s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, obe krajiny podpísali viac ako 20 dohôd o spolupráci v energetike, technológiách a ďalších odvetviach, informovala podľa The Kyiv Independent ruská štátna tlačová agentúra TAS.

Nie je však jasné, do akej miery Čína tieto dáta Rusku skutočne poskytuje. Západní analytici varujú, že ich spolupráca môže prehĺbiť globálnu nestabilitu. Čína podľa nich využíva vojnu ako príležitosť na testovanie vlastných technológií a analýzu konfliktu, pričom sa vyhýba príliš úzkej väzbe na Rusko, aby si zachovala strategickú voľnosť.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: RFE/RL, Kyiv Inependent, Gazeta.ru, .eurasiareview, Fontech

Najnovšie videá

Trendové videá