Európska krajina obnovuje povinnú vojenskú službu po 17 rokoch. Ročne vycvičia 18-tisíc brancov

Chorvátsky parlament v piatok schválil zákon, ktorým sa po 17 rokoch opäť zavádza povinná vojenská služba, upozornila agentúra TASR. Krajina sa tak pridáva k štátom, ktoré posilňujú obranné kapacity v čase globálneho napätia a pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu.

Návrh podporilo 84 poslancov zo 151-členného parlamentu, 30 sa zdržalo hlasovania a 11 bolo proti.

Ako ďalej informuje portál Croatia week, Záhreb zrušil brannú povinnosť v roku 2008, krátko pred vstupom do NATO, v snahe vybudovať plne profesionálnu armádu. Vláda však teraz argumentuje tým, že meniace sa bezpečnostné prostredie si vyžaduje novú generáciu pripravených brancov.

„Vidíme nárast rôznych typov hrozieb, ktoré si vyžadujú rýchle a účinné konanie zo strany širšej komunity,“ povedal minister obrany Ivan Anušić počas rozpravy. „Tvárou v tvár akejkoľvek hrozbe je obrana krajiny kľúčová,“ dodal.

Dvojmesačný výcvik pre 18-tisíc mužov ročne

Nový systém by mal vstúpiť do platnosti v roku 2026 a dotkne sa všetkých mužov po dovŕšení 19. roku života, ktorí sú zdravotne spôsobilí. Každoročne by tak malo absolvovať dvojmesačný výcvik približne 18-tisíc mladých mužov. Prvé povolávacie rozkazy majú byť rozoslané ešte do konca tohto roka.

Výcvik sa uskutoční v kasárňach v Knine, Slunji a Požege, ktoré sa už pripravujú na príchod nových regrútov. Účasť na výcviku sa bude započítavať do dĺžky pracovného pomeru, pričom absolventi získajú výhodu pri uchádzaní sa o pracovné miesta vo verejných a štátnych inštitúciách.

Branci dostanú mesačný žold vo výške 1 100 eur, kým výška odmeny pre tých, ktorí zvolia civilnú službu, zatiaľ nebola stanovená.

Alternatíva pre odopieračov aj dobrovoľný vstup žien

Zákon počíta aj s možnosťou alternatívnej civilnej služby pre odopieračov vojenskej služby z dôvodu výhrad vo svedomí. Títo občania budú môcť slúžiť tri až štyri mesiace v štátnych inštitúciách alebo v tímoch pre reakciu na katastrofy. Odmena pre túto skupinu má byť podľa chorvátskych médií „výrazne nižšia“ ako pre vojakov v aktívnej službe.

Ženy zostanú z brannej povinnosti vyňaté, no budú sa môcť dobrovoľne prihlásiť na základný výcvik, upozornil Denník N. Ten bude zároveň podmienkou pre vstup do aktívnej služby alebo záloh. Ministerstvo obrany očakáva, že časť žien túto možnosť využije, najmä v rámci administratívnych či logistických jednotiek ozbrojených síl.

Kritika opozície a cieľ vlády

Kritici z radov ľavicových strán zákonu vyčítajú, že zvýhodňuje mužov a diskriminuje ženy. Argumentujú tým, že len muži majú prístup k vyššiemu platu a výhodám pri uchádzaní sa o prácu vo verejnom sektore. Opozícia zároveň upozorňuje, že civilná služba by nemala byť finančne znevýhodnená, keďže je rovnocennou formou služby štátu.

Vláda vedená konzervatívnou Chorvátskou demokratickou úniou (HDZ) však trvá na tom, že ide o nevyhnutný krok. Cieľom je posilniť obranyschopnosť krajiny a pripravenosť obyvateľstva na krízové situácie. Minister Anušić zdôraznil, že nová forma výcviku bude moderná, krátkodobá a zameraná najmä na základné vojenské zručnosti, disciplínu a záchranné postupy.

Zavedením brannej povinnosti sa Chorvátsko pridáva k viacerým štátom EÚ, ktoré opätovne zvažujú podobné opatrenia – medzi nimi Lotyšsko, Litva či Fínsko. Záhreb verí, že krok prispeje nielen k posilneniu bezpečnosti, ale aj k budovaniu občianskej zodpovednosti mladých generácií.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta