EXKLUZÍVNY PRIESKUM: Drvivá väčšina Slovákov neverí, že vláda konsolidáciu rozdelí spravodlivo medzi štát a občanov

Parlament nedávno schválil návrh rozpočtu na budúci rok, ktorý vychádza zo skôr prijatého konsolidačného balíka. Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte v auguste avizoval, že na konsolidácii sa musí popri ľuďoch a firmách rovnocenne zúčastniť aj štát. Rovnako sa vyjadril aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).

Slovákov čaká ďalšia vlna konsolidácie

Konsolidácia na strane občanov prinesie napríklad viac daní, vyššie odvody, rušenie niektorých dní pracovného pokoja či drahšie slané a sladké potraviny. Čo sa týka šetrenia na strane štátu, vláda má implementovať opatrenia na zníženie výdavkov štátneho aparátu, čo sa prejaví aj na ministerstvách a iných štátnych inštitúciách. 

Napríklad rezort financií predpokladá, že nové zákony prinesú 1,4 miliardy eur do rozpočtu. Na výdavkoch by sa malo ušetriť ďalších 1,3 miliardy eur. Zmeny už schválené majú znížiť sociálne výdavky o 152 miliónov eur. Ďalšie úspory vo výdavkoch štátu by mali dosiahnuť celkovo 535 miliónov eur. Z tejto sumy predstavuje 160 miliónov eur zmrazenie platov vo verejnej správe a 375 miliónov eur zníženie výdavkov jednotlivých ministerstiev a úradov, ktoré sú v rozpočte podrobne rozdelené podľa kapitol. 

Tretí konsolidačný balíček však čelí kritike zo strany odborníkov a opozičných politických strán. Upozorňujú hlavne na to, že chýbajú systémové úspory, vláda sa zameriava najmä na zvyšovanie daní a odvodov a že tieto kroky môžu negatívne ovplyvniť podnikanie, investície aj životnú úroveň ľudí, píše SITA. Ako situáciu vnímajú občania?

Väčšina Slovákov vláde neverí, že konsolidáciu rozdelí spravodlivo medzi štát a občanov

Väčšina Slovákov považuje vyhlásenia vlády o rovnomernej konsolidácii verejných financií medzi štátnu správu a občanov za nedôveryhodné.
Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry SCIO pre Startitup. Až 40 % opýtaných s nimi „vôbec nesúhlasí“ a ďalších 29,5 % „skôr nesúhlasí“.

zdroj: SCIO

Prieskum agentúry SCIO na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov realizovaný v dňoch 10. – 16. októbra 2025 bol zameraný na tému konsolidácie. Naopak, vláde v tomto smere dôveruje len menšina obyvateľov. S tvrdením, že polovicu úspor má niesť štátna správa a druhú polovicu občania, „úplne súhlasí“ iba 7,4 % respondentov a „skôr súhlasí“ 23,1 %. 

Výsledky naznačujú, že verejnosť vníma vládnu konsolidačnú politiku skôr skepticky a má pochybnosti o spravodlivom rozložení jej dopadov. Dôvera v deklarovanú rovnováhu medzi úsporami štátu a zaťažením občanov tak zostáva nízka.

Slováci ostro vnímajú rastúci štátny dlh napriek konsolidácii

Zaujímavé výsledky prieskum priniesol aj pri otázke: „Ako vnímate fakt, že napriek konsolidácii sa dlh štátu zväčšuje?“ Viac ako štyria z desiatich opýtaných kritizujú aktuálne kroky. Najväčšia skupina, a to 44,4 % respondentov, sa domnieva, že problém spočíva v „zle nastavených opatreniach konsolidácie“. Táto odpoveď naznačuje nespokojnosť s efektivitou a zameraním súčasných vládnych krokov na znižovanie dlhu. 

Druhá najpočetnejšia skupina vinu za rastúci dlh pripisuje „katastrofálnej situácii od predchádzajúcich vlád“ a to konkrétne 35,8 %. Tento podiel ukazuje, že významná časť verejnosti vníma súčasný stav ako dôsledok dlhodobého zanedbávania verejných financií.

Sčítaním oboch hlavných táborov vidíme, že takmer 80,2 % verejnosti pripisuje zodpovednosť buď priamym chybám v aktuálnom nastavení, alebo dôsledkom zlej situácie z minulosti.

zdroj: SCIO

Približne každý desiaty respondent (9,6 %) si myslí, že „budú potrebné ďalšie konsolidačné opatrenia“, čo naznačuje, že súčasné kroky považujú za nedostatočné. Najmenší podiel, 10,2 % respondentov, zastáva názor, že „treba viac času na výsledky“, a teda vyzýva k trpezlivosti pri očakávaní pozitívneho vplyvu konsolidácie na štátny dlh. 

Z celkového pohľadu vyplýva, že slovenská verejnosť vníma tému štátneho dlhu veľmi citlivo a je značne skeptická voči rýchlemu zlepšeniu situácie, pričom kritika smeruje tak na aktuálnu politiku, ako aj na dedičstvo minulých vlád.

Prieskum: 53,8 % Slovákov viní Fica za ekonomickú situáciu

Výsledky sú doplňujúcou časťou exkluzívneho prieskumu agentúry SCIO pre Startitup zameraného na tému konsolidácie. Ako sme ťa informovali nedávno v prvej časti výsledkov, až 53,8 % obyvateľov Slovenska považuje premiéra Roberta Fica za hlavného zodpovedného za aktuálny stav ekonomiky. 

Prieskum agentúry SCIO, ktorý sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v období od 10. do 16. októbra 2025.
Po premiérovi je podľa respondentov prieskumu najviac zodpovedný za súčasnú ekonomickú situáciu expremiér a bývalý minister financií Igor Matovič (Slovensko), ktorého viní 30,8 % opýtaných.

Na druhom mieste je súčasný europoslanec a bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor (dnes europoslanec za Progresívne Slovensko, pozn.red.), ktorému zodpovednosť pripisuje 7,5 % respondentov. Ďalej nasleduje expremiér Eduard Heger so 4 % (dnes Demokrati, pozn.red.)  a minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) so 3,9 % hlasov.

Slováci najviac kritizujú zvyšovanie odvodov a daní, zatiaľ čo najmenej im vadia dane z hazardu a nezdravých potravín

Prieskum priniesol pozoruhodné výsledky aj v oblasti hodnotenia opatrení hospodárskej konsolidácie na Slovensku, kde respondenti označovali najviac a najmenej problematické kroky.

Podľa SCIO občania za najproblematickejšie považujú opatrenia, ktoré priamo zvyšujú ich finančné zaťaženie. Najviac problémovým opatrením je podľa respondentov zvýšenie zdravotného odvodu, s priemerným hodnotením 4,54 na škále od 1 (najviac problematické) po 10 (najmenej problematické). Nasleduje zvýšenie daní a odvodov s hodnotením 4,67 a zavedenie transakčnej dane vo výške 0,2 % s hodnotením 4,88.

Medzi opatrenia, ktoré Slováci hodnotia neutrálnejšie, patrí napríklad predĺženie PN na 14 dní (5,26) či úprava dávok v nezamestnanosti (5,44). Podobne sú na tom progresívna daň z príjmu (5,46) a stabilizácia 13. dôchodku (5,64).

Voľby by ovládlo PS: Smer potvrdil pokles, Republika je dvojciferná (PRIESKUM)

Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú opatrenia považované za najmenej problematické, najmä zdanenie hazardu a nezdravých potravín, ktoré dosiahlo najvyššie hodnotenie 7,36, a úprava sviatkov s priemerným hodnotením 6,02.

Výsledky prieskumu naznačujú, že občania sú najcitlivejší na zmeny, ktoré priamo ovplyvňujú ich čisté príjmy alebo výdavky, zatiaľ čo opatrenia zamerané na špecifické spotrebné oblasti alebo administratívne úpravy vnímajú podstatne priaznivejšie.

Prieskum: Voľby by vyhralo PS, KDH padá na hranicu

Ako sme nedávno informovali, podľa iného prieskumu agentúry SCIO zmena ústavy prispela k zastaveniu poklesu podpory strany Smer a zároveň oslabila pozíciu KDH. Prieskum prebiehal od 10. do 16. októbra 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov, uvádza agentúra v tlačovej správe.

Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici októbra, zvíťazilo by hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,87 % hlasov. Oproti septembrovému prieskumu agentúry SCIO, v ktorom získalo 20,37 %, si tak PS mierne polepšilo.

Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD so ziskom 16,16 % hlasov. Strana premiéra Roberta Fica zaznamenala v porovnaní so septembrom len minimálny pokles – vtedy ju podporilo 16,46 % respondentov, čo predstavuje rozdiel na úrovni štatistickej chyby.

Tretie miesto by obsadilo hnutie Republika, ktoré by získalo 11,58 % hlasov. V porovnaní so septembrovým prieskumom, keď by ho volilo 10,61 % opýtaných, si hnutie Milana Uhríka polepšilo.

zdroj: SCIO

Na štvrtej priečke by sa umiestnilo hnutie Slovensko so ziskom 8,58 % hlasov. Prvú päťku uzatvára Hlas-SD, ktorý by podporilo 7,51 % respondentov. Do parlamentu by sa dostali aj ďalšie tri politické subjekty – SaS so ziskom 7,25 %, Demokrati s 5,34 % a tesne aj KDH, ktoré by volilo 5,22 % opýtaných.

Hnutie Igora Matoviča si udržalo rovnaké preferencie ako v predchádzajúcom mesiaci. Hlas-SD oproti septembru mierne oslabil – vtedy by stranu Matúša Šutaja Eštoka volilo 8,05 % respondentov. Naopak, podpora SaS v porovnaní so septembrovým prieskumom mierne vzrástla, keďže vtedy by získala 6,46 % hlasov.

Do parlamentu by sa len tesne dostali Demokrati Jaroslava Naďa, ktorých by v septembri volilo 5,12 % opýtaných. Na hranici zvoliteľnosti sa nachádza aj KDH, ktoré by v minulom mesiaci získalo 5,98 % hlasov.

Pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti zostávajú strany Sme rodina, SNS, Aliancia, Právo na pravdu, Za ľudí, Kresťanská únia a Strana vidieka.

Igor Matovič: „Oddnes si ideme vlastnou cestou. Pán Šimečka, vidíme sa po voľbách“

Klus: KDH zmena ústavy uškodila natoľko, že sa dostali až na hranicu zvoliteľnosti

„Októbrové preferencie potvrdili, že majstrovský kúsok Roberta Fica rozdeliť opozíciu a zároveň sa prihovoriť konzervatívnemu voličovi prostredníctvom zmeny ústavy vyšiel takmer dokonale a septembrový prepad strany oproti obdobiu pred letom úplne zastavil,“ hovorí hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

„Naopak kresťanským demokratom táto epizóda uškodila natoľko, že sa dostali až na hranicu zvoliteľnosti do parlamentu a preferenčne ich predbehli aj mimoparlamentní Demokrati. Evidentne sa od KDH prinajmenšom dočasne odvrátili tí jeho voliči, ktorí hlasovanie o ústave považovali viac za pomoc Robertovi Ficovi, ako hlasovanie o dvoch pohlaviach,“ dopĺňa Klus.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality