Trump dal summitu so Si Ťin-pchingom „12 z 10“. Experti to vidia inak: Žiadny prielom sa nekoná, toto je 5 dôvodov

Trump označil Si Ťin-pchinga za „obrovského lídra veľmi mocnej krajiny“ a uviedol, že stretnutie prinieslo viacero dohôd – vrátane dohôd o clách, vzácnych zeminách, sójových bôboch a spolupráci v otázke Ukrajiny. Stretnutie ohodnotil „12 z 10“, nazval ho „úžasným stretnutím“ a zdôraznil, že obe strany „dosiahli závery v mnohých dôležitých bodoch“.

Päť ponaučení

Trump je najmiernejší

Der Spiegel upozorňuje, že ešte pred tromi týždňami by málokto čakal, že sa stretnutie Trumpa a Si Ťin-pchinga vôbec uskutoční. Začiatkom októbra sám Trump na Truth Social tvrdil, že na takýto summit „už niet dôvodu“. Náhle však zmenil postoj – a to aj napriek očakávaniam či prianiam tej časti americkej politickej scény, ktorá presadzuje tvrdší prístup voči Číne.

O to prekvapivejšie, že v Spojených štátoch dnes naprieč politickým spektrom – od republikánov po demokratov – panuje výrazne kritický konsenzus voči Pekingu, ktorý prezident ignoroval.

Spiegel cituje Michaela Pillsburyho z konzervatívnej Heritage Foundation, podľa ktorého je „vyslancom americkej vlády pre Čínu sám pán Trump“. V jeho okolí dnes nik nemá s rokovaniami s Pekingom viac skúseností. Trump to rád zdôrazňuje aj posmešnými poznámkami na účet „expertov na Čínu“: „Mal som päť summitov so Si Ťin-pchingom – koľko ste ich mali vy?“

Podľa Spiegelu je tak paradoxom, že práve muž, ktorý v roku 2018 odštartoval obchodnú vojnu s Čínou a vyostril vzťahy, je dnes v rámci svojej administratívy zrejme najpružnejším hlasom v otázke Číny – určite pružnejším než minister zahraničných vecí a poradca pre národnú bezpečnosť Marco Rubio, ktorý presadzuje jednoznačne tvrdý, neústupný kurz, najmä v otázke Taiwanu.

3. Si Ťin-pching využíva svoju moc otvorenejšie ako kedykoľvek predtým

Der Spiegel pripomína, že ešte pred pár rokmi Čína popierala, že by využívala ekonomický nátlak ako politickú zbraň. Napríklad keď v roku 2010 vypukol spor s Japonskom o ostrovy vo Východočínskom mori a japonskí dovozcovia zrazu prestali dostávať prvky vzácnych zemín, Peking tvrdil, že nejde o žiadny bojkot.

Podľa Spiegelu však Čína v roku 2025 prešla do novej fázy – už neskrýva, že je ochotná mocou narábať otvorene. Od jari Peking používa svoju kontrolu nad vzácnymi zeminami rovnako viditeľne, ako USA využívajú dominanciu dolára. Ide o jasný signál eskalácie a o prejav sebavedomia Si Ťin-pchinga, ktorý podľa týždenníka odmieta, aby Čína zostávala „číslo dva“ medzi dvoma superveľmocami.

Der Spiegel odkazuje aj na analýzu denníka The Economist, ktorý skúmal 14 000 Siho prejavov a verejných vyjadrení od roku 2013. Jazyk čínskeho lídra sa mení: čoraz viac hovorí o „silnej krajine“, o „vládnutí“ a „obrane“, a menej o „porozumení“ či „diskusii“. Stretnutie v Pusane tak podľa čínskej terminológie „dalo Trumpovi tvár“ – gesto rešpektu, ktoré však Si poskytol iba tam, kde to považoval za taktický krok.

Ako zdôrazňuje Der Spiegel, žiadny z ústupkov, ktoré Trump prezentuje ako úspech, sa nedotýka základných strategických záujmov Číny.

zdroj: TASR/AP

4. Európa by si mala nájsť vlastný prístup k Číne

Der Spiegel ďalej hovorí o tom, že Európa by si mala nájsť vlastný prístup k Číne. Upozorňuje na to, že keď Trump počas svojho prvého prezidentského obdobia zásadne preformátoval americký vzťah k Číne – a Európa ho v mnohom nasledovala. Jeho tvrdý, konfrontačný kurz voči Pekingu inšpiroval väčšinu krajín Európskej únie, ktoré postupne prijali prísnejší postoj k čínskemu vplyvu. Výsledkom bolo napríklad obmedzenie pôsobenia telekomunikačného giganta Huawei na európskych trhoch či väčší odpor voči neférovým obchodným praktikám Číny.

Ako však upozorňuje Spiegel s odvolaním na The Washington Post, časť „čínskych jastrabov“ v Trumpovej vlastnej administratíve dnes zažíva nepríjemný obrat. Po rokoch kritiky Joea Bidena za údajne „príliš mäkký“ prístup k Číne ich teraz zaskočil práve Trump svojím optimizmom, keď vyhlásil, že USA a Čína budú mať „fantastický vzťah na dlhú dobu“.

Nemecký týždenník dodáva, že na podobné prekvapenie sa musia pripraviť aj Európania, ak by opäť bez váhania zosúladili svoju politiku voči Číne s politikou Washingtonu. Podľa týždenníka by pre členské štáty EÚ bolo rozumnejšie najskôr si ujasniť vlastné európske záujmy – a až potom presadzovať voči Číne vlastnú, ideálne jednotnú líniu, namiesto automatického prispôsobovania sa Spojeným štátom.

Čínska zbraň proti Trumpovi. Prečo sú vzácne zeminy kľúčovým bodom obchodnej vojny