Čína stavia tajné raketové základne na mori. Satelitné snímky odhalili tiež nové opevnené komplexy pri hranici s Indiou
- Zábery odhalili dve čínske raketové základne s pohyblivými strechami
- Strategický krok má posilniť vojenskú kontrolu nad hranicou s Indiou, tvrdia experti
- Zábery odhalili dve čínske raketové základne s pohyblivými strechami
- Strategický krok má posilniť vojenskú kontrolu nad hranicou s Indiou, tvrdia experti
Najnovšie satelitné snímky odhalili, že Čína v tibetskom autonómnom regióne buduje dve nové opevnené vojenské základne s pohyblivými strechami. Podľa portálu The War Zone a analýzy spoločností AllSource Analysis a Planet Labs sa tieto zariadenia nachádzajú v okrese Gar County a pri jazere Pangong Tso, len niekoľko desiatok kilometrov od sporného hraničného pásma s Indiou – tzv. Line of Actual Control (LAC).
Zariadenia sú vybavené štyrmi masívnymi prístreškami s posuvnými strechami, ktoré umožňujú odpáliť rakety priamo z vnútra. Tento dizajn má poskytnúť ochranu pred nepriateľským pozorovaním aj útokmi, čím výrazne zvyšuje prežiteľnosť čínskych systémov protivzdušnej obrany. „Schopnosť strieľať z tvrdených prístreškov zvyšuje odolnosť a komplikuje zameranie protivníka,“ uviedli analytici citovaní The War Zone.
Skryté raketové komplexy v horách
Podľa portálu Interesting Engineering sa v oboch lokalitách nachádzajú identické trapezoidné prístrešky s betónovým jadrom a zemnými valmi po bokoch, doplnené o veliteľské centrá, radarové pozície a ubytovacie priestory pre personál. Satelitné zábery zachytili aj moment, keď boli dve strechy v Gar County otvorené – vo vnútri sa nachádzali vozidlá pripomínajúce odpaľovacie súpravy HQ-9.
Systém HQ-9 je základom čínskej protivzdušnej obrany a jeho schopnosti sú porovnateľné s neskoršími modelmi ruských raketových systémov S-300. Každé vozidlo typu TEL (transporter-erector-launcher) dokáže niesť štyri rakety a v kombinácii s externými radarovými jednotkami dokáže zneškodniť lietadlá, drony aj riadené strely na veľké vzdialenosti.
Výstavba týchto nových zariadení v odľahlom a klimaticky extrémnom Tibete má preto zásadný strategický význam. Odborníci tvrdia, že ide o revolučný krok k utajeniu čínskych raketových síl – podobný trend sledujú aj iné štáty, ako Rusko, Irán či Severná Kórea.
Some exciting imagery (at least, for PLA-watching nerds) out of the South China Sea.
Just saw this image today of Woody Island, in the Paracel Islands of the SCS (h/t @nuwangzi) from last April. pic.twitter.com/DwmSEIO0Nw— Tom Shugart (@tshugart3) January 24, 2023
Posilnenie kontroly nad sporným územím
Hraničná línia medzi Indiou a Čínou patrí k najcitlivejším bodom v Ázii. V oblasti jazera Pangong Tso došlo už viackrát k potýčkam medzi čínskymi a indickými jednotkami, ktoré si vyžiadali aj obete na životoch.
Nové komplexy umožnia Ľudovej oslobodzovacej armáde (PLA) pokryť oblasť Tibetu silnou protivzdušnou ochranou a vytvoriť tzv. „anti-access zónu“ – priestor, do ktorého by bolo pre indické letectvo mimoriadne riskantné vstúpiť. Analytici z AllSource Analysis upozorňujú, že z Gar County je viditeľná indická vojenská základňa na opačnej strane hranice. V prípade konfliktu by tak tieto základne mohli hrať kľúčovú úlohu v obrane aj ofenzíve.
Čínska armáda sa zároveň dlhodobo sústreďuje na spevňovanie svojich pozícií v horských oblastiach, kde extrémne počasie komplikuje logistiku aj údržbu. Práve preto sú nové zariadenia vybavené aj obytnými budovami, skladišťami a dokonca športoviskami pre vojakov – typickým prvkom na väčšine čínskych základní.
Tichá expanzia naprieč Áziou
Výstavba opevnených základní v Tibete zapadá do širšieho trendu čínskej militarizácie. V posledných rokoch Peking rozšíril svoje vojenské prítomnosti v Juhočínskom mori, kde podobné prístrešky s pohyblivými strechami chránia raketové systémy na umelých ostrovoch v súostroví Spratly.
Podľa The War Zone tieto nové zariadenia predstavujú „štandardizovaný model budúcich čínskych obranných pozícií“. Ich rozmiestnenie pozdĺž hraníc s Indiou naznačuje, že Čína sa pripravuje nielen na dlhodobú obranu, ale aj na možnosť rýchlej reakcie v prípade vojenského konfliktu.
Kým India posilňuje svoje letecké základne a radarové siete v Himalájach, Peking sa zameriava na skrytú silu a odolnosť. Nové satelitné snímky tak neukazujú len ďalšie vojenské stavby, ale symbolizujú aj prechod Číny k modernej, prepojenej a vysoko chránenej vojenskej architektúre.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: TWZ, IE