Slovenskí architekti „prevrátili naruby“ 100-ročnú stavbu. Zrušili hranice interiéru, ktorý prepojili so záhradou

Nie každý dom, ktorý stojí takmer sto rokov, potrebuje okázalé zásahy. Niekedy stačí zmeniť spôsob, akým sa doň vstupuje, ako ním človek prechádza a ako sa z jeho okien a dverí pozerá na okolie. Presne o to išlo pri dome v Plaveckom Štvrtku, ktorý vznikol v roku 1926 a neskôr dostal nešťastnú „modernizáciu“.

Architekti z ateliéru KILO/HONČ však ukázali, že ani komplikovaná minulosť nemusí byť prekážkou. Na tento zaujímavý projekt upozornil portál ASB. 

Ich riešenie dokázalo premeniť dusnú dispozíciu na otvorený, svetlom presiaknutý dom, ktorý sa deň po dni správa inak. A práve za tento prístup získal projekt v roku 2025 ocenenie CE ZA AR v kategórii rodinných domov.

Dlhý pozemok, starý orech a dom s nesprávnou orientáciou 

Hoci samotná stavba mala 165 m², jej najväčším bohatstvom bol pozemok – 1 065 m² končiacich až pri lese. Uprostred záhrady rástol veľký orech, tichý stredobod pozemku. Paradoxom však bolo, že dom sa od tohto priestoru odkláňal.

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď prebehol prvý zásah, sa to ešte zdalo prijateľné. No noví majitelia už potrebovali miesto, ktoré bude prepustené svetlu, vzduchu a denným rytmom.

Architekti si po prvej obhliadke všimli nie dom, ale scenériu za ním. „Nádherná záhrada končiaca lesom… v strede nádherný, starý orech. Boli sme očarení,“ opisujú svoje prvé dojmy pre portál ASB. Práve tam pochopili, že pôdorys domu nemá byť len opravovaný, ale preorientovaný.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa ELLE Decoration Czech Republic (@elledecorationczech)

Gánok ako hranica medzi životom vo vnútri a životom vonku

Najzásadnejšou zmenou sa stal úzky gánok, ktorý vznikol popri zadnej fasáde. Nie je to tradičná terasa a nie je to ani chodba. Je to priestor, ktorý funguje podľa toho, čo sa vonku deje: v lete tieni, počas vetra jemne filtruje prúdenie vzduchu, v prechodných mesiacoch slúži ako príjemný medzistupeň medzi domom a záhradou.

Aby sa do tohto priestoru dalo vstupovať prirodzene, architekti vytvorili tri nové vstupy – jeden smeruje do kuchyne, dva vedú priamo do kúpeľne. Hrubé pôvodné múry tu nahradili presklenou stenou, ktorá okamžite zmenila vnímanie celého prízemia.

Architekti to pre ASB opísali jasne: „Posúvame hranicu interiéru. Vloženie novej zapustenej presklenej steny… nechceme mať len interiér a exteriér. Chceme mať aj niečo medzi tým.“ Tento „medzipriestor“ bol kľúčom k celej transformácii.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa CE ZA AR (@ce_za_ar)

Svetlo ako hlavný materiál interiéru

Pri vstupe do domu si človek okamžite všimne svetlo, nie nábytok. Odraz od bielych stien, natretých trámov a liatej podlahy vytvára dojem, akoby sa celý interiér nadýchol. Kuchyňa z nerezu pôsobí vecne a pokojne, akoby nechala vyniknúť všetko okolo. Obývacia časť sa naopak opiera o masívnu sedačku a knižnicu, ktoré dávajú priestoru rytmus a mierku. Je to kombinácia minimalizmu a útulnosti, ktorá nepôsobí ani chladne, ani gýčovo.

Zásadnou úpravou bol aj vznik nového schodiska. Spodná betónová časť pôsobí ťažko a pevne, zatiaľ čo oceľová horná časť je ľahká a otvorená. Spolu vytvárajú vertikálnu os, ktorá prirodzene delí spodné a horné podlažie. Na poschodí architekti odstránili viaceré priečky. Tým vznikol jediný väčší priestor, kde sa galéria, otvorený šatník a kúpeľňové jadro prelínajú bez potreby dverí a pevného členenia. Zvyšok podlažia dopĺňa menšia izba s loggiou, ktorá smeruje do záhrady.

Záhrada ako miesto, ktoré udáva rytmus

Dom môže fungovať iba vtedy, ak rešpektuje miesto, v ktorom stojí. Architekti to pre ASB vyjadrili bez romantizovania: „Chceme žiť na záhrade, chceme žiť pod starým stromom, to je ono, cítite to?“ V ich vízii má byť záhrada aktívne využívaná: cesta k plánovanej saune vedie okolo zeleninového záhona, okolo bývalého skladu premeneného na dielňu.

A ich predstavy idú ešte ďalej – „Dáme si tam aj vaňu alebo kaďu, aby sme sa mohli otužovať,“ dodávajú. Dom a záhrada spolu neexistujú paralelne. Sú prepojené.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kilo / Honč (@kilo_honc)

Ocenenie za postoj

Porota súťaže CE ZA AR 2025 vyzdvihla projekt najmä preto, že sa nebál rozvrátiť pôvodnú logiku domu: „Architekti obrátili naruby pôvodnú uzavretú dispozíciu a vytvorili niekoľko pozoruhodných sekvencií polootvorených priestorov prepojených medzi sebou aj s exteriérom.“ Rekonštrukcia z roku 2024 tak dokazuje, že rešpekt k miestu môže mať rovnako veľkú hodnotu ako odvážne architektonické gestá.

Ocenenie CE ZA AR, ktoré každoročne udeľuje Slovenská komora architektov, patrí k najrešpektovanejším architektonickým cenám na Slovensku. Odborná porota v ňom vyberá najlepšie realizované diela naprieč viacerými kategóriami – od rodinných domov až po verejné stavby či interiéry – a upozorňuje na projekty, ktoré prinášajú kvalitnú architektúru, citlivú prácu s priestorom a zodpovedný prístup k prostrediu.

Cena vznikla začiatkom dvetisícich rokov a odvtedy sa stala meradlom profesijnej kvality aj ukazovateľom trendov, ktoré formujú slovenské mestá a vidiek. Pre ocenené projekty predstavuje nielen prestíž, ale aj potvrdenie, že dobrá architektúra dokáže ovplyvniť spôsob, akým ľudia bývajú, pracujú a vnímajú svoje okolie.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra