Majitelia fotovoltiky na Slovensku môžu prísť o zásadné výhody. Nové odvody ich vyjdú aj na stovky eur ročne

Desaťtisíce slovenských domácností s fotovoltickými elektrárňami sa už týždne nachádzajú v právnej neistote. Od 1. januára 2026 vstúpia do platnosti zásadné zmeny v sociálnom poistení, no dodnes nie je jasné, ako presne sa dotknú majiteľov solárnych panelov využívajúcich virtuálnu batériu.

Zatiaľ čo ministerstvo financií a Finančná správa SR mlčia, dodávatelia elektriny čakajú na pokyny a domácnosti nevedia, čo ich čaká.

Revolúcia v odvodoch od januára 2026

Slovensko čaká od budúceho roka jedna z najvýraznejších zmien v oblasti sociálneho poistenia za posledné roky. Od 1. januára 2026 už nebude postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby viazané na dosahovanie príjmov z podnikania v rozhodujúcom období. Za SZČO sa bude považovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti, píše Sociálna poisťovňa.

Najväčšou zmenou je zrušenie minimálnej hranice príjmov. Zatiaľ čo v roku 2025 musel príjem z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti presiahnuť 9 144 eur, aby vznikla povinnosť platiť odvody, od budúceho roka táto hranica padá úplne, uvádza portál Podnikajte.sk.

Pre povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania nižší alebo rovný ako 9 144 eur, sa zavádza osobitný vymeriavací základ, ktorý je 26 % z priemernej mesačnej mzdy. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude vymeriavací základ v sume 396,24 eura, z ktorého budú takéto SZČO platiť odvody vo výške 131,34 eura mesačne.

Ak by sa teda ukázalo, že majitelia fotovoltiky s virtuálnou batériou skutočne spadajú pod SZČO, museli by platiť minimálne 131,34 eura mesačne len na sociálnych odvodoch, čo je takmer 1 600 eur ročne.

Toto však nie je jediná hrozba. Odborníci upozorňujú, že aj domácnosti, ktoré nebudú považované za SZČO, sa môžu dostať do odvodovej pasce. „Ak pôjde o situáciu, že takýto výrobca predáva elektrinu, ide v zmysle zákona o dani z príjmov o zdaniteľný príjem, a aj keď táto osoba nie je SZČO, bude musieť takéto príjmy zdaniť, ale podľa § 8 zákona o dani z príjmov ako takzvaný ostatný príjem,“ priblížil pre Živé.sk odborník na financie, dane a odvody Lukáš Steiniger. V tom prípade by domácnosti museli platiť daň z príjmu a zdravotné odvody.

Pre porovnanie, malý výrobný zdroj do 10,8 kW dokáže ročne vyrobiť maximálne 12 MWh elektriny. Pokiaľ by bol celý tento vyrobený objem považovaný za prebytok, jeho ročná hodnota podľa aktuálnych spotových cien elektriny by bola okolo 500 eur, vysvetlila hovorkyňa E.SK Katarína Šulíková.

Problém je zrejmý: pri povinných odvodoch takmer 1 600 eur ročne a hodnote prebytkov okolo 500 eur by domácnosti priamo tratili. Investícia do fotovoltiky, často podporená štátnou dotáciou, by sa tak stala úplne nerentabilnou. 

Kto sa má odvodov báť a kto nie

Situácia nie je jednoznačná a závisí od toho, ako presne má domácnosť nastavenú spoluprácu so svojím dodávateľom elektriny.

Podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky domácnosti využívajúce štandardnú virtuálnu batériu nemusia platiť odvody. Pri virtuálnej batérii ide o službu, kde nedochádza k finančnému plneniu zo strany poskytovateľa smerom k malému výrobcovi, píše agentúra SITA.

„Domácnosti, ktoré využívajú štandardnú virtuálnu batériu, nemusia nič meniť ani sa báť. Nejde o zdaniteľný príjem, preto neplatia ani dane, ani odvody,“ vysvetľuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.

Naopak, odvody budú musieť platiť podnikatelia v energetike – teda tí, ktorí majú podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike povolenie alebo splnili oznamovaciu povinnosť na výrobu a predaj elektriny.

Záleží od typu zmluvy s dodávateľom

Problém je v tom, že každý dodávateľ má zmluvu o virtuálnej batérii nastavenú inak. Malý zdroj je definovaný maximálnym výkonom striedača do 10,8 kW, čo predstavuje inštalovaný výkon panelov približne do 10 kWp a teda ročnú výrobu vlastnej elektrickej energie približne 10 až 15 MWh, uvádza SSE vo svojej fotovoltickej poradni.

Špecifické postavenie má napríklad Magna Energia, ktorá neponúka virtuálnu batériu, ale službu nazvanú „Požičovňa“. Dodávateľ si od domácnosti elektrinu požičia a v inom čase ju vráti. Elektrina pritom zostáva celý čas vo vlastníctve domácnosti. Domácnosť teda nemá z prebytkov žiaden príjem a nevzniká jej žiadna daňová ani odvodová povinnosť.

Štátne spoločnosti čakajú na usmernenie štátu

Paradoxne, ani štátne energetické spoločnosti nemajú jasno v tom, ako majú postupovať. Všetci oslovení dodávatelia elektriny sa zhodli na jednom – chýbajú jasné usmernenia zo strany štátu.

SSE ako dodávateľ elektriny, ktorý poskytuje službu Virtuálnej batérie svojim zákazníkom, rovnako čaká na vyjasnenie situácie a usmernenie zo strany príslušných orgánov, potvrdila hovorkyňa spoločnosti Michaela Krivá pre Živé.sk.

Podobne sa vyjadrili aj v SPP a E.SK. Všetci čakajú na stanovisko ministerstva financií alebo Finančnej správy SR, no žiadne oficiálne usmernenie doteraz neprišlo. A to napriek tomu, že väčšinovým vlastníkom ZSE, SSE aj VSE je práve štát, pričom v prípade SPP je dokonca výhradným majiteľom.

Finančná správa si odporuje

Finančná správa SR vydala stanovisko, v ktorom uviedla, že ak domácnosť využíva virtuálnu batériu a posiela prebytky elektriny do siete za protihodnotu, potom to považuje za vykonávanie dodávok elektriny na základe povolenia alebo splnenia oznamovacej povinnosti, a ide tak o zdaniteľný príjem.

Problém je, že toto vyjadrenie je podľa odborníkov chybné. Ak ide o domácnosť využívajúcu virtuálnu batériu, potom nejde o podnikateľa v energetike na základe povolenia alebo splnenia oznamovacej povinnosti, uvádza portál Živé.sk.

„Snažil som sa ich upozorniť na rozdiel v postavení fyzickej osoby, či sa predaj elektrickej energie považuje za podnikanie alebo nie podľa zákona o energetike, a oni mi opakovane odpísali, že je to príjem podľa paragrafu 6, s čím sa stotožniť neviem,“ opisuje svoje skúsenosti s finančnou správou daňový poradca Martin Tužinský.

Technické riešenia na zníženie odvodov

Okrem legislatívnych nejasností existujú aj technické možnosti, ako minimalizovať riziko odvodov. Základnými nástrojmi sú batérie, adresné spúšťanie konkrétnych spotrebičov a logické energetické správanie, vysvetľuje Marek Bínovský, odborník na fotovoltiku zo spoločnosti Elenergy pre Startitup.

Jednoduché kroky pre domácnosti zahŕňajú predovšetkým zmenu energetického správania. Energeticky náročné spotrebiče ako práčku, sušičku či umývačku riadu je vhodné spúšťať počas najväčšej výroby z fotovoltiky, ideálne s využitím funkcií odloženého štartu.

Batériové úložiská umožňujú ukladať prebytky elektriny počas dňa a spotrebovať ich večer či v noci. Moderné hybridné meniče dokážu dynamicky riadiť nabíjanie podľa okamžitého výkonu fotovoltických panelov.

Problémy aj s dotáciami

Neistota okolo odvodov nie je jediným problémom slovenského fotovoltického trhu. Všetky prostriedky v programe Zelená domácnostiam sú aktuálne vyčerpané. Momentálne prebieha kontrola podaných žiadostí a ak zostanú voľné finančné prostriedky, nové poukážky budú vydané v prvom štvrťroku 2026, uvádza portál Solarneslovensko.sk.

Pôvodne mali byť poukážky na preplatenie nákladov domácnostiam vydávané už v prvom kvartáli roku 2024, no reálne sa tak stalo až v lete. Mnohé domácnosti a realizátori čakajú na vyplatenie peňazí od štátu už viac ako rok.

Pre enormný záujem sa vydávanie nových poukážok v polovici roka 2024 predčasne zastavilo. Dôvodom je vyčerpanie balíka európskych peňazí, ktorý mal pôvodne vydržať do roku 2029. Dokonca hrozí scenár, že dotačná schéma skončí úplne.

Čo robiť teraz

Ak máš fotovoltiku a využívaš virtuálnu batériu, odborníci radia obrátiť sa na svojho dodávateľa a overiť si, ako presne je nastavená zmluva. Kľúčové je zistiť, či ide skutočne o službu úschovy energie, alebo či dodávateľ prebytky od vás odkupuje.

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky apeluje na štát, aby vydal jasné usmernenie čo najskôr. Predpokladáme, že rezorty sa zaoberajú už aj medializovanou témou, ktorá sa dotýka desiatok tisíc domácností, uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba pre agentúru SITA.

Štát by mal definitívne stanovisko vydať čo najskôr, lebo čas sa kráti. Nová legislatíva vstupuje do platnosti už 1. januára 2026 a desaťtisíce domácností potrebujú vedieť, na čom sú. Dovtedy zostáva situácia pre majiteľov fotovoltických elektrární maximálne nejasná a plná otáznikov.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska