Čo sa stane, keď z realiťáka spravíte diplomata. Budúcnosť Ukrajiny stojí na amatéroch (KOMENTÁR)

V americkej diplomacii dnes koluje trpký vtip, že najrušnejším miestom na ministerstve zahraničných vecí je kantína, opisuje dianie denník Financial Times. Skúsení diplomati tam sedia nie preto, že by nemali čo robiť, ale preto, že im politika ich nadriadených de facto vzala priestor na rozhodovanie. Opis atmosféry z Washingtonu je jasný: úradníci sa boja, že každý starý mail či verejné vystúpenie môže byť použitý ako dôkaz, že patria k údajnému „hlbokému štátu“. Tradičná zásada, že verejný služobník odkladá osobné politické názory pri vstupe do kancelárie, sa láme pod politickým tlakom.

Štedrá Fortuna súťaž o 200 000 €

Reklama

Chcem hrať

Reklama

Chcem hrať

Zapoj sa každý týždeň do žrebovania

Napätie medzi politikmi a aparátom existovalo vždy a občas je „pretrasenie“ rezortov zdravé. Lenže to, čo vidíme dnes, už nepripomína korekciu, ale čistku. Kľúčové posty zostávajú neobsadené, autorita kariérnych diplomatov sa systematicky oslabuje a výsledkom je politický priestor, v ktorom sa rodí nová éra, kde vláda prezidentských vyslancov vyberaných podľa lojality, nie podľa odbornej praxe.

Od realitných stolov k Putinovi

Symbolom tejto éry je prezidentský vyslanec Steve Witkoff. Agentúra Bloomberg zverejnila prepis jeho októbrového telefonátu s poradcom Vladimira Putina Jurijom Ušakovom, v ktorom Witkoff hovorí, že „sme dali dokopy 20-bodový Trumpov plán, 20 bodov pre mier, a rozmýšľam, či nespravíme niečo podobné aj s vami“. Nejde o človeka, ktorý prešiel ťažiskovými ambasádami, ale o realitného developera a dlhoročného Trumpovho známeho, ktorý preskočil celý rad profesionálov.

Server Axios opisuje, ako sa z tejto iniciatívy stal 28-bodový návrh pre Ukrajinu, ktorý nevznikal v klasických multilaterálnych formátoch, ale počas letov z Blízkeho východu a večerí v Miami. Steve Witkoff a Jared Kushner, prezidentov zať a private equity investor, sa pokúsili zopakovať model z dohody o Gaze: najprv napísať plán, potom k nemu prispôsobiť realitu.

Ruský vyslanec Kirill Dmitriev pritom otvorene hovorí, že „ruské pozície sú konečne počuť“ – formulácia, ktorá v európskych hlavných mestách nevyzerá ako neutrálny kompromis, ale ako preklopenie rovnováhy v prospech Moskvy.

Remarkable story. Stunning stuff even if it’s what we have come to expect from
Witkoff. Here he explicitly advises Russian officials how Putin should deal with Trump, and also shows a staggering, fundamental misunderstanding of Putin’s goals and the war. https://t.co/e1pwzMqAGg pic.twitter.com/rhpZc74Nlm

— Christopher Miller (@ChristopherJM) November 25, 2025

Kyjev medzi dôstojnosťou a závislosťou

Axios zároveň detailne rekonštruuje, ako bol do tejto hry vtiahnutý Kyjev. Volodymyr Zelenskyj počúval na hlasitom odposluchu, keď mu Witkoff s Kushnerom čítali bod po bode celý návrh. O pár dní neskôr už americká strana tlačila na rýchlu odpoveď a do Kyjeva prichádzal armádny minister Dan Driscoll, ktorý mal pôvodne riešiť obrannú spoluprácu, no z večera do rána sa stal nositeľom mierového diktátu.

Z ukrajinskej strany zaznieva, že prvé rozhovory chápali ako výmenu ideí, nie ako formálne rokovanie o hotovej dohode. Americká administratíva ich však už čítala ako takmer uzavretý plán. Zelenskyj preto v príhovore k občanom varoval, že Ukrajina stojí pred voľbou medzi tým, či riskuje „stratu našej dôstojnosti“ alebo stratu americkej podpory. Táto dilema – medzi existenčnou závislosťou a vnútornou legitimitou – je priamym dôsledkom toho, že mierový proces sa zmenil na jednostranne riadené „deal making“ z Bieleho domu.

Plán, ktorý pripomína skôr ruský wishlist

Analýza think-tanku Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) hovorí o „pláne nejasného rodičovstva“. V americkom establišmente vládne zmätok, či ide o skutočne americký text, alebo o návrh s výrazným ruským rukopisom. CSIS upozorňuje na technické chyby, protirečenia a nerealistické predpoklady o tom, čo sú ochotní akceptovať NATO, Európa či samotná Ukrajina – dokument pripomína skôr hrubý draft než ucelenú mierovú dohodu.

Obsah je pritom ešte problémovejší než forma. V porovnaní s istanbulským komuniké z roku 2022 sú viaceré ustanovenia 28-bodového textu posunom v prospech Moskvy. Plán počíta s rozsiahlymi územnými ústupkami: faktickým uznaním Krymu, Luhanska a celého Donbasu ako ruského, zmrazením frontovej línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti a vytvorením demilitarizovaného pásma, ktoré by medzinárodné spoločenstvo de facto akceptovalo ako ruské územie.

K tomu sa pridáva trvalé vylúčenie Ukrajiny z NATO, limit 600-tisíc vojakov a vágne, podmienené americké bezpečnostné záruky, ktoré sa môžu zrútiť pri každom spornom incidente.

Európska protiváha a spor o rámec mieru

CSIS zároveň ukazuje, že Európania nechcú zostať len pasívnymi štatistami pri dohode, ktorú si dohodnú Washington a Moskva. Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo pripravili vlastný 28-bodový protiv návrh vychádzajúci z amerického plánu, ale v kľúčových bodoch menej prorusky nastavený. Nevyžaduje, aby Ukrajina odovzdala ďalšie územie, zvyšuje možný strop veľkosti ukrajinskej armády a odmieta predstavu, že by Spojené štáty de facto spravovali zmrazené ruské aktíva vo svoj prospech.

Európska verzia tiež problematizuje najcitlivejšie prvky amerického draftu ako napríklad plošnú amnestiu, ktorá by pochovala snahy o vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny, či časovo nereálne požiadavky na rýchle voľby na Ukrajine. Nie je to ideálny text, ale ukazuje, že v Európe ešte prežíva reflex pravidiel: územnú integritu nemožno jednoducho „odpísať“ v excelovej tabuľke pri rokovaní dvoch lídrov a ich biznisových poradcov.

Čo nám tento príbeh hovorí o americkom líderstve

Ak tieto fragmenty poskladáme, obraz amerického líderstva je znepokojivý. Washington, ktorý kedysi staval na sile svojich inštitúcií, dnes deleguje kľúčové rokovania o európskej bezpečnosti na úzky kruh lojálnych vyslancov bez hlbšej skúsenosti s medzinárodným právom či históriou regiónu. Kariérni diplomati sú vytláčaní na okraj, varovania spojencov sa prehliadajú a zložitý konflikt sa redukuje na „deal“, ktorý treba rýchlo podpísať v termíne vhodnom pre domácu politiku.

Politicky to môže vyzerať lákavo: Trump môže doma prezentovať „dohodu storočia“, Putin získa potvrdenie svojich územných ziskov a Európa si na chvíľu vydýchne, že front sa zastavil. Z pohľadu medzinárodného poriadku však ide o nebezpečný precedens. Ukrajina je tlačená k ústupkom, ktoré oslabujú jej suverenitu a odmeňujú agresora, a to všetko v procese, kde sú pravidlá nejasné a texty vznikajú za zatvorenými dverami mimo dosahu profesionálnych diplomatov.

V tejto situácii nie je otázka, či chce svet mier, ale aký mier. Mier sa v tomto kontexte ukazuje skôr ako transakcia, v ktorej sa obchoduje s územím, návratom do G8 či výnosmi z ruských aktív. Pokiaľ sa do hry nevrátia inštitúcie, spojenci a jasné pravidlá, hrozí, že výsledkom nebude stabilný poriadok, ale krehká dohoda, ktorá sa rozpadne pri prvej veľkej kríze. A cenu za tento experiment „diplomacie bez diplomatov“ by opäť najviac zaplatila Ukrajina a v širšom zmysle celá Európa.

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú celú redakciu.

Čítaj viac z kategórie: Komentár