„Odveta“ voči Rusku je na stole. Európa zvažuje hybridné operácie a náhle cvičenia NATO
- Európa čelí bezprecedentnej sérii hybridných útokov
- Spojenci diskutujú o tvrdších opatreniach
- Mark Rutte varuje, že Rusko bude dlhodobou hrozbou
- Európa čelí bezprecedentnej sérii hybridných útokov
- Spojenci diskutujú o tvrdších opatreniach
- Mark Rutte varuje, že Rusko bude dlhodobou hrozbou
Podľa zistení denníka Politico čelí Európa bezprecedentnej sérii hybridných útokov, ktoré zahŕňajú drony, sabotáže, GPS rušenie, kybernetické operácie či incidenty v blízkosti kritickej infraštruktúry. Ruské drony v posledných týždňoch prelietali nad Poľskom a Rumunskom, tajomné drony narúšali prevádzku letísk a vojenských základní, a dokonca došlo k výbuchu na kľúčovej železničnej trati smerujúcej k Ukrajine.
Lotyšská ministerka zahraničia Baiba Braže pre Politico uviedla, že Moskva „neustále testuje limity — aká bude reakcia, ako ďaleko môžeme zájsť“. Podľa nej Európa potrebuje oveľa „proaktívnejšiu odpoveď“. Nemecký štátny tajomník pre obranu Florian Hahn sa vo vysielaní Welt TV pýtal, „ako dlho sme ochotní tolerovať tento typ hybridnej vojny“ a či by EÚ nemala začať konať aktívnejšie.
Podľa údajov think-tanku Globsec bolo v Európe medzi januárom a júlom spáchaných vyše 110 sabotáží a pokusov o útok, najmä v Poľsku a Francúzsku, ktoré mali prepojenie na Rusko. Politico pripomína, že hoci hybridné akcie nie sú nové, ich rozsah a frekvencia sú dnes bezprecedentné.
Európa zvažuje aktívnejšie kroky, no rámce práva ju obmedzujú
Niektoré európske vlády uvažujú nad protiúdermi, ktoré by boli ešte pred pár rokmi nemysliteľné. Podľa Politica sa diskutuje o spoločných ofenzívnych kyberoperáciách proti Rusku, rýchlejšom pripisovaní útokov Moskve či o prekvapivých vojenských cvičeniach NATO pri východnej hranici.
Profesor Kevin Limonier z parížskeho think-tanku GEODE však upozornil, že EÚ je viazaná pravidlami: „Môžu si štáty riadiace sa právnym štátom dovoliť používať rovnaké nástroje a stratégie ako Rusi?“ Niektoré krajiny už povolili zostreľovanie dronov nad kritickou infraštruktúrou, iné spúšťajú ofenzívne kyberkapacity.
Podľa Politica by sa mohli kyberútoky zamerať na systémy spojené s ruským vojnovým úsilím, ako je zóna Alabuga, kde sa vyrábajú drony Šáhid. Zároveň rastie tlak na spoločné protiopatrenia proti rozsiahlym dezinformačným kampaniam Ruska.
NATO zachováva opatrnosť, no stupňuje odstrašovanie
Politico uvádza, že napriek narastajúcej naliehavosti je NATO ako obranná aliancia opatrné pri ofenzívnych operáciách. Jeden diplomat povedal, že „asymetrické reakcie sú súčasťou diskusie, ale nebudeme klesať na metódy Ruska“. Bývalá hovorkyňa NATO Oana Lungescu odporúča skôr demonštráciu sily: rýchlu identifikáciu pôvodcov hybridných útokov či neohlásené cvičenia v blízkosti Litvy a Estónska.
Hybridné centrum v Helsinkách zároveň poskytuje expertízu a vytvára politiky na koordinovanú reakciu spojencov. Podľa jedného vysokého diplomata by mali spojenci „robustnejšie pripisovať útoky“ a ukázať schopnosť flexibilne presúvať svoje kapacity.
Mark Rutte: Rusko zostane hrozbou aj po mierovej dohode
V rozhovore pre denník El País generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôraznil, že ani potenciálna mierová dohoda na Ukrajine nemení postavenie Ruska ako dlhodobej hrozby. Podľa neho aj po ukončení konfliktu „Rusko zostane dlhodobou hrozbou na dlhý čas“.
Rutte zároveň upozornil, že ak nie je reálne dosiahnuť jednomyseľný súhlas na vstup Ukrajiny do NATO, musia spojenci vytvoriť silné bezpečnostné záruky, ktoré by Moskve zabránili v opätovnej agresii. Spojené štáty podľa neho zohrávajú kľúčovú úlohu — nielen vojensky, ale aj politicky: „Keď Trump zdvihne telefón a zavolá Putinovi, má to skutočný dopad.“
Rutte tiež spochybnil predstavu, že Európa naďalej nemusí výrazne zvyšovať výdavky na obranu. Podľa neho cieľ 2 % HDP je dnes nepostačujúci: „Španielsko bude musieť míňať medzi 3,4 % a 3,6 %, 2,1 % nestačí.“
Upozornil aj na to, že rozdiel medzi Vilniusom a Valenciou je podľa neho „päť minút“ — čo je čas, za aký by moderná ruská raketa zasiahla juh Európy. Rutte preto tvrdí, že celá Európa je dnes „východným krídlom“.
Z rozhovoru vyplýva, že aj pri prípadnom mieri bude NATO potrebovať robustnejšiu obranu, jednotné výdavky a pevné koordinované politiky. Hybridné útoky, opísané v analýze Politico, tento tlak podľa neho len prehlbujú.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Politico, El País