NOVÝ PRIESKUM: Slováci nedôverujú bezpečnostným zložkám. Šéfa SIS Gašpara odmieta 64 % opýtaných, takto dopadol Žilinka

Ako verejnosť vníma generálneho prokurátora, riaditeľa SIS a policajnú prezidentku v období zvýšeného spoločenského napätia a politických sporov o fungovanie štátnych orgánov? Dôvera Slovákov vo vedúcich predstaviteľov zložiek verejnej moci je nízka.

Šéfovi SIS Pavlovi Gašparovi nedôveruje až 64 % ľudí, naopak dôveruje mu iba 22 % opýtaných. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre web 360tka.sk. 

Pavlovi Gašparovi nedôveruje 64 % Slovákov

Riaditeľovi SIS teda nedôverujú takmer dve tretiny verejnosti, pričom jeho dôvera sa drží na úrovni približne jednej pätiny populácie. Generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi dôveruje 27 % respondentov, nedôveru mu vyjadrilo 59 % ľudí.

Z toho vyplýva, že Žilinka má podľa prieskumu výrazne negatívnu bilanciu dôvery. Nedôveruje mu viac ako dvojnásobok ľudí, než koľko mu dôveruje.

Zo sledovaných troch predstaviteľov vychádza najlepšie policajná prezidentka, ktorá ako jediná nemá prevahu nedôvery nad dôverou v extrémnom pomere. Jane Maškarovej dôveruje 28 % opýtaných, nedôveruje jej naopak 42 % ľudí. Hoci jej dôvera je tiež pomerne nízka, miera nedôvery je výrazne nižšia než u zvyšných dvoch predstaviteľov. 

Zvyšok do 100 % u všetkých predstaviteľov predstavujú odpovede typu „neviem/nepoznám“. Na všetkých troch pozíciách prevažuje nedôvera, čo poukazuje na celkovo nízku dôveru verejnosti vo vedenie kľúčových bezpečnostných inštitúcií.
Prieskum prebehol od 1. do 9. decembra 2025 na vzorke 1050 respondentov. 

89 % Slovákov chce prísnejšie tresty

Ako sme informovali, najnovší reprezentatívny prieskum agentúry AKO pre TV JOJ ukázal, že existuje výrazná verejná podpora sprísnenia pravidiel pri opakovaných krádežiach. Podľa výsledkov až 89,3 % dospelej populácie SR považuje za potrebné prehodnotiť novelu Trestného zákona.

Prieskum realizovaný od 11. do 18. novembra 2025 na vzorke 1000 respondentov skúmal postoj verejnosti k návrhu generálneho prokurátora prehodnotiť novelu Trestného zákona, aby opakované krádeže nad určitú hodnotu opäť boli kvalifikované ako trestný čin. Výsledky ukazujú jeden z najsilnejších konsenzov v oblasti kriminality za posledné roky.

Až 64,4 % opýtaných považuje prehodnotenie za určite potrebné, ďalších 24,9 % ho považuje za skôr potrebné. Iba 7,7 % respondentov sa domnieva, že takýto krok nie je potrebný, a zvyšné 3 % nevedeli odpovedať. Tieto čísla jasne naznačujú, že verejnosť vníma opakované krádeže ako problém, ktorý si vyžaduje prísnejšie právne opatrenia.

Kto zmenu podporuje najviac?

Podpora sprísnenia trestného režimu je vo väčšine sociodemografických skupín stabilná, prieskum však identifikoval aj niekoľko významných rozdielov.

Najvyššiu mieru podpory prejavili ľudia vo veku 34 – 49 rokov a respondenti s vysokoškolským vzdelaním. Z regionálneho hľadiska dosiahli najvyššie hodnoty Bratislavský, Trenčiansky a Prešovský kraj.

Zaujímavé sú aj výsledky podľa politických preferencií. Prevažná časť voličov strán Hnutie Slovensko, SaS, Republika, PS, Demokrati, Maďarská aliancia a Hlas-SD považuje zmenu za potrebnú. To naznačuje, že téma presahuje bežné politické línie a spája voličov naprieč politickým spektrom.

Šimečka: Smer chce zavrieť do basy mňa, prezidenta Pellegriniho a tisícky ďalších ľudí

Hoci celkový odpor voči zmene je nízky, prieskum ukazuje, že existujú konkrétne skupiny, kde je presvedčenie o jej zbytočnosti výraznejšie. Najmä ide o ľudí nad 66 rokov, respondentov s najnižším dosiahnutým vzdelaním, obyvateľov Banskobystrického a Žilinského kraja a osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti. Tieto údaje naznačujú, že v určitých demografických a regionálnych skupinách môže byť vnímanie opakovaných krádeží ako vážneho problému menej intenzívne.

Z hľadiska politických preferencií sa skeptickejšie postoje objavujú predovšetkým medzi voličmi strán Právo na pravdu, Sme rodina, SNS a Smer-SD. To poukazuje na to, že aj keď je téma sprísnenia trestného režimu všeobecne podporovaná, niektoré politické skupiny prejavujú voči nej väčšiu opatrnosť alebo odmietanie. Celkovo tieto zistenia ukazujú, že podpora sprísnenia pravidiel je silná, no jej intenzita sa líši podľa veku, vzdelania, regiónu a politickej orientácie respondentov.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality