Prvou ženou na vozíku, ktorá poletela do vesmíru je 33-ročná inžinierka: „Nikdy by ste sa nemali vzdávať svojich snov“

Michaela Benthaus, 33-ročná nemecká inžinierka z Európskej vesmírnej agentúry (ESA), sa zapísala do histórie ako prvá osoba na invalidnom vozíku, ktorá sa dostala do vesmíru. V sobotu 20. decembra 2025 absolvovala suborbitálny let na palube rakety New Shepard spoločnosti Blue Origin, ktorú vlastní americký miliardár Jeff Bezos. Let trval len jedenásť minút, no zanechal výrazný odkaz: aj ľudia so zdravotným znevýhodnením majú miesto vo vesmíre.

„Bolo to naozaj najúžasnejšie, čo som kedy zažila,“ povedala Benthaus po úspešnom pristátí v púštnej oblasti západného Texasu. „Nikdy by ste sa nemali vzdávať svojich snov. Niekedy je pravdepodobnosť, že sa splnia, naozaj nízka, ale oplatí sa skúsiť to.“

Náhoda, ktorá odštartovala historickú cestu

Benthaus sa stala paraplegičkou po nehode na horskom bicykli vo veku 26 rokov. Snívať o lete do vesmíru sa preto mohlo zdať ako neuskutočniteľná túžba. Všetko sa zmenilo vlani počas jedného podujatia v Mníchove, kde sa stretla s Hansom Koenigsmannom, bývalým vedúcim pracovníkom konkurenčnej spoločnosti SpaceX. Práve on sa stal katalyzátorom celej misie.

„Hovorila len o suborbitálnom lete,“ spomína Koenigsmann. „Zavolal som do Blue Origin. Ich reakcia bola veľmi pozitívna.“

O niekoľko mesiacov neskôr sa obaja stali členmi šesťčlennej posádky na palube letu NS-37. Spolu s nimi leteli aj americký podnikateľ Adonis Pouroulis, exmanažér z finančného sektora Joey Hyde, výkonný riaditeľ Neal Milch a miestny vesmírny nadšenec Jason Stansell.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa MICHI BENTHAUS | Space Engineer (@michi_benthaus)

Ako dostať človeka na vozíku do vesmíru?

Cesta Michaely Benthaus nebola len fyzickou výzvou, ale aj testom adaptácie technologických a bezpečnostných protokolov. Hoci bola schopná sama nastúpiť do kapsuly širokej 4,5 metra pomocou malej lavičky, pripravila si špeciálny pás na zafixovanie nôh, aby pri stavoch beztiaže nezostala dezorientovaná. Kapsula totiž vo vrchole letu prekročila tzv. Kármánovu líniu, ktorá sa považuje za hranicu vesmíru (100 kilometrov nad morom), a pasažieri zažili niekoľko minút beztiaže.

Koenigsmann bol celý čas po jej boku ako sprievodca v prípade núdze. Benthaus uviedla, že absolvovala dve prípravné návštevy v zariadeniach Blue Origin v Texase, kde sa pre ňu prispôsobovali postupy aj bezpečnostné opatrenia. „Blue Origin bol na všetko veľmi dobre pripravený,“ uviedla inžinierka z ESA.

Kritici aj podporovatelia

Reakcie na jej let boli prevažne pozitívne, ale objavili sa aj skeptici. Niektorí spochybňovali, prečo by vesmírne spoločnosti mali prispôsobovať svoje misie pre osoby so zdravotným postihnutím. Benthaus na to reagovala rázne.

„Uvažujeme čoraz viac o dlhodobých misiách do vesmíru. Niektorí z nás chcú ísť raz na Mars. A to je veľmi dlhá cesta. Ľudia môžu počas nej dostať mozgovú príhodu, zlomiť si nohu alebo utrpieť poranenie miechy. Astronaut sa vtedy nemôže jednoducho vrátiť na Zem,“ povedala.

Zároveň pripomenula, že ľudia s postihnutím môžu posádke priniesť hodnotu. „Tí, čo prešli nehodou, si prešli veľmi náročným procesom. Vyvinuli si výnimočnú odolnosť,“ dodala.

Symbol a precedens

Michaela Benthaus sa stala súčasťou príbehu, ktorý môže znamenať prelom vo vnímaní toho, kto má právo letieť do vesmíru. Doteraz sa podobné cesty spájali najmä s bohatými jednotlivcami, celebritami či profesionálnymi astronautmi.

Blue Origin nezverejňuje ceny svojich letov, no ich konkurent Virgin Galactic si účtuje za podobný zážitok niekoľko stotisíc amerických dolárov. To znamená, že cena jednej cesty sa môže pohybovať od 250-tisíc do 400-tisíc dolárov, teda zhruba 230-tisíc až 370-tisíc eur.

Benthaus mala šťastie. Vďaka osobnému stretnutiu s Koenigsmannom a jeho kontaktom vo vesmírnom priemysle sa jej podarilo získať miesto, ktoré by si inak nemohla dovoliť. Zároveň využila túto príležitosť aj na dobročinné účely – v rámci letu zbierala financie pre neziskovú organizáciu Wings for Life, ktorá podporuje výskum miechových poranení.

Tichý odchod z konkurenčného SpaceX

Zaujímavý je aj príbeh samotného Koenigsmanna. Bol jednou z kľúčových postáv SpaceX, vyvíjal avioniku pre raketu Falcon 1 a stál pri viacerých úspešných misiách. V roku 2021 však spoločnosť opustil po konflikte s Elonom Muskom, ktorý nesúhlasil s Koenigsmannovým reportom o nevydarenom teste SN8. Koenigsmann v ňom odporúčal prevziať zodpovednosť, no podľa jeho slov sa ich interpretácie rozchádzali.

„Stále mám SpaceX rád,“ povedal dnes. „Myslím si, že Elon mi veľmi pomohol v kariére a urobil pre mňa veľa.“

Paradoxne tak svoj prvý let do vesmíru absolvoval nie so SpaceX, ale s jeho najväčším konkurentom. „Táto misia je mimo rámec konkurencie. Súťaž by mala existovať, ale nemala by byť osobná,“ uzavrel Koenigsmann.

Let Michaely Benthaus nie je len o prekonaní fyzických limitov. Je to silný signál, že technologický pokrok môže byť inkluzívny, ak je vôľa meniť systémy a prekonávať stereotypy. Sama povedala: „Po mojej nehode som si uvedomila, aký neprístupný je ešte stále náš svet.“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy