Vráti sa ruský plyn do Európy? Brusel posiela Kremľu jasný signál, do hry vstupujú aj USA

Európska únia smeruje k definitívnemu prerušeniu energetických väzieb s Ruskom. Plány na zákaz dovozu ruského plynu do konca roka 2027 majú zásadne obmedziť energetickú budúcnosť Moskvy v regióne a zároveň zanechať rozsiahlu infraštruktúru bez reálneho využitia. Podľa televízie CNBC ide o krok, ktorý má uzavrieť jednu z najcitlivejších kapitol vzťahov medzi Európou a Ruskom po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Symbolom tejto zmeny sa stali plynovody Nord Stream 1 a 2. Prvý bol poškodený sabotážou koncom roka 2022, druhý – vybudovaný za približne 11 miliárd dolárov s cieľom zdvojnásobiť dodávky lacného ruského plynu do Nemecka – nikdy nezískal potrebnú certifikáciu. Hoci sa v minulosti objavovali špekulácie, že po prípadnom prímerí by sa mohli energetické toky obnoviť, politická realita sa od týchto predstáv postupne vzďaľuje.

Plyn, mier a pomalé rokovania

Rokovania o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou postupujú len veľmi pomaly. Ani jedna zo strán nie je ochotná prekročiť takzvané červené línie týkajúce sa trvalého vzdania sa území. Americký viceprezident JD Vance pre britský portál UnHerd priznal, že USA sa budú snažiť konflikt vyriešiť, no zároveň upozornil, že „by som s istotou netvrdil, že dosiahneme mierové riešenie“.

Neistota okolo mierového procesu opäť otvorila otázky, či by Európa po skončení vojny mohla znovu nadviazať energetické vzťahy s Moskvou. Podľa CNBC by však takýto krok vyvolal výrazné politické napätie.

Pred vojnou tvoril ruský plyn približne 45 percent európskej spotreby, zatiaľ čo v roku 2025 sa jeho podiel odhaduje len na 13 percent. Ukrajina by akékoľvek obnovenie dovozov vnímala ako zvýhodnenie agresora a Poľsko otvorene vyzvalo na demontáž plynovodov Nord Stream.

Nord Stream medzi technikou a politikou

Otázka, či sú plynovody Nord Stream technicky použiteľné, zostáva otvorená. Dánska energetická agentúra v januári povolila spoločnosti Nord Stream 2 vykonať konzervačné práce na poškodených častiach potrubia v dánskej výlučnej ekonomickej zóne. Cieľom má byť zabránenie ďalšiemu úniku plynu a prenikaniu morskej vody, ktoré by mohli viesť ku korózii.

Zároveň však agentúra zdôraznila, že „všetky podmienky by museli byť splnené pred uvedením do prevádzky a žiadne takéto žiadosti sme nedostali“. Podľa Sergeja Vakulenka z Carnegie Russia Eurasia Center sú plynovody stále opraviteľné.

„Myslím si, že sú stále zachrániteľné,“ povedal pre CNBC s tým, že oprava by si mohla vyžiadať investície v rozsahu približne jednej miliardy dolárov. Politická vôľa ich znovu využiť je však podľa analytikov výrazne slabšia než technická možnosť.

EÚ hovorí o bode bez návratu

Zatiaľ čo technické diskusie pokračujú, politické rozhodnutia v Bruseli sú čoraz jednoznačnejšie. Podľa Euronews sa európski zákonodarcovia dohodli na historickej legislatíve, ktorá má do roku 2027 ukončiť závislosť EÚ od ruského plynu. Energetický komisár Dan Jørgensen to označil za bod, z ktorého už niet návratu.

„Aj keď bude mier, ruský plyn už kupovať nebudeme. Naša dohoda bude platiť aj po prípadnej mierovej dohode,“ vyhlásil Jørgensen. Zároveň dodal, že „nikdy by sme nemali zopakovať chybu závislosti od ruského plynu“. Nová legislatíva počíta s postupným zákazom dovozu LNG aj potrubného plynu, s časovo obmedzenými výnimkami v prípade núdzových situácií pre niektoré členské štáty.

Hoci diskusia o budúcnosti ruského plynu v Európe pokračuje, kombinácia politických rozhodnutí, legislatívnych záväzkov a pretrvávajúcej bezpečnostnej nedôvery naznačuje, že návrat k predvojnovému modelu energetických vzťahov zostáva málo realistickým scenárom.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie